Ján Krstiteľ je vzorom, ako prežiť advent.
Prežívame druhú polovicu adventu. Cítime a uvedomujeme si to? Je veľkým víťazstvom, keď vieme zvíťaziť sami nad sebou. Od kresťana sa žiada a očakáva, že pre svoje okolie bude obohatením, prínosom, požehnaním.
Iste si spomíname na jednoduchých ľudí, na pohľad ničím mimoriadnym nevynikali, a predsa spomienka na nich ostáva.
Takou osobnosťou bol Ján Krstiteľ, o ktorom Ježiš povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11).
Meno Ján v hebrejčine znamená Božie milosrdenstvo. Hoci meno Ján bolo aj za čias Jána Krstiteľa rozšírené, on svojím životom splnil, čo od neho žiadal Boh. Bol prorok. Boh ho poveril oznámiť ľuďom pravdu. Sám sa musel slobodne zhostiť toho, čo mu určil Boh, aby uskutočnil vo svojom živote. Boh bol s ním. S Božou múdrosťou v mysli, s Božou pravdou na perách a s Božou odvahou v srdci volal ľudí k pokániu, ale aj vtedy, keď vyčítal hriech kráľovi Herodesovi Antipasovi a jeho nezákonnej manželke. Za to bol uväznený. Ján nepochyboval, že Ježiš je prisľúbený Vykupiteľ. V predtuche blízkej smrti poslal učeníkov za Ježišom s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného“ (Mt 11,3)? Otázka skrýva viac možných vecí. Ján sa môže pýtať kvôli učeníkom. Môže to byť aj Jánova netrpezlivosť, kedy Ježiš začne svoju činnosť.
Ježišova odpoveď sa môže zdať nezrozumiteľná, najmä slová: „Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11,11). Ježiš myslí na Jána. On nič nezanedbal, ale nemal poznanie plného zjavenia Božej lásky. Keď Ježiš hovorí Jánovým učeníkom: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší“ (Mt 11,4-6), hovorí o tom, že Jánovo posolstvo nie je evanjelium, blahozvesť. My vieme, že Ježiš musel ešte mnoho trpieť, zomrieť a vstať z mŕtvych, aby tak dokázal svoju lásku. Dnes každý kresťan môže o Bohu vedieť viac ako najväčší prorok Starého zákona, Ján Krstiteľ.
Úlohou Jána Krstiteľa bolo ukázať ľuďom veľkosť, ktorú on sám nikdy nedosiahol. Splnil verne svoju úlohu. Aj od nás Ježiš žiada splniť poslanie: byť znamením pre iných na ceste do Božieho kráľovstva. Kto uverí a splní svoju úlohu, nepríde o svoju odmenu.
Akási rozprávka hovorí o slepom mužovi, ktorý v mestečku každý večer zapaľoval pouličné svetlá. Iným prinášal svetlo, ktoré on sám nevidel.
Sme kresťania, a preto máme zmýšľať, hovoriť, konať ako Kristus. Iný spôsob života vyvoláva rozpor medzi pomenovaním kresťan a životom. My napodobňujeme len to, čo milujeme. Čo nemilujeme, to nenapodobňujeme. Aký veľký a dôležitý je príklad života, hovorí nasledujúci príbeh.
Pri rozhovore dcéra matke vyčítala, že zase dala tisíc korún na opravu kostola. Matka jej dala odpoveď, ktorá prítomným vtisla slzy do očí:
„Dcéra moja, nikdy som o tom ešte nehovorila. Dnes peniaze mám a som rada, že môžem dať. Mám dlh, ktorý splácam Bohu. Boli ste malé, mala som vás päť. Otec bol vo väzení, vieš, že pil a peniaze mi nedával. Blížili sa Vianoce. Nemali sme ani jedlo na štedrovečerný stôl. Vošla som do kostola a plakala som. Nechcela som vás sklamať, ale okrem kapusty a zemiakov som nemala nič. Vtedy ma stretol pán farár, nič som mu nehovorila a on mi podal obálku so slovami: „Dostal som ich a ja ich chcem dať vám. Viem, že ich viac potrebujete.“ Zobrala som ich. Cítila som, že Boh vypočul moju modlitbu, aby ste aj vy mali Vianoce ako iné deti. Viem, že to mi náš pán farár dal zo svojich. Dnes ich môžem vrátiť Bohu.“
Životná múdrosť starej ženy hovorí o naplnení slov Pána Ježiša: „Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11,11). Ženina viera, pokora a vďaka boli odmenené. Oslovenie pre nás na advent: Byť bližšie k Bohu podľa vzoru Jána Krstiteľa.
Na otázku, ako prežiť správne a naplno advent, Ježiš povedal poslom od Jána: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11, 4-5).
Tieto znaky i dnes vydávajú o ňom svedectvo. Kristus i dnes dvíha k životu tých, ktorí boli mŕtvi, uzdravuje tých, ktorých život zlomil.
Norman Vincent Peale píše o žene, ktorá ho požiadala o pomoc. Jej manžel sa zabil pri automobilovej havárii. Táto udalosť ju veľmi zasiahla. Od tej chvíle sa cítila vyprahnutá, bez chuti k životu, úplne „zlomená“.
Peale jej pomohol tým, že jej vyrozprával skutočný príbeh husľového virtuóza, Petra Croppera. Royal Academy of Music v Londýne ocenila jeho prácu tým, že mu zapožičala 258-ročné stradivárky. Cena týchto huslí je nevyčísliteľná. Snom každého huslistu je zahrať si na týchto husliach. No Cropperovi sa stala veľmi nepríjemná vec. Na koncerte vo Fínsku sa potkol a padol rovno na vzácne husle. Zlomil ich. Jeho sladký sen sa zmenil na nočnú moru: Čo teraz?
Pomohol mu jeden predajca huslí, ktorý mu poradil umeleckého remeselníka, ktorý by azda mohol zlomené husle opraviť. A skutočne. Tento umelec veľmi zručne napravil následky pádu huslistu. A k tomu navyše husle nadobudli ešte krajší zvuk, než mali predtým.
Dovoľme teraz v advente Ježišovi podobne zobrať naše duchovne mŕtve, zlomené životy do rúk. On skrze niekoho poskladá jednotlivé rozbité úlomky dokopy. Dajme sa dotknúť jeho liečivým dotykom. A náš život sa stane oveľa krajším, než bol kedykoľvek predtým.
Nebojme sa pripraviť na Sviatky narodenia Spasiteľa tak, ako to už dávno alebo ešte nikdy v našom živote nebolo. V adventnej dobe uzdravuje všetkých, ktorí k nemu s dôverou pristupujú. Môžeme sa stať živými znakmi prítomnosti Božieho kráľovstva, ktoré rozptýlia pochybností tých, ktorí ešte váhajú.
Druhá polovica adventu potrebuje Jánov Krstiteľov. Jednoduchých ľudí, ktorí sa stanú znamením pre iných, aby našli zdravie duše i tela, cestu ku Kristovi, zmysel života, radosť. Pozrite na chorých. Často zdravých vo vzťahu k Bohu zahanbia. Ježiš potrebuje trpezlivých robotníkov na svoju žatvu a pre každého má pripravenú odmenu, hoci sa žatvy nemusí dožiť. Kto pracuje pre Krista a s Kristom, nepracuje nadarmo, nežije nadarmo.
Amen.