Pohreb muža a ženy

Vzbudiť nádej, že smrťou sa ľudská existencia nekončí.

AI
Veľa ľudí sa v dejinách zamýšľalo nad človekom, jeho životom, kam smeruje, nad jeho existenciou. A chceli ho nejako definovať, nejako vysvetliť. Martin Heideger známi nemecký filozof definoval človeka ako: “Sein zu Tode“ čiže bytie, ktoré smeruje k smrti. Smrť v jeho ponímaní je katastrofou, ktorej neunikne žiadna bytosť.

KE
Ježiš sa k nám prihovára slovami nádeje: „Ja som Vzkriesenie a Život. Kto verí vo mňa bude žiť, aj keď umrie. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Jn 11,25-26).

DI
Vo chvíli keď nás opustí blízky človek, ktorého sme milovali, s ktorým sme prežili časť svojho života, je zrazu všetko úplne iné. Veci okolo nás sa síce nezmenili, ostali také aké boli, ale zmenil sa náš pohľad na ne. Smrť milovaného blízkeho človeka zmení všetko. Zatrasie našimi hodnotami a vyvolá v nás veľa otázok, ktoré čakajú na odpoveď.
Život je veľký Boží dar. Boh nás volá k životu pri našom narodení a iba on pozná, kedy sa naša pozemská púť skončí. Je to iba krátky časový úsek v porovnaní s večnosťou. Všetko, čo na zemi stretávame nám pomáha rozvíjať naše schopnosti a dary, ktorými nás Boh obdaroval, aby sme pomáhali druhým i sebe. Nie všetko je v živote tak, ako by sme chceli. Naše predstavy sa nám často nenapĺňajú, túžime po šťastí, po šťastí, ktoré nemá konca, ktoré trvá naveky.
Prečo som prišiel na tento svet? Aby som sa tu trápil, trpel, namáhal, v bolesti a smútku vyprevádzal svojich blízkych a aby som nakoniec aj ja zomrel? Kto si na mňa o 50 rokov po mojej smrti spomenie? Keby nebolo milosrdného Boha náš život by nemal zmysel. Čo by bolo motiváciou mojich skutkov? Iba to aby som sa mal dobre desať či dvadsať rokov a koniec? To by bol veľmi slabý dôvod.
Prečo som prišiel na tento svet? Odpoveď znie: lebo Boh chce, aby som žil. Jeho láska ma povolala k životu. Ak sme boli niekedy zaľúbení vieme, že toho koho milujeme, toho vyhľadávame a chceme s ním byť. Jeho prítomnosť nás napĺňa šťastím a istotou.
Zmysel nášho života spočíva v zjednotení s Bohom. Toto je zmysel ľudskej existencie, jedine Boh. Nič nedokáže uspokojiť najhlbšiu túžbu človeka, iba ten, ktorý ho povolal k životu a v jeho spoločenstve k životu večnému. Aby sme mohli vstúpiť do večnosti musíme prejsť bránou smrti. Táto brána sa otvára pre každého z nás, či bohatého, alebo bezdomovca, zdravého, chorého, starého či mladého. Každý z nás musí prejsť touto bránou. Ako je začiatok, vieme že príde i koniec. Príde smrť, bojíme sa vysloviť toto slovo, lebo nám pripomína že niečo sa končí.

PAR
Smrť nie je definitívny koniec ľudskej existencie. Smrť je koniec nášho pozemského života. Ježiš nám všetkým opäť hovorí: „Ja som Vzkriesenie a Život. Kto verí vo mňa bude žiť aj keď umrie“ (Jn 11,25). Smrť je naše narodenie sa pre život, a to život večný v Božej prítomnosti. Kým žijeme na zemi v Krista veríme, vo večnosti ho budeme vidieť. On sám bude našou večnou Odmenou. Ježiš keď žil na tejto zemi tiež prešiel utrpením a bolesťou. Zomrel za všetkých, aby nás oslobodil z otroctva hriechu. Vstúpil do tajomstva smrti, ale čo je dôležité vstal z mŕtvych. Premohol smrť, premohol hriech, ktorý smrť spôsobil. Kristus je víťaz, On tým všetkým už prešiel. Chce pomôcť aj nám. Iba s Kristom môžeme zvíťaziť. On jediný prešiel smrťou ako víťaz a k tomu volá aj nás: „Kto verí vo mňa žiť bude aj keď umrie“ (Jn 11,25b).

MY
Prijať skutočnosť takú aká je, je často veľmi náročné. Hlavne vtedy, keď sa naše vnútro voči nej búri, keď stále dúfa, že sa ešte môže niečo zmeniť. Keď mám prijať skutočnosť, že nám blízka osoba nebude už medzi nami, to je pre človeka veľmi kruté a bolestné. Prichádzajú výčitky, čo sme ešte mohli urobiť a čo sme neurobili. Je nám ľúto, keď sme sa voči nej zachovali nepekne a možno sme sa za to ani neospravedlnili. Napádajú nás otázky, kde asi je teraz náš drahý.
Spomínate si, že aj on bol slabý, mal svoje nedostatky, ale aj vlastnosti, ktoré ste na ňom obdivovali a ktoré si vás dokázali získať. Akú odmenu dostane vo večnosti za svoj život? Najvznešenejšia Božia vlastnosť je milosrdenstvo, ono nemá hraníc. Kto sa utieka k nemu dosiahne ho. Ježiš hovorí svätej Faustíne: Kto by nechcel vstúpiť do večnosti cez bránu môjho milosrdenstva bude musieť vstúpiť cez bránu mojej spravodlivosti. Nikto nemá právo súdiť iba Boh. Preto nechajme bokom svoje často prenáhlené súdy.

ADE
Filozof Heideger nemal pravdu, keď tvrdil, že naše bytie smeruje k smrti. Ono smeruje k niečomu viac, k niečomu veľmi krásnemu, čo sv. Pavol vyjadril slovami: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým , ktorí ho milujú“ (1Kor 2,9). Majme nádej v Boha, majme nádej v jeho prisľúbenia, lebo On je verný. Milosrdenstvo Božie, nádej všetkých nádejí, dôverujem v Teba.

Amen.

*Porov.: SKOČÍK, O.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2002