Každý človek prežíva okrem všedných dní a chvíľ aj také, ktoré sú výnimočné a dôležité pre naše životné smerovanie. Takými sú napríklad voľba povolania, pre mužov je to nástup na vojenskú službu, nástup do zamestnania. A medzi takéto dni patrí aj tento váš deň, kedy ste sa rozhodli uzavrieť manželstvo.
Toto vaše rozhodnutie, rozhodnutie uzavrieť manželstvo je opísané v dnešnom evanjeliu: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mk 10, 7-9)!
V dnešnom evanjeliu sa otázka farizejov netýkala toho, či je vôbec dovolené rozviesť manželstvo. Otázka skôr znie, či je to dovolené z akéhokoľvek dôvodu. Jestvovali totiž dva náhľady, ktoré mali zástancov aj v Ježišovej dobe. Jeden názor hovoril, že rozvod bol možný prakticky z každej, hocijako nepatrnej príčiny. Druhý, prísnejší názor, označoval za dostatočnú príčinu iba mravné previnenia, predovšetkým hriechy nečistoty. Ježiša chcú prinútiť, aby zaujal stanovisko v tejto spornej otázke. Tým ho chcú pokúšať. Ježiš sa spočiatku nedotýka špeciálnej otázky, ale jej pozadia. V zákone nejestvuje iba predpis Mojžišovho zákona o rozvode, ale aj usporiadanie manželstva podľa správy o stvorení. Čo bolo od počiatku, to sa následným neruší. Na počiatku Boh založil poriadok, ktorý rozvod vylučuje. Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Muž a žena sú však jeden na druhého tak odkázaní a jeden pre druhého určení, že ich to tiahne k tomu, aby sa z dvoch znovu stali jedno. Človek opúšťa otca i matku a hľadá novú životnú jednotu s druhým partnerom. Tí, čo sa našli, sa potom stávajú jedným telom. Čo Boh učinil a povedal na začiatku, to platí vždy, nemožno to dodatočným nariadením alebo predpisom urobiť neplatným alebo pozmeniť. Sám Boh svojou stvoriteľskou vôľou, ktorá vložila do človeka túto prirodzenú túžbu a jej vyplnenie, ustanovil túto jednotu. Preto Ježiš hovorí: Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Manželstvo je viac ako telesné zjednotenie, manželia vytvárajú jednu morálnu bytosť, ktorá bude všetko prežívať ako jedno srdce a jedna duša. V celom živote sa má z dvoch stať jedno. Taká je Božia vôľa a prvotný plán s človekom. Ak človek svojvoľne zasiahne, ak rozbije jednotu, vytrhne sa z Božej vôle a zo stvoriteľského poriadku vytvára chaos, nepokoj v sebe a okolo seba.
Milí snúbenci. Dnes sa vydávate na cestu, ku ktorej ste potrebovali dôležité rozhodnutie. Rozhodnúť ste sa mohli iba vy sami. Kládli ste si otázku: Je tá pravá?, Je ten pravý? O chvíľu budeme počuť odpoveď. Rozhodli ste sa zanechať stav, v ktorom ste boli doteraz, aby ste sa stali čímsi novým. Veľa sa toho vo vašom živote zmení. Iný bude váš pohľad na svet, zmenia sa vaše priority, vzrastie vaša zodpovednosť. To vám potvrdia aj tu prítomní dlhodobí manželia.
Stanete sa rodinou, novou bunkou v organizme Cirkvi a spoločnosti, sviecou, z ktorej má vychádzať svetlo. To svetlo, čiže duchovné dobrá, hmotné potreby, pomoc v ťažkostiach, skúsenosti ste doteraz viac prijímali, ako rozdávali a prijímali ste ich hlavne od svojich rodičov.
Teraz stojí pred vami úloha - vedieť sa naučiť viac dávať, ako prijímať.
Máte vytvoriť domov nielen nábytkom a obrazmi podľa vybraného vkusu, ale miesto, kde sa rozvíja život, kde je radosť, pochopenie. Ak nájdeme lásku a je ozajstná, mnoho nás stojí: učiť sa trpezlivosti, prehlbovať seba, svoje vnútro, dať svoje najlepšie schopnosti. Táto láska určuje v rodine rast manželov i detí. Stojí za to venovať tomu všetky svoje sily a celú lásku svojho srdca. Nezabudnite, že vo vašom manželstve bude niekto tretí. Nielen vy dvaja máte svoje plány a predstavy o vašom manželstve, aj Boh má s ním svoje plány. Nielen vy si podáte ruky, ale i Boh vám podáva ruku: každému osobitne, i obom spolu. Boh chce zjaviť svoju lásku vo vašej manželskej láske, svoju vernosť vo vašej vernosti, svoju plnosť života vo vašej schopnosti darovať nový život.
