Šiesta veľkonočná nedeľa

Pokoj od Krista je dar, na ktorý chceme vo svojom živote v pravde a láske odpovedať.

Počuli ste už o skrytej kamere? Zaiste. Vodiči sú prekvapení, keď ich usvedčí z dopravného priestupku. Kamery nás čím ďalej tým viac sledujú na pracoviskách, v bankách, obchodných domoch... Ich úlohou je pomôcť, poslúžiť, zabrániť nečestnosti a podobne. Relácia “Skrytá kamera“ nás chce rozveseliť. Viete ešte o nejakej inej kamere? Môžeme aj svedomie nazvať kamerou? Boh chce naše šťastie. Svedomie nás upozorňuje a varuje pred hriechom. Vieme, že hriech zabíja Boha v nás. Hriech ničí pokoj v našej duši. Nepovzdychneme si spolu, že keby sme boli viac dbali vo svojom živote na hlas svojho svedomia, mohli sme sa vyhnúť mnohým nepokojom.
Akým veľkým darom je pokoj! Hovorí sa, že po slove mama, je toto slovo: Pokoj, Pax, Peace, Paix, Fride, Mir, Pokój... najzrozumiteľnejšie. A predsa, aj tomuto slovu ľudia dávajú rôzny obsah. Môže znamenať koniec vojny, pre iných je to koniec pracovnej zmeny, iný o pokoji hovorí, keď deti odcestujú na prázdniny a iný si pod slovom pokoj predstavuje ticho kláštora alebo keď je sám v prírode.

Pán Ježiš v evanjeliu hovorí apoštolom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva“ (Jn 14,27).
Slová Pána Ježiša o pokoji môžeme pochopiť len vtedy, keď si pripomenieme, že hebrejské slovo “šalom“ neznamená pokoj ako stav bez hluku, vraždenia, napätia, pobyt v prírode či za múrmi kláštora, ale že je to „súhrn všetkých Božích darov“. Je to Boží dar a nie niečo, čo by vychádzalo len z možností tohoto sveta. Tieto dary dáva Ježiš tým, ktorí sa celí a celkom odovzdávajú jemu ako svojmu Pánovi a Bohu. Poukazuje na zachovávanie evanjeliovej hodnoty pravdy a spravodlivosti, kde je potrebné stáť na strane slušnosti a úcty. Ježiš nehovorí o hľadaní pokoja za každú cenu. O pokoji sa nedá hovoriť tam, kde víťazí ignorancia, kde sa dáva prednosť zlatu a peniazom, kde sa nevidí hlad, kde teror zatvára ústa, kde sa nemôže hovoriť pravda, kde sa nanucuje štýl života, kde sloboda je falošnou firmou. Kristov pokoj je položený na rovnováhe vnútra, ktorá kladie dôraz na víťazstvo nad sebou samým. Vnútorný pokoj človeka, pokoj srdca oživuje viera, ktorá čerpá zo slov Krista. Učenie Krista si človek nielen osvojuje vo svojom vnútri, ale jeho skutky a slová musia byť rovnako v zhode s učením Krista.

