Spolupracovať s Duchom Svätým pri čítaní Svätého písma.
Dnes sa všeobecne hovorí, že dochádza k devalvácii ľudského slova. Nikdy sa toľko nehovorilo ako dnes. Desiatky rozhlasových a televíznych staníc, desiatky titulov časopisov a novín, internet, mnohé knižné nakladateľstvá. Všetci sa snažia, aby sme im venovali svoju pozornosť, čas, vypočuli si ich slová. Čoho sme svedkami? Čím je človek starší, spoločensky rozhľadený, viac a viac vyhľadáva ticho, vyberá si, čo chce počuť, vidieť, poznať. A vôbec, ako počúvame a ako prijímame slová ľudí z okolia? A čo Božie slová, hlas Boha v našom svedomí a čo Kniha kníh – Sväté písmo?
Ján evanjelista pripomína slová Pána Ježiša: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať... Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová“ (Jn 14,23.24).
Svätý otec Ján Pavol II. keď ukončil Jubilejný rok 2000 6. januára 2001 na Slávnosť Zjavenia Pána, po svätej omši na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, podpísal apoštolský list Novo millennio ineunte – Na začiatku nového tisícročia, v ktorom kladie do pozornosti Sväté písmo. „Zvlášť je potrebné, aby sa počúvanie Božieho slova stalo živým... ktoré kladie otázky, usmerňuje a stvárňuje život“ (čl. 39). Koniec Jubilejného roka 2000 sa stal časom začiatku vydávania časopisu Sväté písmo pre každého. Písmo je ako banka: najviac pomáha, keď je otvorené.
Evanjelium pripomína udalosť z Poslednej večere. Pán Ježiš zdôrazňuje niektoré základné pravdy a chce, aby si ich osvojili všetci jeho nasledovníci. „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“ (Jn 14,23). Pravá láska nespočíva v prázdnych slovách, ani v nestálom cite, ale v poslušnosti, v zachovávaní jeho slov, prikázaní a jeho ducha. Láska k Bohu začína počúvaním Božieho slova. Božie slovo hovorí o jeho láske k nám. Kto číta Božie slovo, hovorí o svojej láske k Bohu. Ježiš si praje, aby sme v každom verši Písma objavili studničku, ktorá svojou živou vodou môže uhasiť náš smäd po Kristovi. Sväté písmo je ako bohatá baňa. Ale žiadna baňa nedá svoje bohatstvo bez práce. Okrem Svätého písma Cirkev má prameň zjavenia – tradíciu Cirkvi. Už vo večeradle Ježiš vie, že Cirkev bude musieť odolávať útokom proti jeho učeniu, sľubuje učeníkom Ducha Svätého ako utešiteľa, pomocníka, obhajcu a zástancu. Ježiš sľúbi a pošle Cirkvi pomoc, Ducha Svätého, ktorý učí a pripomína všetko, čo Ježiš učil a prikázal plniť. Duch Svätý nielen v prvých storočiach viedol svoju Cirkev, ale i dnes ju vedie. Plní sa predpoveď: „Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14,26). Pri čítaní Písma možno si položiť otázku, ako sa knihy Písma líšia od iných kníh, rovnako nábožných či svätých? Sväté písmo je napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a teda sám Boh je ich pôvodcom. To nazývame inšpiráciou. Už v prvých časoch Cirkvi o tom hovoria svätí otcovia. Sv. Gregor Veľký povedal: „Je celkom zbytočné pýtať sa, kto knihy napísal, keďže pevne veríme, že ich autorom je Duch Svätý. Tak je všetko v Písme Božím dielom. To je základná charakteristika, ktorá Písmo odlišuje od všetkých iných kníh a spisov. Knihy Svätého písma sú teda napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Nejedná sa o vnuknutie či inšpiráciu, o akej hovoríme u básnikov či spisovateľov. V Písme sa jedná o mimoriadny Boží vplyv pôsobiaci na vznik týchto spisov. Inšpirácia nie je to isté ako neomylnosť. Veríme, že keď pápež hovorí “ex catedra“ vo veciach viery a mravov, je neomylný. Duch Svätý je zvláštnou ochranou neomylnosti, ktorý dbá nad týmito otázkami viery a mravov. Knihy Svätého písma sú božskými knihami. Neomylnosť nie je len prvou vlastnosťou biblických kníh, lež následkom, účinkom ich božského pôvodu. Boh je večná pravda, ktorá ani klamať, ani klamaná byť nemôže. Preto Ježiš hovorí o láske k zachovávaniu jeho slova. Boh priamo zvestoval a oznámil pravdu, udalosť, predpoveď, ktorú ľudský pisateľ prijal priamo od Pána Boha. Inšpirované knihy celkom isto obsahujú Božie zjavenie, ale nie všetko, čo sa v ňom nachádza, je Božím zjavením. Niektoré veci, náuky, historické správy sú čerpané z ľudských prameňov, z osobného pozorovania, z ústnych a písomných prameňov. Inšpirácia neznamená, že Písmo musí obsahovať zvláštne nábožné veci, že musia byť napísané zvlášť pobožným, svätým štýlom. Sú aj sväté knihy, napríklad od Tomáša Kempenského Nasledovanie Krista, a nepatria do Svätého písma. A zasa v Písme sa nachádzajú aj realisticky opísané ľudské slabosti a hriechy, že pohoršujú niekoho.
