Druhá veľkonočná nedeľa

Venujme viac pozornosť Božiemu milosrdenstvu.

AI
Prečo Katolícka cirkev slávi nedeľu po Veľkej noci ako nedeľu Božieho milosrdenstva?

Kult Božieho milosrdenstva sa uctieva na základe videní sv. Faustíny Kowalskej, ktorej sa zjavoval Ježiš Kristus a zdôrazňoval silu a účinky Božieho milosrdenstva. Sestra Faustína, vlastným menom Helena Kowalská sa narodila v roku 1905 v Poľsku, v roku 1925 ju prijali do kláštora sestier Božieho milosrdenstva. Maliar E. Kazimierovský namaľoval obraz Božieho milosrdenstva podľa jej pokynov v roku 1934. V súčasnosti sa veriaci modlia deviatnik k Božiemu milosrdenstvu a ruženec Božieho milosrdenstva. Lagiewniki - krakovské predmestie, kde sestra Faustína v roku 1938 zomrela na tuberkulózu. Najmä v 90 -tich rokoch XX. storočia sa toto miesto stalo veľkým pútnickým miestom. Kostol Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch posvätil 17. augusta 2002 pápež Ján Pavol II. Nové opravené vydanie Denníčka sv. Faustíny Kowalskej priniesli kňazi pallotíni ako obetný dar pápežovi Jánovi Pavlovi II. na sv. omši 13. septembra 2003 v Rožňave.

Božie milosrdenstvo je dar Boha. Boh vie kedy a koho má použiť, aby ľuďom pomohol spasiť si dušu. Zjavenie Božie sa skončilo smrťou posledného apoštola. Nové zjavenia Boh nám nedáva, aby doplnil niečo vo viere, čo nebolo zjavené, ale Boh zjavením sa Syna Božieho, častejšie Matky Božej alebo niektorého svätého či anjelov, nám chce niečo pripomenúť, upozorniť, poukázať, aby sme na to pri práci na svojej spáse nezabudli, využívali a tak sa posväcovali.

KE
Stretnutie zmŕtvychvstalého Ježiša pripomína aj nám význam slova: „Pokoj vám“ (Jn 20,19), ale aj slová apoštolovi Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili“ (Jn 20,29).

DI
Takýto úžasný a veľký projekt má aj Boh s ľudstvom, keď ho vypustil na obežnú dráhu do priestoru a času ľudských dejín, ktoré malo svoju odpaľovaciu rampu a zároveň aj pristávaciu plochu v láskavých Božích rukách. Vlastnou skúsenosťou však zisťujeme, že ľudstvo zmenilo svoj pôvodne určený kurz a bolo potrebné z riadiaceho "Centra" vyslať impulz na "korekciu dráhy". Túto korekciu urobil Kristus svojím zmŕtvychvstaním. A táto správa je pre ľudstvo jedinečná, plná radosti a nádeje, že zavŕšenie našej namáhavej cesty, ale zmysluplnej cesty bude v pravom cieli. Prijatie správy o tejto udalosti si však vyžaduje, aby sme sa naladili nie na frekvenciu našich zmyslov alebo nášho rozumu, ale na frekvenciu našej viery. Aké je to ťažké pre mnohých aj dnes uveriť, že ten, ktorý v piatok visel mŕtvy na kríži, v nedeľu ráno zanecháva po sebe znamenie ako prvé nepriame dôkazy svojho vzkriesenia. Odvalený kameň, prázdny hrob, poskladané plachty a šatka osobne zvinutá na inom mieste. Na tieto dôkazy zo všetkých, čo ich videli skôr než uvideli samotného vzkrieseného Ježiša, uveril hneď iba apoštol Ján (porov. Jn 20,8). Peter sa vrátil domov a čudoval sa, čo sa stalo (porov. Lk 24,12). Iba postupne prijímali nevyvrátiteľnú pravdu o vzkriesení tí, ktorých si Ježiš sám určil za svedkov tejto svetodejinnej udalosti. Nečudujme sa, že sa ukazuje len im a nie svetu (porov. Jn 14,22), lebo svet sa zatvoril pred vierou. A dnes zvlášť má množstvo našich bratov a sestier akoby zablombovanú túto frekvenciu viery vo svojom srdci. Mŕtvy Kristus v hrobe ich srdca je privalený veľkým kameňom, ba mnohými kameňmi materializmu, pôžitkárstva, nevery a najmä ľahostajnosti k tejto spásnej udalosti, ktorá sa týka každého z nás. Je až neuveriteľné, čo všetko dnes sú schopní ľudia uveriť, len aby nemuseli uveriť v Boha a zmeniť svoj život. Tento neznámy výrok vystihuje skutočnosť, že pre mnohých je lepší "mŕtvy Kristus", ktorý nám nemôže vyčítať našu chybnú životnú dráhu ako vzkriesený Kristus, na živote ktorého môžeme a máme mať účasť aj my. „Prebuď sa ty, čo spíš. Vstaň z mŕtvych a Kristus ťa ožiari“ (Ef 5, 14).

