Panny Márie Bohorodičky

Využiť možnosť intenzívnejšie začať prežívať svoju vieru.

Koľkým ste dnes pri príležitosti Nového roka popriali a koľkí vám? Čo tvorilo obsah prianí? Iste to, čo si najviac ceníte, po čom túžite. Prajeme to, čo pokladáme za hodnotné, Bohu milé, osožné pre dušu.
Keď posielal sv. Ignác sv. Františka Xaverského ako misionára, povedal mu: „Choď a zapáľ všetko!“ Zaiste toto prianie je veľké. Dnes v prvý deň nového roka, hneď na úvod prvej homílie chcem vám popriať: Choďte a zapáľte aspoň niekoľkých vierou, nádejou a láskou! Zapaľujte svojimi horiacimi srdciami. Keď niekoho z drahých vyprevádzame na cestu, stalo sa zvykom, že mu prajeme šťastný návrat, čo najlepšie splnenie toho, čo si predsavzal a tešíme sa na nové stretnutie.

Evanjelista sv. Lukáš o pastieroch, ktorí sa prišli prví pokloniť Pánu Ježišovi v Betleheme, napísal tieto slová: „Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedené o tomto dieťati“ (Lk 1,16).

Prvý deň nového roka alebo l. január v Cirkvi slávime prikázaný sviatok Bohorodičky Panny Márie. Panne Márii sa neklaniame, ale Panne Márii preukazujeme svoju úctu a lásku, taktiež Pannu Máriu si volíme za ochrankyňu a sprievodkyňu života. Tak aj dnes sa k Panne Márii obraciame s láskou.
V evanjeliu vidíme Pannu Máriu, ktorá zachováva všetko – čo počuje a zažije – vo svojom srdci a uvažuje o tom. Túto činnosť Panny Márie nechápeme ako rezignáciu, práve naopak. Túto jej činnosť Jean Gitton nazval významnou činnosťou Panny Márie, Mysliteľky. Mária je tak pre celú Cirkev nevyčerpateľným zdrojom spomienok a svedectva. Ona má hlbokú vnútornú vedu o udalostiach a slávnostiach, ktoré si budeme aj v tomto roku pripomínať a rozoberať. Veľkou pomôckou pri rozjímaní nad životom Pána Ježiša a Panny Márie je modlitba ruženca. Je dobre sa na udalosti pozerať jej očami, rozmýšľať jej srdcom, ak chceme im porozumieť v hĺbke svojej duše. Tu je koreň aj kultu Srdca Panny Márie a to nie je nič sentimentálne.

Panna Mária ako Božia Rodička je aj Matkou pokoja. Veď práve preto prišiel na svet Boží Syn, Ježiš Kristus ako Spasiteľ sveta, aby priniesol do našich sŕdc pokoj. Už prorok Izaiáš ho nazýva Kniežaťom pokoja (porov. Iz 9,5). Nie je to len symbol, že sa Ježiš narodil v chudobe a bol položený do jaslí. Prišiel pre všetkých ľudí a vieme, že tam, kde bude chýbať pokoj, tam bude chýbať aj láska a tam bude bieda a chudoba. Tak to sledujeme už pri speve na betlehemských nivách, ale Ježiš, Knieža pokoja, chce dať všetkým to najcennejšie: svoj pokoj. Ako prvá z ľudí pokoj prijala Mária. Pannu Máriu Duch Svätý naplnil pokojom. Vidíme to nielen pri zvestovaní v Nazarete, kde premýšl'a a uvažuje o posolstve s pokojom v srdci, ale pokoj Panny Márie vidíme aj pri narodení v Betleheme, i vtedy, keď musí utiecť s Jozefom a Dieťaťom do Egypta a cez celý jej život, teda aj pod krížom. Veď z iných miest vieme, že prvé slová, ktoré Ježiš povedal apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, sú o pokoji: „Pokoj vám“ (Jn 20,19)!
Pastieri, ktorí sa ako prví prichádzajú pokloniť Bohu v Dieťati, sú nazvaní anjelmi, ľuďmi pokoja: „A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Nemožno to už povedať o Herodesovi a jeho okolí.

Pápež Benedikt XV. na začiatku prvej svetovej vojny dal vsunúť do Litánií loretánskych prívlastok Panne Márii “Kráľovná pokoja“ a prosbu „oroduj za nás“, čím chcel poukázať na opak toho, čo ľudia prežívajú, keď neplnia Božiu vôľu. Svet potrebuje pokoj. Pravý pokoj môže dať jedine Boh. Ježiš, ktorý prijal našu prirodzenosť, nás na život v pokoji pripravoval. Spomeňme si na jeho Veľkňazskú modlitbu vo večeradle, len niekoľko hodín predtým, ako za pokoj v našich srdciach položil na kríži svoj život. Je to memento pre každého z nás. Nielen pre tých, čo majú v rukách moc a rozhodujú o súčasnom a budúcom stave ľudstva. Všetci sme oslovení modliť sa za pokoj vo svete. Veľkým príhovorom u Boha je práve Panna Mária, z ktorej si Boží Syn vzal telo. Slávnosť Bohorodičky je mementom, aby svet si pripomenul význam pokoja vo svete. Jej príhovor už zachránil mnohé duše od pekla, od utrpenia na zemi, ale aj iné mementá môžeme si pripomenúť.