Ani jedna kniha nie je vydávaná v toľkom náklade a jazykoch ako Písmo. Sväté písmo už tisícročia ovplyvňuje myslenie a konanie ľudí. Vedci aj dnes často čítajú Písmo a hodnotia ho kladne. Historik v ňom nachádza východiská k vedeckému rozletu. Archeológovi Písmo dáva impulzy pre bádateľskú prácu. Lingvista nachádza v ňom svoje výskum jazykov. Právnici v Písme nachádzajú právny poriadok Orientu.
Písmo má množstvo rozličných literárnych foriem. Niektoré časti patria k vrcholným skvostom svetovej literatúry. Písmo je inšpiráciou pre umelcov, maliarov, sochárov, hudobných skladateľov, dramatikov, básnikov...
Písmo voláme Knihou kníh, či Kráľovnou kníh. Pre veriaceho je Sväté písmo najmä knihou viery a mravov. Preto ho berieme do rúk s úctou a láskou. Hľadáme v ňom pravdu, ktorú do neho vložil sám Boh. Čítame v tom duchu, v akom bolo napísané. Proroctvo nikdy nevzniklo z ľudskej vôle. Písmo je užitočné na napomínanie, karhanie, poučovanie, naprávanie, vychovávanie...
Používajú ho politici, myslitelia, pedagógovia, vedci i umelci, a najmä tí, čo hľadajú Boha, milujú Boha, žijú s Bohom...
Keď denne venujeme pozornosť Svätému písmu, pri denných udalostiach prechádza naším životom. Kto denne číta Písmo, nachádza živé slovo. Kresťan chápe Písmo predovšetkým ako živé Božie slovo. Správny vzťah k Písmu vedie k presvedčeniu, že nás vedie sám Boh a spoznávame jeho milujúce srdce. Je rozdiel medzi knihami, ktoré vytvorili ľudia a Knihou, ktorá tvorí ľudí.
Položme si niekoľko otázok:
Aké miesto má v našom živote Sväté písmo? Kde by sme Sväté písmo dnes u nás našli? Kedy sme ho mali naposledy v rukách? Čítame Písmo aj s poznámkami? Nájdeme si čas, že nad niektorou časťou či vetou Písma sa aj zamyslíme? Kedy a s kým sme sa naposledy rozprávali o Svätom písme?
Máte aj vy osobnú skúsenosť, že ste videli čítať Sväté písmo vo vlaku či električke, v čakárni, v nemocničnej izbe, cez prestávku v triede? Našli ste už Sväté písmo v stolíku hotelovej izby? Viete, že mnohí mladí i starší nosia so sebou vreckové Sväté písmo? Dokonca na dovolenku, túru, do prírody či k moru. Čo ste cítili, keď ste v prítmí kostola alebo kaplnky s tvárou v dlaniach videli meditovať brata či sestru? Čo si uvedomujete, keď sa v spoločnosti začne rozprávať o Bohu a pritom nie sú to sektári, ale vzdelaní a praktizujúci kresťania? Dokážeme rozprávať deťom primerane ich chápaniu texty Svätého písma? Sleduje vaše okolie náboženské vysielanie v rozhlase či televízii? Ktorú náboženskú knihu sme si naposledy prečítali, kúpili? Ktorá náboženská kniha nás v poslednom roku najviac zaujala, že sme ju ponúkli niekomu si prečítať, prípadne, že sme o nej niekomu porozprávali?
Vieme rozoznať Sväté písmo – Bibliu katolícku od iných vierovyznaní? Koľko názvov kníh Svätého písma vieme povedať? Koľko osobných mien, názvov miest, číselných údajov, zázrakov, podobenstiev vieme vymenovať? Ktoré texty Starého i Nového zákona dokážeme vysvetliť? Napríklad o stvorení sveta, Jóbovi, Jonášovi či drachme, svieci, soli, kvase? Ktorá časť Písma je nám nejasná a čo robíme preto, aby sme jej porozumeli? Už sme sa niekedy hanbili či báli prihlásiť, že sme kresťania katolíci?
Božia láska sa prejavuje aj cez Sväté písmo. Boh nám dáva spoznať skrze Písmo svoje božské čnosti a vlastnosti. Boh hovorí vo Svätom písme aj dnes a každý ho môže zaregistrovať. Záleží len od nás, či máme čas, chuť, či sme otvorení pre hlas Boha v Písme.
Dochádza k devalvácii ľudského slova. Nám veriacim musí záležať, aby nedošlo k devalvácii Božieho slova. Skôr ako si v cirkevnom období pripomenieme nanebovstúpenie Pána Ježiša, ktorý nám prisľúbil, že nám od Otca pošle Ducha Svätého, urobme svoj pozitívny krok vo vzťahu ku Svätému písmu.
Amen.