Že máte aj obavy? Nečudujem sa. Dnes je totiž mnoho rozvodov, akási kríza manželstva, ale i mnoho príkladných, šťastných manželstiev. Prečo je asi kríza? Možno preto, že mnohí manželia prežívajú svoj manželský život priveľmi civilne, ako čisto svetskú záležitosť. A manželstvo je predovšetkým Božou záležitosťou: je tým, čo Boh spojil... Myslím, že to je Kristova odpoveď na základne manželské problémy. Ježiš nám chce otvoriť oči pre Božiu prítomnosť v manželstve, pre náboženský zmysel celoživotného spojenia muža a ženy. A aký je ten náboženský zmysel manželstva? Neznamená len modlitbu, obrazy a zvyky, znamená všetko to, čo prináša manželský život prežívať s Bohom, ako oddanosť Bohu.
Milí snúbenci! Obidvaja teraz opúšťate svojich rodičov, aby ste sa mohli pripútať jeden k druhému. Neopúšťate ich s myšlienkou, že ich už neuvidíte, ale s hlbokou vďačnosťou v srdci za to, že vám dali život, že vás vychovali, za všetko, čo pre vás urobili.
Bolo teplé, slnečné popoludnie. Párik novomanželov sa vybral na prechádzku okolo jazera. Držiac sa za ruky, družne medzi sebou debatovali. Keď sa priblížili k jazeru, nasadli na loďku a začali zľahka veslovať. Čln sa hladko kĺzal a čeril vodnú hladinu. Breh sa vzďaľoval vo veselom rozhovore a hlasitom smiechu. Asi v polovičke jazera ozve sa dáma: „Drahý, mali by sme sa vrátiť.“ „Len vesluj,“ hovorí muž, „za chvíľu sme na druhej strane.“ „Ale ja mám strach,“ nedala sa žena. „Ty máš strach? Veď som pri tebe!“ trochu podráždene zareagoval muž. „Áno, si, ale radšej som na pevnej zemi,“ odvetila žena. „Tak načo sme sa sem trepali? To si celá ty! Vy všetky ste také. Najprv by chceli neviem čo a potom sa boja!“ „Ja nie som ako všetky!“ nedala sa žena. „A veru si!“... Hodnú chvíľu sa takto medzi sebou hádali, až kým muž nehodil veslo a pobral sa na karmu člna. Len čo sa usadil, predná časť sa vysoko zdvihla a zadná klesala. Žena rýchlo bežala dopredu. Loďka sa začala kývať z boka na bok, vlny nebezpečne špliechali a hrozilo, že sa čln potopí. „Čo mám robiť?“ vykríkla ustrašená žena. „Musíme nabrať rovnováhu!“ kričí na ňu muž. „Rýchlo do stredu člna!“ Akonáhle boli v strede a opäť spolu, ťažisko sa vyrovnalo a kolísanie ustalo. Vlny pominuli a hladina sa vyrovnala. „Prepáč,“ prehovoril muž, „mala si pravdu.“ Chytí ju za ruku, objíme a spolu veslujú naspať k brehu.
Nerozlučnosť manželstva výstižne vystihuje aj príbeh, ktorý rozprával grécky filozof Platón:
Hefaitos, bob kováčskeho umenia, stretol dvoch ľudí, ktorí sa mali navzájom radi. Opýtal sa ich: „Milí ľudkovia, čo by som mohol pre vás urobiť?“ Bez rozmýšľania mu odpovedali: „Ukuj nás dovedna, aby sme boli nerozlučne a navždy zviazaní!“
Čo vyjadril Platón, pozná každý zaľúbený - chce byť zviazaný so svojím partnerom. Iba človek, ktorý miluje, sa môže rozhodnúť pre vernosť, pre konečné spojenie, lebo láska si žiada zjednotenie. Potom manželstvo je naplnením lásky. Je nevyhnutnosťou lásky samej.
Milí snúbenci. Boh si vás vybral, aby vás obdaroval. Tým darom ste vy jeden pre druhého. Záleží od vás, ako sa k sebe budete správať: nie deň, dva, ale celý život.
Želám vám do vášho spoločného života veľa radosti, trpezlivosti a hlavne lásky. Aby ste na konci vášho života mohli povedať: stojí to za to stretnúť takú lásku.
Amen.
*Sobášna homília Slavka Siváka
