Biela sobota

Rozpamätať sa na Kristovo slovo a ohlasovať ho všetkým ľuďom.

AI
Po štyridsaťdennej príprave cez pôstne obdobie sme sa tu zišli, aby sme slávili zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista. Kristovo zmŕtvychvstanie bolo dokončením jeho vykupiteľského diela, bez neho by nemala naša viera opodstatnenie. Je to pre nás veľký dar, s ktorým by sme sa mali vedieť podeliť.

KE
V evanjeliu sme počuli, ako ženy po rozhovore s anjelom „sa rozpamätali na Jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným“ (Lk 24,8-9).

DI
Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa... Splnili sa Ježišove slová, ktoré povedal apoštolom, že musí mnoho trpieť, zabijú ho, ale že na tretí deň vstane z mŕtvych a premôže smrť. Jeho najbližší uverili týmto slovám nie vtedy, keď nenašli jeho telo, ale až vtedy, keď im to anjeli pripomenuli. Ženy odišli od hrobu a nenechali si túto zvesť, radostnú, pre seba , ale zvestovali ju jeho najbližším. Ani oni nechceli hneď uveriť, ale niektorí sa išli presvedčiť na vlastné oči.
My všetci, čo sme tu, sme tu preto, lebo sme uverili tomu, že Ježiš Kristus vstal zmŕtvych. Keď sme uverili máme o všetkých týchto udalostiach rozjímať, uchovávať si ich vo svojom srdci, živiť z nich svoju vieru, ale hlavne ich máme zvestovať ostatným ľuďom, ktorí o Kristovi ešte nepočuli, alebo aj počuli, ale sú ľahostajní. Nechať si ich pre seba by znamenalo, že sme nepochopili úplne Kristove slová. Našou povinnosťou ako kresťanov, to značí tých, ktorí uverili, že Kristus vstal zmŕtvych, je podávať túto zvesť ďalej. Tak, ako to urobili ženy z dnešného evanjelia, keď išli a zvestovali aj iným, že Pán naozaj vstal z hrobu.
Toto poslanie nám dal sám Ježiš Kristus, keď povedal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy“ (Mt 28,19). Cirkev neohlasuje zmŕtvychvstalého Krista preto, lebo si to vymyslel pápež, alebo biskupi či kňazi. Je to úloha, ktorá pochádza od Krista. A nie je to poslaním len biskupov, či kňazov, ale je to úloha každého kresťana, každého jedného z nás. Úlohou hierarchie v Cirkvi je starať sa o pravdivé ohlasovanie. „Aby sa však evanjelium zachovalo v Cirkvi stále neporušené a živé, apoštoli zanechali biskupov ako svojich nástupcov a odovzdali im svoje miesto v učiteľskom úrade. Lebo apoštolské ohlasovanie, ktoré je osobitným spôsobom zaznačené v inšpirovaných knihách, má sa nepretržitým nástupníctvom zachovať až do konca čias“ (KKC 77).