PAR
Táto základná istota je aj prameňom kresťanskej nádeje. Lebo ak kresťan netrpezlivo očakáva pretvorenie svojho biedneho tela na oslávené, to preto, že má závdavok tohto budúceho stavu, lebo konečným vzkriesením sa iba zreteľne prejaví to, čím on už je v skrytej realite veľkonočného tajomstva. Keď sme si dnes zvykli na nepretržitý tok informácií všetkého druhu cez rozličné médiá, zvykli sme si aj na to, že jedna informácia zastiera druhú a tak po čase všetky prechádzajú postupne do zabudnutia. Medzi všetkými týmito informáciami je však jediná správa pre nás stále aktuálna, stále živá, stále naliehavá, stále vrcholne radostná, pre prijatie ktorej keď sa vnútorne naladíme na správnu frekvenciu viery, Božia moc s ľahkosťou odvalí kameň z hrobu nášho srdca, aby vzkriesený Kristus nás mohol ožiariť a skorigovať našu životnú dráhu do správneho smeru.

MY
Dajme sa takto vzkriesenému Kristovi k dispozícii, aby sme mohli byť svojím skutočne kresťanským životom svedkami jeho vzkriesenia pre dnešný neverecký svet. Je na mieste urobiť syntézu s konkrétnym zameraním na svoj život, okolnosti, stav, ale i siuáciu viery. Je to veľká príležitosť aj pre nás znovu si obnoviť a prehĺbiť vieru v Ježišovo vzkriesenie a uvedomiť si svoje znovuzrodenie. Aj my takto môžeme a máme byť radostnými svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania pred všetkými. Nie je našou vecou pýtať sa: kto alebo či prijme alebo neprijme toto slovo života. To je vec Božej milosti, Božieho milosrdenstva. My sa dnes môžeme tešiť z toho, že môžeme ohlasovať túto blahozvesť, že nás Pán uznal za hodných vydávať toto svedectvo a ak pritom budeme musieť zniesť aj nejaké príkorie či potupu, to ešte len zvýši našu radosť, ako to dnes vidíme u apoštolov.

Spomeňme si na nespočitateľné množstvo svedkov Evanjelia počas rokov totality, na mnohých misionárov, ktorí sa nasadením všetkých síl, neraz aj života, ohlasovali evanjeliovú blahozvesť a získali si tým zásluhy pre večnosť a korunu slávy u Boha. Nie je možné zabudnúť na krásny okamih, keď sa v Bratislave pri svätej omši 14. septembra 2003 odhaľovali obrazy blahoslaveného biskupa Vasila Hopku a rehoľnice Zdenky Schellingovej. Bol to triumf ich svedectva. Právom sme vtedy prepukli v neopísateľný jasot. Bola to chvíľa radosti z Božej milosti.

Zmŕtvychvstanie Pána a učenie Cirkvi o Božom milosrdenstve nás vedú k tomu, aby sme sa zapojili do zástupu svedkov Kristovho zmŕtvychvstania ako apoštoli, ktorí uzdravujú, ohlasujú evanjelium, učia prvým krokom nasledovať Krista. Môžeme teda tvrdiť, že je to aj príležitosť pre nás, aby sme sa svojim životom pripojili k nespočítateľným zástupom tých, ktorí dostanú účasť na nebeskej liturgii oslavy Boha a zmŕtvychvstalého Krista na základe Božieho milosrdenstva.

ADE
Modlitba k Božiemu milosrdenstvu „korunka“, ktorá sa doporučuje modliť najmä okolo tretej hodiny popoludní v čase smrti Pána Ježiša, ako to Ježiš doporučil v zjavení sestre Faustíne Kowalskej, môže nám pomôcť v duchovnom napredovaní. Naučme sa ruženec k Božiemu milosrdenstvu a modlime sa ho s vierou a úctou, ako nám to doporučuje aj pápež Ján Pavol II.

Amen.