Ježišove slová o pokoji odzneli vo večeradle v takzvanej rozlúčkovej reči. Ježiš vie, že prišla jeho hodina. Plnia sa slová proroka Izaiáša: „Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca“ (Iz 9,6). A tieto prorokove slová padajú do duše človeka ako balzam, pretože pokoj je dar pre duše. Ježišove slová o pokoji prezrádzajú, že v srdci začína všetko. Milujúce srdce odpúšťa urážky, na násilie neodpovedá násilím. Pri Poslednej večeri si začíname uvedomovať veľkosť Kristovho pokoja. Ten, kto miluje a dôveruje Bohu, toho žiadna životná udalosť, nespravodlivosť, krivda nepopudzuje, aby si cestu k pokoju získal zbraňou, odvetou alebo nenávisťou. Srdce, ktoré má pravú lásku, ktoré dôveruje Bohu, je schopné dôverovať aj ľuďom. Nešťastím pre ľudstvo je vlastne to, že nemilujeme Boha a nedôverujeme mu. To spôsobuje, že ten, kto nemiluje Boha, nemá úctu ani k sebe samému. Dôkazom toho sú vojny, vraždy, násilie. Kto chce získať pravý pokoj, ten sa nezaobíde bez modlitby a obetí. Áno, sú potrebné rozhovory, je potrebné rozprávať, veci vysvetľovať, objasniť, ale len slová neprinesú pokoj. Hnev nemusí prijať ospravedlnenie alebo odprosenie. Nepokoj vyvoláva začarovaný kruh a aby sa pretrhol, je potrebná pomoc od Boha. Tajomstvo pokoja dokážu zrealizovať iba tí ľudia, ktorí sú zapálení pravou láskou a prorok Izaiáš hovorí, že: „... niet pokoja pre bezbožných“ (Iz 48,22). Môžu mnoho urobiť, predniesť mnoho slov, usporiadať mnoho stretnutí, ale to nebude všetko, to neposlúži pokoju, to sa bude vzďaľovať od pravého pokoja, pretože ich svedomie nebude patriť Bohu. Pravý pokoj, pokoj, ktorý dáva Kristus, začína sa v hĺbke dobrého srdca.
Častejšie sa nám kresťanom vyčíta, že za dvetisíc rokov sa svet málo zmenil. Síce tvrdíme, že Mesiáš prišiel na svet, ale je stále mnoho zla. Vieme, že ani za čias Ježiša to nevyzeralo ináč. Koľkí uverili Kristovi? Rimania neodišli po Ježišových kázňach z Palestíny. Tí čo kradli, kradli ďalej, tí čo boli nespravodliví, pokračovali vo svojej činnosti. Zdá sa toto konštatovanie pesimistické? Snáď na prvý pohľad. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o troch daroch, ktoré chce dať apoštolom. Dáva im svoje slovo, keď hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať“ (Jn 14,23). Ďalej im dáva svojho Ducha Svätého: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,26). A napokon dáva im prísľub pokoja. Vieme, že s týmito darmi apoštoli sa rozišli do sveta. Dnes sa od nás čaká, že prijmeme tieto dary. Nečakajme niečo iné, čo nám Ježiš neprisľúbil. Nečakajme, že svet sa zmení podľa našich predstáv. Viac si všimnime, čo nám Ježiš vlastne týmito darmi daroval. Dal nám svoje slovo, ktoré môže oslobodiť od nepokoja v srdci – duši, ktoré môže prehĺbiť v nás lásku, posilniť vo vernosti, a priviesť na správnu cestu za Ježišom. Pretože v Ježišovom slove nie je iba ľudské slovo, ale je to Božie slovo v ľudskej podobe, čo sa skrýva za slovom láska. Od každého kresťana sa očakáva, že žije v spojení s Kristom a stáva sa nástrojom pokoja. Príklad kresťana stáva sa osvietením na ceste pre iných, čo túžia po pokoji.
Blahoslavený Ozánam, veľký a charitatívne činný človek spomína, ako prišiel do Paríža a jeho viera bola v ťažkej kríze. S dušou stýranou pochybnosťami vstúpil do kostola a vidí v kúte modliť sa na kolenách akéhosi muža. Keď prišiel bližšie, videl, že je to slávny fyzik Ampér. Neskoršie Ozánam rozpráva, že Ampérova modlitba vykonala v jeho živote viac ako všetky knihy a kázne.
Ježiš nám nielen prisľúbil dar pokoja, ale skrze sviatosti nám skutočne dáva to, čo prisľúbil. Výzvu k pokoju sme prijali pri sviatosti krstu. Zriekli sme sa hriechu a vyznali sme vieru. Do duše sme prijali nezmazateľný znak. Otvorili sme sa Božiemu slovu. Otvorila sa nám cesta k pokoju, cesta k Božím darom. Našou povinnosťou je spolupracovať s darmi, sviatosťami. Prijatím sviatosti birmovania sme nielen navonok jednorazovo vyznali svoju vieru, ale Duch Svätý nás svojimi darmi chce viesť, aby sme svoju vieru stále vyznávali a podľa nej žili. Vtláča do duše pokrsteného druhý nezmazateľný znak. Uvedomujeme si prísľub Pána Ježiša: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil“ (Lk 24,49). S darmi Ducha Svätého budujeme v sebe Kristov pokoj. Eucharistia nás znova a znova upozorňuje na lásku Boha voči nám. Preto nesmie prijímať telo a krv Krista ten, kto nemiluje brata. Kto nemiluje brata, nemá účasť na prisľúbenom dare pokoja. Sviatostné zmierenie nielen vracia stratený pokoj, ale spôsobuje nárast Božích darov v duši človeka. V pomazaní nemocných pokoj Kristov chorému telu dáva silu. Viatikum pripravuje na stretnutie s Bohom Sudcom, aby duša vošla do večného pokoja. Stavovské sviatosti, manželstvo a kňazstvo dávajú priestor, aby v pokoji splnili svoje poslanie.

