Druhá veľkonočná nedeľa

Uvedomiť si, že je dôležité uveriť svojim srdcom. Nielen vtedy niečomu veriť keď to už vidíme očami, lebo to nie je pravá viera.

AI
Všetko, čo sme pred chvíľou počuli, bolo napísané, aby sme uverili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a aby sme ho s vierou ho aj nasledovali.

KE
Aby sme nehovorili ako sv. Tomáš: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25).

DI
Učeníci sa zhromaždili vo večeradle, kde slávili pred pár dňami s Ježišom Poslednú večeru, chceli byť spolu a tam, kde im všetko pripomínalo Pána. Aj my sme sa tu zišli, tu v našom kostole a chceme byť spolu ako jedna rodina. Zhromažďuje nás láska ku Kristovi. Aj v tomto našom chráme nám všetko pripomína Ježiša: oltár, kríž, svieca, kniha evanjelií, chlieb a víno ale aj obrazy a mnoho iného. Túžime sa stretnúť spolu s ním, a preto sme sa tu zišli. Ježiš nikdy neopustil, tých ktorí ho milujú. Aj my sme sa zhromaždili v jeho mene, a preto prichádza aj k nám, je tu uprostred nás a hovorí: „Pokoj vám!“, tak ako to povedal svojim učeníkom. Musíme si uvedomiť aké sú to vzácne slová, keď počujeme aj tieto silné slová: „Pokoj i vám hriešnici a mýtnici, lebo sa vám odpúšťajú hriechy“. Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Zamyslime sa, či to isté Pán nerobí pri každej svätej omši? Najprv k nám hovorí v Evanjeliu, potom nám darúva svoje umučenie a smrť vo chvíli premenenia. Aj nám Pán ukázal svoje rany, preto ho prosíme: „do svojich svätých rán skry ma“. Učeníci sa zaradovali, keď uvideli Pána. Radujme sa aj my: Pán Ježiš žije, je tu medzi nami, prihovára sa nám a zjavuje nám svoje srdce. Niet väčšej a krajšej radosti, než je veľkonočná radosť Cirkvi. Nech táto radosť prenikne aj naše ustráchané a utrápené srdcia.
Pán Ježiš neponecháva učeníkov v nečinnej radosti. Posiela ich so svojím posolstvom do sveta: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Učeníci šli a rozniesli Ježišovo posolstvo do končín zeme. Cez ďalších poslov sa toto veľkonočné posolstvo dostalo až k nám. Pán Ježiš hovorí aj nám: Posielam vás do rodín do ulíc, práce, všade roznášajte moju radosť. Na toto poslanie si nestačíme sami. Preto nám Pán dáva svojho Ducha: „Prijmite Ducha Svätého.“ My sme ho prijali už pri krste a jeho osobitné dary pri birmovaní. Pán Ježiš prináša svoje posolstvo nielen veriacim, ale aj tým, čo sú zatrpknutí, čo blúdia a vyhlasujú to, čo sme v dnešnom evanjeliu počuli: „Ak neuvidím, tak neuverím.“ Ako často musel Pán vyčítať neveru svojim poslucháčom, ale napriek tomu ich neprestal milovať. Pán Ježiš prichádza ku každému z nás, či už veriacemu, alebo neveriacemu a prihovára sa nám. Záleží už na každom z nás, či mu svoje srdce otvoríme, alebo nie.

PAR
Vari nie sme niekedy ako neveriaci Tomáš, „keď neuvidím neuverím“? Pochybovanie je znakom zrelosti. Vo všetkom a teda aj vo viere. Ak nemám otázky, to je znak buď toho, že nerozmýšľam alebo nemám o to absolútny záujem. Častokrát sme zlákaní týmto svetom, lebo keď sa máme dobre, akoby sme sa o Boha ani nezaujímali. Snažíme sa všetko vidieť na základe skúsenosti a nie tou pravou vierou, ktorá by u nás mala byť taká prvoradá. Prvoradá preto, aby sme mohli dať cez ňu príklad iným. Lebo viera je poklad drahý, ale uložený v krehkých nádobách, preto ju treba upevňovať a vždy prejavovať a ochraňovať.

MY
Aj my, ak sme verní Kristovi, budeme mať na sebe rany a jazvy. Budú to rany spôsobené bojom so sebou samými. Bojom o svoj rast, o sebadisciplínu, o zanechanie života v istej neresti, o odstránenie nejakej slabosti a to vždy niečo stojí, častokrát aj veľkú obetu z našej strany, alebo budú to jazvy spôsobené nám inými. Niekedy to nemusí byť len samými skutkami, ale aj samotné slovo dokáže veľmi zraniť. Aj táto doba je tým, dá sa povedať, charakteristická. Možno už nie je také fyzické násilie ako bolo kedysi, ale útočí sa na vieru iným, rafinovanejším spôsobom, a to útokom na morálne hodnoty, na ktorých naša viera stojí.

ADE
Ak by sme my, jeho nasledovníci v neho verili, neviedli by sme iný život? Líšime sa naozaj od tých, ktorí v neho neveria? Pane daj, aby sme sa nebáli nikdy svoju vieru prejavovať navonok a keď bude treba aj svojimi ranami. A tak naozaj dokázali tým, ktorí v neho neveria, že sa správame a snažíme konať to,čo on ohlasoval a ako on konal.

Amen.