Panny Márie Bohorodičky

Nech už aj začiatok Nového roka je prežitý v náš prospech.
Dnes v prvý deň nového roka si mnohí uvedomujeme, že sa jedná o veľkú a nie každodennú vec.

V článku Nie každodenný zážitok sa píše: „V jedno ráno som sa stal svedkom peknej udalosti. Po vedľajšej ulici kráčala mladá mamička s dvoma krásnymi dcérkami – dvojčatami. Podľa rozhovoru, ktorý som zachytil, vyprevádzala ich do školy. Po bežných upozorneniach a radách sa dcérky rozbehli na autobusovú zástavku. Po niekoľkých krokoch však mamička zakričala: „Dievčatá, a na krížik ste zabudli?“ Deti sa zastavili a rozbehli sa späť k mame. Zastavili pri nej a ona obidvom urobila krížik na čelo. Potom sa deti rozbehli opäť na zastávku.“ Autor článku (Emil Sandánus) pokračuje zamyslením: „Aj keď sa viacerí čitatelia nad týmto zážitkom možno pousmejú, pomyslia si svoje, mne to nedalo, aby som ho neopísal. Hlavne preto, že väčšinou pri vyprevádzaní do školy to vyzerá asi takto: „Máš úlohy?, máš peniaze?, máš desiatu?, máš prezuvky?... No tak čau!“ (Časopis farnosti Konská: Svätokatarínske zvesti č. 32/2000).

Je tu nový rok. Nezabudli sme najdrahším popriať, podať ruku a zaželať čo považujeme za cenné, krásne či potrebné? Je to pekný zvyk. Je krásne, keď dnes tu v kostole si uvedomujeme význam a potrebu poprosiť o Božie požehnanie, ochranu, nové milosti, úspech či zdravie a podobne. Ak sme sa pozabudli ako dievčatá, Cirkev nám ako matka pripomína známe slová: „Bez Božieho požehnania, márne sú naše namáhania.“ A tým viac môžeme ako kresťania katolíci byť šťastní, pretože prvý deň roka sme zasvätili tej, ktorá dala život Ježišovi, našej Matke, ktorej dávame titul Bohorodička. Tento sviatok vo vianočnom období nám pripomína aj slová evanjelistu sv. Lukáša:

„Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16).


Aj keď nám tieto slová pripomínajú idylu, dnes si uvedomujeme, že náš život nie je prechádzka a nemôžeme žiť s ružovými okuliarmi na očiach. Narodenie Ježiša Krista je hlboká realita a jeho narodenie nielen zmenilo počítanie rokov, ale historická existencia Ježiša Krista má dopad na celé ľudstvo a aj osobne na každého z nás. Poznáme slová, ktorými začína list Židom: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril svet“ (Hebr 1,1-2).
Tak ako pastieri z betlehemských nív po tom, čo prijali posolstvo od anjelov o Ježišovom narodení, sa ponáhľajú k jasliam, tak ako Mária po prijatí a súhlase posolstva, že bude matkou Spasiteľa sa ponáhľa k príbuznej Alžbete do Ain Karim, tak my dnes na začiatku nového roka si uvedomujeme svoju povinnosť voči Bohu i spáse svojej duše.
Je správne, že veriaci kresťan od začiatku nového roka horlivo hľadá svojho Boha v ktorého verí, že obracia sa k tej, ktorú nazýva svojou orodovníčkou u Boha.


Aj v tomto roku nám Boh dáva čas, aby sme ho hľadali, aby sme rástli v láske k nemu, objavovali vieru v neho, a tak putovali, prežili tento rok.
Evanjelium hovorí o pastieroch, že sa „potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“ (Lk 2,20). Je to výzva aj pre nás, že máme chváliť a oslavovať Boha. Panna Mária je tá, ktorá nám chce pomáhať plniť vôľu Božiu. Tak ako ona nielen vtedy, keď anjelovi povedala svoje “fiat - staň sa“, ale po celý svoj život plní vôľu Božiu.