Francúzsky románopisec Julius Green konvertoval ku katolicizmu. V románe Chaque ĺ homme a sanvit rozpráva, že každý človek má aj svoju moc i svoje tienisté stránky. Ingrám sa zmieta medzi požiadavkou veriaceho svedomia a bezuzdnými pohlavnými túžbami. Zatiaľ čo ho okolie považuje za slušného človeka, Ingrám si je vedomý, že je ponorený do bahna hriechov. Keď ide do bordelu, odloží si ruženec, aby Ukrižovaný nebol prítomný. Občas má túžbu zahodiť vieru, lebo mu prekáža, aby sa vyžíval v plnej miere. Cíti, že jeho konaním sa viera otupuje. Niekedy si myslí, že človek pozostáva z dvoch osobností. Jeho situácia sa zostruje, keď pozná ženu, jeho príbuzného Jamesa Knighta a zamiluje sa do nej. James vie o ich pomere, ale dôveruje svojej žene. Raz medzi týmito dvoma mužmi sa odohral rozhovor: „Nechcem vám rozprávať o náboženstve“, hovorí James Ingrámovi, „ale chcem vám prečítať štyri verše z Biblie.“ Potom čítal menoslov apoštolov a nakoniec miesto Judáša dáva svoje meno. Ingrám je tým zmätený a pýta sa na príčinu, prečo miesto Judáša dáva svoje meno. James mu odpovedá: „Pamätaj si, že miesto Judášovho mena môžeme dať meno každého z nás. Ježiš miluje Judáša. Zrada na Ježišovi bola veľkým, ale odpustiteľným hriechom. Judášov omyl spočíva v tom, že tomu neveril. Preto sa obesil. Keby bol Judáš šiel pod kríž, myslíš, že Ježiš by bol zúril na neho? Pohľad na Ježiša, bol by pohľadom lásky. Keby Judáš bol býval prosil o odpustenie, Ježiš by mu odpustil.
Pokoj je súhrn všetkých Božích darov. Ježiš chce nás obohatiť svojím pokojom. Povedzme teraz, v tichu svojho srdca, že túžime po pokoji. Odprosme za svoje myšlienky, slová a skutky, v ktorých nebolo z našej strany pokoja. Poprosme o pokoj Boha i svoje okolie. Zmierme sa a odpustime bratom a sestrám. Zanechajme hnev a všetok nepokoj srdca. Modlime sa, prosme a ďakujme. Neodíďme dnes z chrámu, kým neprijmeme pokoj Kristov. Je namieste, že sa teraz zriekame akéhokoľvek hriechu. To žiada a od nás očakáva Ježiš.

Skrytá kamera – naše svedomie pracuje. Je správne, že v náš prospech. Pokoj a bratská láska nech je medzi nami.

Amen.