Pohreb muža a ženy

Človek má byť vždy pripravený na príchod svojho Pána.

AI
Sú chvíle, keď sa človek musí zastaviť a skloniť sa nad majestátom smrti. Akoby sme sami cítili, že opäť je to ona, ktorá nás poráža. Z našich sŕdc nám berie pokoj a zahaľuje nás do smútku. Takto by to bolo stále, keby neprišiel niekto, kto ju dokázal jediný poraziť.

KE
„Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie“ (Jn 11,25). Takto sa Ježiš prihováral k sv. Marte, ktorá ho prosila o pomoc pre svojho brata. Ježiš žiada od nej vieru, aby mohol vykonať zázrak.

DI
Ježišovi išlo predovšetkým o jej vieru a ukázať ostatným, že on je pravý Mesiáš. I keď bola bezmocná, ona mu odpovie: „Viem, že na konci vekov, všetci vstaneme zmŕtvych.“ Takto presvedčivo nevyjadril svoju vieru Ježišovi počas jeho života takmer nikto. Svojich priateľov navštívil vo chvíli, keď Lazár bol už štyri dni v hrobe. Jeho neskorí príchod mal význam pre vtedajších ľudí, ale i pre nás. Tá chvíľa mu umožnila uskutočniť niečo, čo ešte nikto nikdy pred ním neurobil. Nikto z nich ani len netušil, čo Ježiš v tej situácii vykoná. Ježiš sa prihovorí k Marte a povie jej o sebe kto skutočne je. „Ja som vzkriesenie a život“ a pýta sa jej: „Veríš tomu?“ Veríš, že môže opäť žiť, a byť tu medzi nami ako predtým? Ty si uverila, kto som. Kto z nás má takúto vieru v Ježiša? A práve dnes keď sa lúčime s naším bratom, potrebovali by sme takýto dar viery. Nás v živote často zaujímajú veci spojené s týmto svetom. Nie je to zlé, ale z času na čas je potrebné uvažovať o večnosti, o tom čo nás tam čaká. K tajomstvu každého človeka patrí aj záhada smrti. V každom srdci človeka je zakorenená túžba po nesmrteľnosti. Dokážeme sa proti nej vzpierať, i keď je výsostne osobnou záležitosťou každého človeka. Nežime v ilúzii ako iní, že smrť sa nás netýka, že je záležitosťou „tých druhých“. Cirkev nás učí poučená Božím zjavením, že Boh stvoril človeka, aby po prekonaní pozemských bied, dosiahol blažený život. My veríme, že aj tento náš brat, ktorého dnes odprevádzame, bude spolu s ostatnými vzkriesený z mŕtvych.

PAR
Dnes sa pre mnohých z nás zastavil čas. Teraz je tá chvíľa, keď sa hlbšie zamýšľame nad zmyslom života a smrti. Sami cítime, akí sme bezmocný voči nej. Každého z nás sa to veľmi dotklo. Nemôžeme voči tomu ostať ľahostajný. Núti nás to rozmýšľať a uvažovať, či chceme alebo nechceme. Blízka osoba, ktorú sme milovali a prežila s nami podstatnú časť života, jedného dňa odišla. Nie je už pri nás, nerozpráva sa s nami, nezasmeje sa, ani nás neupozorní, nenahnevá sa . Ostali iba spomienky a všetko to, čo po sebe zanechal. Pred mnohými z nás sa teraz vynára otáznik. Čo bude ďalej? Prečo sa to stalo práve nám a tak náhle? Kristus sa nám všetkým i vám drahí príbuzní prihovára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn, 25-26). Veríte tomu? Veríme všetci slovám, ktoré tu počujeme? Nikto z nás by nemal ostať voči Bohu uzatvorený. Spolu so sv. Martou povedzme: „Áno Pane, my sme uverili, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Náš brat v Kristus bol pripravený na odchod z tohto sveta. Dostal milosť, aby prijal sviatosti a takto predstúpiť pred Božiu tvár. Aký bol jeho život, taká bola jeho smrť. Bol pripravený opustiť dočasný príbytok tu na zemi. Dnes je dôležité iba jedno, aby sme sa sami dobre pripravovali na smrť, aby nás nezastihla nepripravených.

MY
Tento skutočný príbeh nám môže ľahko priblížiť, ako je dôležité mať svoj život usporiadaný. Mladý muž pracoval ako predavač ovocia pred Vianočnými sviatkami. Jedného dňa mu zrazu vstúpila do života jedna osoba. Cez rušnú premávku prechádzala jedna staršia pani. Muž sa obzrel a videl ako vchádza na cestu rovno pod trolejbus. Paniu to odhodilo a zostala ležať na ceste. Mladý pán sa otočí a bez rozmýšľania uteká k nej. Nakloní sa a vidí, že ešte dýcha. Tu jej začne do ucha šepkať ľútosť. Po chvíli sa k nej zbehnú ľudia a prichádza i sanitka. Zodvihne sa, ešte raz sa na ňu pozrie a pomaly odchádza. Keď prišiel k svojmu kolegovi, ten sa ho spýtal.: „Prosím ťa čo si tam pri nej robil?“ On mu odpovie: „Potrebovala pomoc“, a nič viac nedodá. Tento muž spravil v tej chvíli asi to najpotrebnejšie.

Je to príbeh, ktorý nám môže pomôcť k pochopeniu, čo je v živote najdôležitejšie.

ADE
Nastáva chvíľa, keď sa rozlúčime s naším bratom a vložíme jeho telo do matky zeme. Teraz je čas smútku a bolesti. Tieto rany môže zahojiť jedine čas a pomoc Božia. Boh dáva tú útechu každému človeku, ktorý ju potrebuje. Zmŕtvychvstalý Kristus je ukážkou a zárukou toho, čo čaká človeka za horizontom smrti. Po vzkriesení sa nevrátime k pozemskému životu, ale sa staneme dokonalými ľuďmi v Kristovi. Naše telo už nebude podliehať skaze, ale bude oslávené, podobne Kristovmu vzkriesenému telu.

Amen.

*Porov.: BEDNÁR, R.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2002