Narodenie Pána - omša vo dne

Boh sa narodil z lásky ku každému z nás.

AI
Dieťa. Pojem, ku ktorému nás viažu tie najkrajšie city, myšlienky, ale i spomienky. A dnes si pripomíname narodenie Boha – Ježiša Krista v prirodzenosti človeka. Čaro Vianoc sa spája s narodením Boha. Vianoce majú svoj význam a čaro každý rok. Uvedomujeme si význam a potrebu pripomenúť si a prežiť znovu a znovu pre spásu sveta a svojich duší narodenie Ježiša Krista.
Nie je možné, aby rozum pochopil tajomstvá vianočného sviatku. Darmo by človek rozumom uvažoval tam, kde anjeli vo svätej bázni si zakrývajú tváre, kde Mária a Jozef bez slova padajú na kolená a kde je celá príroda plná úžasu nad vtelením Božieho Syna. Šťastné by malo byť mesto Betlehem, kde sa tieto zázračné veci stali a šťastní majú byť všetci, ktorí sa dostali do blízkosti Božieho Dieťaťa. Šťastní sú pastieri, ktorí s radostným srdcom volajú: „Poďme do Betlehema!“

KE
Prijmime, osvojme a uvažujme nad slovami, ktoré povedali anjeli počas svätej noci pastierom a ktoré Cirkev teraz naliehavo opakuje aj nám: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,11s).

DI
Zvykli sme si v prekladoch textov o narodení Spasiteľa čítať aj slová: „Sláva Bohu na výsostiach a pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Pápež Benedikt XVI. v jednej kázni počas prvej polnočnej sv. omše v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne upozornil, že správny preklad tohto úryvku Evanjelia znie: „Pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje“. Čo znamená táto zmena? Už viac neplatí „dobrá vôľa“? Položme otázku správnejšie: „Ktorí sú to ľudia, ktorých Boh miluje a prečo ich miluje? Je Boh azda zaujatý? Miluje azda iba niektorých a iných ponecháva samých na seba?“ Ako príklad si môžeme vybrať pastierov. Oni vyjadrili ochotu počúvať, ochotu vydať sa na cestu. A to je práve to, čo Boha zaujíma. Miluje všetkých, lebo všetci sú jeho tvormi. Ale niektoré osoby sa duchovne uzavreli, jeho láska u nich nenachádza nijaký prístup. Sú presvedčení, že Boha nepotrebujú, nechcú ho. Boh však napriek tomu človeka nezavrhuje, ale hľadá. Boh je taký mocný, že sa vie učiniť krehkým a ísť nám v ústrety ako bezbranné dieťa, aby sme ho my mohli milovať. Boh je taký dobrotivý, že sa zrieka svojho Božského jasu a zostupuje do maštale, aby sme ho tam mohli nájsť a aby sa tak jeho dobrota dotkla i nás, aby nás prenikla a cez nás ďalej pôsobila.

Chcime uvidieť iba dieťa zavinuté do plienok, ktoré tak ako všetky deti, potrebuje materskú starostlivosť. Dieťa, ktoré sa narodilo v maštali a preto neleží v kolíske, ale v obyčajnom žľabe na kŕmenie. Božím znamením je dieťa, a to v jeho potrebe pomoci a vo svojej chudobe. Pastieri môžu iba srdcom vidieť, že v tomto dieťati sa uskutočnil prísľub proroka Izaiáša, ktorý sme počuli v prvom čítaní: „Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo“ (Iz 9,5). A my sme dostali rovnaké znamenie. Boží anjel prostredníctvom evanjeliového posolstva pozýva aj nás, aby sme sa s našim srdcom vydali na cestu a tak videli dieťa, ktoré leží jasliach. Božím znamením je jednoduchosť. Božím znamením je dieťa. Božím znamením je, že On sa kvôli nám stáva maličkým. To je Jeho spôsob kraľovania. On neprichádza s vonkajšou mocou a veľkoleposťou. On prichádza ako bezbranné dieťa, ktoré potrebuje našu pomoc. Nechce nás premôcť silou. Zbavuje nás strachu pred Jeho veľkosťou. On žiada našu lásku, a preto sa stáva dieťaťom. Nechce od nás nič, iba našu lásku, prostredníctvom ktorej sa spontánne učíme vstupovať do Jeho pocitov, Jeho myšlienok a Jeho vôle – učíme sa s Ním žiť a praktizovať s Ním aj poníženosť vzdávania sa, ktorá tvorí podstatu lásky. Boh sa stal maličkým, aby sme Ho mohli pochopiť, prijať, milovať. Cirkevní otcovia v ich gréckom preklade Starého zákona nachádzali slovo proroka Izaiáša, ktoré cituje aj Pavol, aby ukázal, že nové Božie cesty už boli ohlásené v Starom zákone. V ňom sa čítalo: „Lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi“ (Iz 10,23; Rim 9,28). Cirkevní otcovia ho vysvetľovali v dvojakom zmysle. Samotný Syn je Slovom, Logos. Večné Slovo sa stalo malým – tak malým, že dokázalo vojsť do jaslí. Slovo sa stalo dieťaťom, aby sme Ho dokázali pochopiť. Boh nás tak učí milovať maličkých. Učí nás milovať slabých. Týmto spôsobom nás učí rešpektovať deti. Betlehemské dieťa vedie náš pohľad ku všetkým trpiacim a zneužívaným deťom vo svete, narodeným, ale aj nenarodeným. K deťom, ktorých ako vojakov uvádzajú do sveta násilia. K deťom, ktoré musia žobrať, k deťom, ktoré trpia chudobou a hladom. K deťom, ktoré nezakúsili žiadnu lásku. V nich všetkých sa nachádza betlehemské Dieťa, ktoré nás tak stavia pred súd. Pred súd nás stavia aj Boh, ktorý sa stal maličkým. Modlime sa počas týchto dní, aby žiara Božej lásky pohladila všetky tieto deti. Prosme Boha o pomoc, aby bola vždy rešpektovaná dôstojnosť detí. Nech ku všetkým príde svetlo lásky, ktorú človek potrebuje viac ako materiálne veci.