PAR
Sme poslaní hlásať Krista svojím životom, príkladom tam, kde sme. či už na pracovisku v zamestnaní, mladí a študenti v škole, rodičia majú byť príkladom pre svoje deti v rodinách, aby sa z nich stali dobrí kresťania, ktorí sa nebudú hanbiť sa svoju vieru. Aj katechizmus katolíckej Cirkvi nás učí: „Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa rodina právom volá domáca Cirkev, spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky“ (KKC 1666).
Tak isto aj na pracovisku musí byť na kresťanoch vidieť, že svojou poctivosťou, svojím prístupom k práci, svojou ochotou pomôcť tým čo to potrebujú sú na vyššom stupni ako tí, čo nechodia do kostola, o Boha sa nezaujímajú. Toto bude pre nich najlepšie svedectvo o našej viere v zmŕtvychvstalého Krista.
Aj žiaci či študenti sú povinní vo svojom prostredí hlásať Krista. Je dôležité, aby svojím rovesníkom, ktorí doma nedostal kresťanskú výchovu a často vo svojom živote hľadajú niečo, o čo by sa mohli oprieť, čo by dalo ich životu zmysel, aby im ukázali svojím životom, že je tu niekto, komu sa oplatí obetovať a zveriť svoj mladý život.
Aj starí a chorí ľudia, tí, o ktorých si dnešný svet často myslí, že sú zbytoční a len na ťarchu, aj títo môžu obetovaním svojich chorôb a bolestí napomáhať tým, ktorí toto Božie posolstvo ohlasujú. A aj sami svojím trpezlivým znášaním bolesti môžu svedčiť o Kristovi a jeho láske k nám.
Aj my všetci, ktorí sme sa tu zišli na slávení vigílie Kristovho zmŕtvychvstania, sme povinní ohlasovať Krista jeho posolstvo, jeho radostnú zvesť. Je to úloha, ktorú sme na seba prijali pri krste a ešte viac pri sviatosti birmovania. Tu sme dostali dary Ducha Svätého na posilu v tejto našej práci.
Ohlasovanie Božej zvesti však nie je vec ľahká. Aby sme to dokázali je veľmi potrebná spolupráca s Duchom Svätým, s Božou milosťou, ktorá nás pri tejto práci usmerňuje, posilňuje a pomáha nám, aby naše ohlasovanie bolo správne, primerané a aby slúžilo na budovanie Cirkvi. On nás posilňuje, aby sme ohlasovali Krista a nie to, čo sa nám páči. Aby sme ohlasovali celú náuku s tým, čo nám je príjemné, ale aj s tým, čo od nás vyžaduje obetu a sebazaprenie. Nie aby sme sa chceli druhým – tým čo neveria v Krista, alebo hľadajú cestu k nemu – zapáčiť svojimi rečami, ale aby sme ich pritiahli ku nasledovaniu Krista hlavne svojím dobrým príkladom, svojím uskutočňovaním príkladného kresťanského života.
Že je tu potrebná pomoc Ducha Svätého, to vidíme aj na príklade apoštolov. Pred zoslaním Ducha Svätého sa zhromažďovali za zatvorenými dverami, boli ustráchaní a nevedeli, čo majú vlastne robiť. Ale keď na nich zostúpil Duch Svätý, vyšli do ulíc mesta a plní odvahy a múdrosti hlásali zvesť o tom, že ten Kristus, ktorého oni zabili, vstal z mŕtvych a že on je pravý Mesiáš. A tu mnohých prenikla bolesť a obrátili sa na slová apoštolov (porov.: SK 2,1-41).

MY
Aj dnes je veľa ľudí, ktorí čakajú na naše svedectvo. Možno ich denne stretávame a ani si to neuvedomujeme. Nesvedčíme im svojím slovom, ale svojím životom. Aké svedectvo od nás dostávajú? Je im na povzbudenie alebo ich to od nasledovania Krista odrádza, keď vidia, ako my kresťania žijeme? Že je dosť tých, ktorí čakajú na naše svedectvo, hovorí aj tento príbeh.

Po skončení bohoslužieb na Veľký sabath sa na smrť unavený rabín dovliekol domov.
„Čo ťa tak unavilo?“ Opýtala sa hneď starostlivá manželka.
„Kázanie“ odpovedal manžel. „Musel som hovoriť o chudobných a o ich veľkej túžbe po budúcej pasche, lebo víno a macesy pôjdu v tomto roku ohromne hore.“
„A čo si dokázal svojim kázaním“ pýtala sa ďalej manželka.
„Polovička je už vybavená,“ odpovedal manžel, „biedni sú už pripravení prijímať. Ako vyzerá druhá polovička, konkrétne: či bohatí sú už pripravení rozdávať, to ešte neviem.“

Toto sa týka aj nás. Aj medzi nami žije veľa ľudí, ktorí sú chudobní či už materiálne, ale hlavne duchovne. My sme tí, ktorí sme bohatí, lebo sa nám dostalo tej milosti, že môžeme poznať Krista a môžeme sa tešiť z jeho prítomnosti medzi nami a v nás. Preto drahí bratia a sestry, keď vidíme okolo seba bratov a sestry, ktorí prahnú, hľadajú a často ani nevedia čo, týmto sme povinní pomôcť načrieť do hĺbky Božieho slova do nevyčerpateľného prameňa, ktorým je Kristus, ktorý vstal z mŕtvych.

ADE
Nebojme sa teda ohlasovať celému svetu, že Pán Ježiš Kristus naozaj vstal zmŕtvych. Modlime sa aj za tých, čo nepoznajú Krista, aby našli cestu k nemu. Ale modlime sa hlavne za seba, aby sme boli vždy a všade ochotní svedčiť o zmŕtvychvstalom Kristovi.

Amen.