Biela sobota

Zmŕtvychvstanie Krista žiada našu odpoveď.

AI
Ježiš zomrel, pretože nás miloval. Z mŕtvych vstal, pretože nás miloval. Ježiš žije a neprestal nás milovať. Pre Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie sú nám odpustené všetky hriechy.

Po smrti istého škótskeho lekára, príbuzní našli medzi jeho písomnosťami veľké množstvo účtov, ktoré vystavil svojim pacientom. No ani jeden nedošiel k svojmu adresátovi. Lekár totiž krížom cez účet napísal červeným perom: „Odpustené – príliš chudobný, aby mohol zaplatiť.“ Jeho manželka však ignorovala tieto slová a domáhala sa, aby účty boli vyplatené. Keď sa vec dostala pred súd, sudca jej položil iba jedinú otázku: „Je to rukopis vášho manžela?“ Keď prisvedčila povedal: „Žiaden súd v tejto krajine neprikáže vyrovnať dlh, ktorý už bol písomne odpustený.“

Je pre nás radostnou zvesťou, že Boh – keď ho prosíme o odpustenie – píše na náš dlžný úpis: „Odpustené – príliš chudobný, aby mohol zaplatiť.“

KE
Spomeňme si na Ježišove slová pred jeho umučením a smrťou: „Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 24,7).

DI
Celé Sväté písmo vo svojej chronológii ako nám to liturgia slova predkladá, od prísľubu Mesiáša, ktorý Boh dal prvým rodičom v raji po ich páde do hriechu, ktorú voláme „protoevanjelium“ – „prvá radostná zvesť“ predstavuje Mesiáša - Krista, na ktorom sa splnili všetky proroctvá Starého zákona a všetky svedectvá a výroky Nového zákona. Sám Ježiš v niekoľkonásobnej predpovedi svojho utrpenia a zmŕtvychvstania určil pravé poslanie Mesiáša - vykúpenie ľudstva z hriechu, z večnej smrti a darovanie večného života v Božej láske. V túto noc si uvedomujeme, či nemal Mesiáš všetko toto pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy (porov. Lk 24,26)? „V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). To nám dnes pripomínajú tri ženy čo sa v nedeľu ponáhľali k hrobu, ktorý bol však prázdny a ktorým dvaja muži oznámili: „Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (Lk 24,6). Zmŕtvychvstanie nám pripomína svedectvo apoštolov Petra a Jána.

PAR
Aj dnes, keď je svet v stálom pokušení zrieknuť sa pravého Mesiáša a prijať nejakého nového, musíme vedieť, že všetci iní sú falošní a už úplne zbytoční. Uveriť v toho pravého Mesiáša, Ježiša Krista, je však aj dnes vecou našej osobnej viery a nie nejakého tradicionalizmu, alebo davovej psychózy. Bohom vopred určení svedkovia Kristovho vzkriesenia nám stačia na to, aby paschálne udalosti, ktoré liturgicky v tento večer slávime, priniesli ovocie našej pevnejšej osobnej viery a presvedčivejšieho svedectva nášho praktického kresťanského života. Zmŕtvychvstalý Ježiš je jediný a pravý Mesiáš pre celý svet a nemá žiadnu inú alternatívu, pretože Boh nemôže mať dve rôzne pravdy pre tú istú vec. „Aleluja“!

Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte si raz, keď sa blížil k vrcholu svojej slávy a moci, dovolil v prítomnosti svojich najbližších spolupracovníkov povedať, že on raz musí byť tak slávny ako Kristus. Všetkých táto cisárova trúfalosť zamrazila a jeho komorník do trápneho ticha, ktoré nastalo duchaplne povedal: -„Áno vaše veličenstvo, určite budete, ale si dovolím pripomenúť, že budete predtým musieť splniť dve "malé " podmienky. Musíte sa dať ukrižovať a na tretí deň musíte vstať z mŕtvych.“

Táto epizódka zo života cisára Napoleona, ktorý ako vieme z dejín skončil veľmi neslávne, nám ponúka príležitosť k úvahe, kto je skutočný Mesiáš? Odpoveď je jednoduchá a pravdivá: Ježiš, ktorý nás miloval, miluje a bude milovať. Ježiš, ktorý nám svoju lásku dáva osobne slovom i skutkom. Ježišova smrť a Ježišovo zmŕtvychvstanie sú zárukou spásy, ktorú nik nemohol dať jedine Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý obetoval sám seba ako zmiernu obetu Nebeskému Otcovi za hriechy všetkých ľudí.

MY
Vianoce sú krásne sviatky. Ich hodnota je práve v tom, že máme nádej, že Boh, ktorý prišiel ako človek na svet nás spasí. Veľká noc, ktorú prežívame je najväčší sviatok Cirkvi. Tá nádej sa naplnila. Boh v ľudskom tele, Ježiš Kristus ako predpovedal, splnil, vstal z mŕtvych. Boh nám preukázal najväčšiu lásku. Zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych s prísľubom, že keď vytrváme s ním, budeme s ním žiť naveky, že vstaneme z hrobov aj my. Zmŕtvychvstalý Ježiš prináša slobodu.

Kňaz Grocki nemôže zabudnúť a spomína na Veľkú noc roku 1945, keď bol väzňom v Dachau. Aj po rokoch, keď si spomína, uvedomuje si význam zmŕtvychvstania Krista. Bolo nás v tábore niekoľko sto kňazov, väzňov. Ráno sa objavil kus bielej látky nad vchodom do tábora. Bola to predzvesť slobody. Keď sa neskôr otvárala brána tábora a vstupovali anglickí vojaci, tí čo mali síl dvíhali od radosti ruky, iní sa po dlhom čase smiali, všetci plakali a volali: „Sloboda! Žijem!“ Boli sme opití slobodou. Ležiacim, ktorí už nemali síl stáť na nohách, pomáhali postaviť sa. Prestali väzni byť číslami, uvedomili si svoje meno. Vtedy sa v rukách kohosi objavil kríž. Zdvihol ho do výšky a volal: aleluja“! Tábo,r ktorý bol roky koloseom, miestom popráv, smrti, straty práv a dôstojnosti sa zmenil na nástupište k novému slobodnému životu.

Zmŕtvychvstanie Krista zasiahlo celý svet. Dnešný deň si spomíname na najväčšie víťazstvo na svete. Ježiš vykúpil a spasil všetkých ľudí. Ježiš nečaká na vďaku, ale právom žiada zmenu života, zrieknutie sa hriechu, od všetkých ľudí.

ADE
Bolo nám Ježišovým zmŕtvychvstaním odpustené. Každý dlžobný účet bol zmŕtvychvstaním Krista zničený. Naše Veľkonočné „Aleluja“, nech je prejav našej vďaky.

Amen.