Rok prijímame ako Boží dar, za ktorý cítime zodpovednosť prežiť ho na oslavu Boha, na úžitok svojich blížnych a svoju spásu. Naše plány nech neobsahujú nič, čo by bolo proti Božím plánom. Vzorom nech sú nám Ježiš a Mária. Obaja splnili vôľu Boha Otca. Zoberme si Pannu Máriu v tento rok za svoj vzor. Ona nám pomôže žiť v prítomnosti Ježiša Krista. Vieme, že na vlastné skúsenosti, šikovnosť, nadanie sa nemôžeme spoliehať, že pokušení, skúšok nebude menej ako vlani. Žijeme tu len ako pútnici, a tak je správne, že sa zodpovedne aj podľa toho správame. Čas sa nedá zastaviť, ako sa nedá spraviť to, čo sme mali spraviť včera. Čo sa stalo, už sa nemôže zmeniť. Čo nás čaká? To vie len Boh. Budeme však viac a viac bližšie k nemu.
Hovorí príslovie, že „svätým nebude ten, kto nie je dobrým človekom“. Je to výzva pozrieť si svoje postoje, názory, svoje vzťahy k ľuďom, veciam, sebe.

Je čas pracovať na sebe ako na človeku, občanovi, pracovníkovi... Čo tak prehodnotiť svoju úctu voči Bohu, sebe i blížnym? Ale aj svoju čestnosť, vernosť, pracovitosť, poriadkumilovnosť, láskavosť, ochotu, štedrosť, plnenie povinností, dochvíľnosť, pohotovosť, uzobranosť... Keď vieme o svojich chybách, omyloch, nedovolených veciach, vzťahoch, keď vlastníme, čo nám nepatrí, keď sme s niekým v spore, súdime sa, hneváme, nerozprávame...? Je si to ťažko priznať, ale svedomie sa nedá umlčať. A na začiatku nového roka môžeme zhodiť balvan zo sŕdc a vykročiť bez zbytočných bremien.
Začnime nový rok nie bezducho, nerozvážne, ale s konkrétnymi dosiahnuteľnými predsavzatiami, plánmi, ako napríklad v duchovnej oblasti života zlepšiť sa v modlitbe, pristupovaní ku sviatostiam, účasti na svätej omši, konaní skutkov kresťanského milosrdenstva...
O jednom môžeme si byť istí, že keď urobíme, čo je v našej moci, Boh nám pomôže a Panna Mária ešte nikoho, kto ju prosil, nenechala bez pomoci.

365 dní je pred nami. Nie sú ešte poznačené ani dobrom, a ani zlom. Bude to taký rok, aký si ho sami spravíme. Pričiňujme sa o to, aby bol pre nás väčším požehnaním, s väčšími zásluhami, aby sme boli v ňom Bohu opravdivo verní.

Ktorási televízia sa rozhodla v priebehu januára dať do jedného rohu televíznej obrazovky sekundovú ručičku. Prečo? Aby upozorňovala divákov, ako rýchlo letí čas. Iní ľudia, naopak, si zo svojich hodiniek nechali sekundové ručičky odstrániť práve preto, že ich upozorňovali, ako čas veľmi rýchlo letí.

Keď sme starší, viac a viac si uvedomujeme, ako čas letí. 90-ročný oslávenec povedal, že sa cíti ako 60-ročný, ale nič sa nemení na tom, že má 90 rokov.

Tak radi by sme zastavili čas! Nešpekulujme nad tým, čo nemôžeme, ale robme to, čo môžeme. Využime tento rok ako Božie požehnanie, dar od Boha. Pretože čas sa raz aj nám zastaví. Už bude koniec. Neuvidíme sekundovú ručičku, pretože naše oko bude bez života a nepohneme rukou, aby sme niečo ešte urobili. Už nepovieme slovo a nebudú nás počuť. Už nikde sa nebudeme ponáhľať, aby sme ešte niečo stihli. Veci, ľudia, udalosti, tituly už nebudú mať ceny. Dnes ešte žijeme. Vieme, čo to znamená! Aby aj na náš hrob mohli napísať či aspoň o nás povedať: „Umrel, pretože bol potrebný Bohu na onom svete.“
Je správne, že odovzdávame tento nový rok do Božích rúk, že chceme žiť tak, aby sme si v tomto roku svojím životom, skutkami lásky zaslúžili raz nebo. On vie, kedy sme zrelí pre večnú odmenu, veď odmenou je Boh sám.

Keď dáva matka deťom krížik na čelo na začiatku cesty do nového dňa, počína si správne. Nik z veriacich sa na tom nezasmeje. Tým viac je správne, že v znamení kríža a so slovami, s Máriou za Ježišom, sme vykročili dnes, prvý deň nového roka k svojim povinnostiam, radostiam života.

Amen.