PAR
V týchto dňoch si máme uvedomiť druhý význam, ktorý našli Cirkevní otcovia vo vete: „Boh skrátil svoje slovo“. Slovo, ktoré nám Boh oznamuje v knihách Svätého písma, sa časom stalo obšírne. Obšírne a komplikované nie iba pre jednoduchých a nevzdelaných ľudí, ale dokonca ešte viac pre znalcov Svätého písma, ktorí sa zamotávali do detailov a príslušných problémov a skoro vôbec nedokázali nájsť spoločný pohľad. Ježiš „skrátil“ slovo – ukázal nám jeho najhlbšiu jednoduchosť a jednotu. Všetko to, čo nás učí Zákon a proroci, je zhrnuté v slove: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou... . Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,37-40). Tieto slová vyjadrujú všetko – celá viera sa nachádza v tomto jedinom akte lásky, ktorým objímame Boha a ľudí. Ihneď nám však prichádzajú na jazyk otázky: „Ako môžeme milovať Boha celou našou mysľou, ak cítime že sa namáhame, aby sme ho s našimi rozumovými schopnosťami vôbec našli? Ako ho máme milovať celým srdcom a dušou, keď toto srdce ho dokáže vidieť iba zďaleka a vníma mnohé protichodné veci vo svete, ktoré tak zahmlievajú pred nami jeho tvár?“ V tomto bode sa dva spôsoby, akými Boh „skrátil“ svoje slovo stretávajú. On už viac nie je ďaleko. Nie je viac neznámy. Nie je viac pre naše srdce nedosiahnuteľný. Kvôli nám sa stal dieťaťom a týmto spôsobom rozptýlil každú pochybnosť. Stal sa našim blížnym a takýmto spôsobom ustálil aj obraz človeka, ktorý sa nám často zdá, že ho nemôžeme milovať. Boh sa pre nás stal darom. Daroval samého seba. Kvôli nám vstúpil do času. On, Večný, ktorý je nad časom, prijal čas, pozdvihol náš čas k sebe. Vianoce sa stali sviatkom darov, aby sme tak napodobili Boha, ktorý nám daroval samého seba. Nechajme, aby sa nášho srdca, našej duše a našej mysle, dotkla táto udalosť! Medzi mnohými darmi, ktoré kupujeme a dostávame, nezabudnime na ten pravý dar - navzájom sa darovať jeden druhému!

MY
Aj v tento slávnostný deň znova zaznieva anjelova radostná správa a pozýva aj nás, mužov a ženy tretieho tisícročia, aby sme prijali Spasiteľa. Nech dnešné ľudstvo neváha dovoliť mu vstúpiť do vlastných domovov, do svojich miest a národov vo všetkých častiach sveta! Preto je veľmi dôležité, aby sme otvorili svoju myseľ a svoje srdcia Kristovmu narodeniu.

Jeden kňaz rozprával o silnom dojme, ktorý v ňom zanechal pohľad na veľký betlehem. Obsahoval vyše dvesto drevených figúrok, vrátane pastierov, mudrcov a zástupu ľudí z mesta. Všetci pozerali smerom k jasliam, v ktorých ležal malý Ježiško, obklopený anjelmi. Iba jedna figúrka sa vymykala celkovej scéne, pretože bola otočená úplne iným smerom. Zobrazovala muža, ktorý na chrbte niesol ťažký náklad. Pod jeho ťarchou bol úplne zohnutý a preto nemohol zbadať ani jasle ani Spasiteľa.
Kňaz si uvedomil, že táto figúrka predstavuje tých, ktorí sú obťažení rôznymi ťažkosťami života, ktoré im bránia zdvihnúť zrak, aby mohli zazrieť Spasiteľa. Kristus však prišiel práve kvôli takýmto ľuďom.

Počas týchto dní chceme sa zvlášť intenzívne modliť za tých, čo urážajú Boha i počas týchto dní. Modlime za mier a pokoj na celom svete. Volajme: „Pane, daj, nech tam zažiari tvoje svetlo! Daj, nech zavládne pokoj a mier medzi ľuďmi, národmi, tak v spoločenskej ako aj duchovnej oblasti.“ Pokoj je darom, o ktorý musíme spoločne prosiť. Tam, kde sa slávi Eucharistia, vzniká sieť pokoja, ktorá pokrýva celý svet. Komunity zhromaždené okolo Eucharistie vytvárajú kráľovstvo pokoja široké ako svet.

ADE
Spolu s pastiermi vstúpme do Betlehemskej maštaľky pod láskyplným pohľadom Márie, tichej svedkyne zázračného narodenia. Nech nám ona pomôže prežiť požehnané Vianoce, nech nás naučí uchovávať si v srdci tajomstvo Boha, ktorý sa pre nás stal človekom a nech nás vedie.

Amen.