Rok pred koncom druhej svetovej vojny spojenci nazvali Rím otvoreným mestom. Urobili to preto, aby sa zachránilo ničenie množstva kultúrnych pamiatok. Proti tomu namietala časť velenia nemeckej armády a niektorých ďalších armád. Mestu hrozila katastrofa. Nebral sa ohľad na kultúrne a umelecké pamiatky. Vtedy pápež Pius XII., vidiac situáciu obrátil sa na Rimanov, aby prosili Pannu Máriu o ochranu a zachovanie pokoja. Pred milostivým obrazom Panny Márie v kostole sv. Ignáca začali sa mnohí modliť. Pred obrazom sa vystriedal skoro celý Rím. Znalci situácie hovorili, že Panna Mária si našla spolupracovníkov, za pomoci ktorých situácie sa riešili tak, že mesto nebolo zničené. Za pomoci jednoduchých ľudí neboli vyhodené do povetria podmínované miesta. A to sa stalo v posledný deň novény k Panne Márii 14. júna 1944.

Keď si pripomíname význam sviatku Bohorodičky Panny Márie a pokoja vo svete, nemôžeme obísť sv. Františka z Assisi, syna bohatého kupca Pietra Bernardone, ktorý vo svojej dobe sa tiež postaral o pokoj. Vieme, že najprv sa ako rytier zúčastnil vojnového ťaženia, ale iste na zásah Boží a preto, že bol otvorený Božej milosti, stal sa poslom pokoja. On je aj autorom modlitby ku Matke, Kráľovnej pokoja.

Sme svedkami, že Boh si praje naše modlitby a prosby o pokoj. Že je to vec časová, hovorí aj fakt, že pápež Pavol VI. vyzval veriacich i svet, aby prvý deň každého nového roka bol dňom modlitieb za pokoj. Tak od roku 1968 v dnešný deň svet a najmä veriaci prosia o dar pokoja. Iste až vo večnosti spoznáme, že táto činnosť nebola zbytočná. Ale už dnes môžeme povedať, že zabránila mnohým vojnovým konfliktom, predišlo sa nejednému zbytočnému krviprelievaniu.
Ešte pred druhou svetovou vojnou Foerster napísal: „Všetko, čo ľudia dnes proti vojne hovoria, píšu, je slabé. Pretože vojna to sme my sami... tribunály... konflikty... Keď sledujeme veci a udalosti okolo seba, vidíme pýchu, konflikty, napätie, nenávisť, zlobu ...“ Ak má zavládnuť pokoj vo svete, musí najprv zvíťaziť pokoj v našich mysliach, srdciach, slovách, vzťahoch, rodine, obci a meste, i národe. Je to možné! Keby to tak nebolo, bol by to žiadal od nás Boh? A Boh nám dal ešte za vzor a orodovníčku Pannu Máriu, Bohorodičku. Boh si praje, aby sa mohol narodiť už nie v jasliach v Betleheme, ale v našich srdciach. Mojom, tvojom, našich!

Ježiš priniesol posolstvo pokoja. To posolstvo je pre naše srdcia. Chápeme to v duchu slov sv. Augustína: „Stvoril si ma, Bože, pre seba a nespokojné je srdce človeka, pokiaľ nespočinie v tebe!“ Inými slovami to chápeme takto: Ako ryba je stvorená do vody, tak človek má žiť v pokoji. Teda nesmieme to odkladať až na cintorín. Je pravdou, že sa tam za zomrelých modlíme: „Odpočinutie večné, daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji!“ Táto prosba je správna. Je rovnako správne, aby sme v pokoji prežívali svoj život na zemi na oslavu Boha. Tu je náš čas vydať svedectvo pokoja našich sŕdc. Pokiaľ v našich srdciach nebude Kristov pokoj, tak ako bol v srdci Bohorodičky Panny Márie, neplníme vôľu Božiu. Slová apoštola sv. Pavla poznáme: „Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj“ (Ef 2,14-15).
K pokoju s Bohom a ľuďmi nás vyzýva i Duch Svätý v liste Rimanom: „A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista... A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,1-5).
Dnes je to vec svedomia, aby sme odstránili každý nepokoj tak v sebe, ako aj zo svojho okolia. Pokoj Kristov potom zavládne medzi nami a v nás.

Slová, ktoré sv. Ignác povedal pred odchodom do sveta sv. Františkovi Xaverskému „Choď a zapáľ všetko!“ sú zaiste veľkým prianím dnes v prvý deň nového roka. Na záver prvej homílie chcem vám popriať: Choďte a zapáľte aspoň niekoľkých vierou, nádejou a láskou! Zapaľujte svojimi horiacimi srdciami.

Amen.