Milí snúbenci, drahí bratia a sestry! Hovorí sa, že manželstvo je ako začarovaný kruh: tí, čo sa naň pozerajú zvonku, chcú doň vstúpiť. Avšak tí, ktorí sú vnútri, chceli by sa z neho vymotať. Takto hľadia na sviatosť manželstva nezodpovední ľudia, ktorí nevidia manželský zväzok v plnej kráse, ale ani nie sú ochotní obetovať sa.
Verím, že vy, milí snúbenci, vidíte svoje povolanie v inom svetle.
„Preto muž opustí otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ ( Mt 19,6).
Pán Ježiš v evanjeliu, ktoré sme počuli, reaguje na pokúšajúcu otázku farizejov: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ Ježiš, okrem iných slov v odpovedi, povedal: „Budú dvaja jedno telo.“
“Jedno telo“ je hebraizmus, hebrejské vyjadrenie, ktoré znamená jednu morálnu bytosť. Kristus tu jednoznačne potvrdzuje nerozlučiteľnosť manželstva.
Mnohí sa snažia vykresliť jednotlivé životné situácie, ktorými chcú podkopať zásadu nerozlučiteľnosti manželstva. Majú tisícky dôvodov, prečo sa tento Boží zákon nedá dodržať. Tak si podkopávajú vlastné šťastie. Ak by som sa vás, milí snúbenci, drahí bratia a sestry, opýtal „Veríte v Boha?“ , myslím, že všetci, alebo aspoň väčšina, by ste odpovedali kladne. Nuž a aký je ten Boh, v ktorého veríte? Ide o osobného milujúceho Otca, ktorý je vo všetkom naj? Aj tu zrejme odpoviete: „Áno.“ Ste ochotní vyznať: „Boh je Láska?“ Keď je tak, musia tieto odpovede poznačiť celý náš život. Veríme v Boha, veríme aj Bohu. On vie lepšie ako my, čo všetko potrebujeme k pravému šťastiu. Nevyhnutne sme napojení na Lásku, ak prežívame lásku. Buďme ochotní počúvať Otca, ktorý je Pravda, keď zdôrazňuje: milovať znamená myslieť menej na seba, obetovať sa, byť zodpovedný, držať sa Božích zásad, atď. Ježiš jasne hovorí: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Milujúci Otec sa nemôže pomýliť. Myslí na každého: na manželov, deti, spoločnosť, keď prikazuje nerozlučiteľný manželský zväzok. Z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že tí, ktorí sa nepustia Božích zásad a z celej sily sa usilujú budovať svoje rodiny na kresťanských princípoch, prežívajú skutočné šťastie.
Svojho času som sa zúčastnil odpustovej slávnosti, kde hlavným celebrantom a kazateľom bol otec biskup Andrej Imrich. Dovolím si parafrázovať skutočný životný príbeh, ktorý on použil ako príklad v homílii.
Dej sa odohráva v jednej slovenskej dedine na začiatku storočia pred prvou svetovou vojnou. Vojak sa zaľúbil do dievčaťa z dediny. Stretávali sa častejšie a častejšie. Obaja cítili k sebe navzájom veľkú lásku. Mladý vojak sa odhodlal požiadať devu, aby sa mu podvolila. Ona však bola veriaca a svoje presvedčenie brala smrteľne vážne. Bála sa najmä toho, že ak odmietne, stratí životnú lásku. Božie zásady zvíťazili. Odoprela zhrešiť. Vojak pocítil porážku. Nahneval sa a vzťah sa rozpadal. Po čase mladý muž priznal chybu, zvíťazila v ňom láska. Odprosil dievčinu. Nuž ona, napriek rane, ktorá bola hlboká, zmenila postoj, odpustila, lebo neprestala milovať. Založili si rodinu. Boh im požehnal tri deti, kým neprišla vojna. Otec rodiny musel odcestovať na front. Strávil tam celých sedem rokov. Po vojne sa vrátil a šťastná rodina fungovala ďalej. Mali spolu ďalšie tri deti.
Nastala jeseň života. Staručkí a veselí manželia spomínali na zašlé časy. Muž sa s veľkou úctou a láskou vyznal svojej manželke: „Vieš, počas celých tých sedem rokov na fronte ma držal pri živote tvoj hrdinský skutok, keď si odmietla porušiť predmanželskú čistotu. A po tie ukrutné dlhé roky vojny som ani len nezapochyboval o tvojej vernosti.“
Na záver vám, drahí snúbenci, chcem spolu s ostatnými tu prítomnými poblahoželať a popriať vám Božie požehnanie. Aby ste zodpovedne vybudovali svoj vzťah na pravej láske, napojenej na zdroj čistej lásky. Nebude to vždy ľahké, ale môže to byť vždy krásne, aj napriek ťažkostiam. Modlite sa neustále za svoju rodinu a oživujte ju prijímaním sviatostí.
Boh je láska. Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
Amen.
*Sobášna homília Jozefa Fernezu
