Tretia adventná nedeľa

Som kresťan katolík nielen preto, že som pokrstený, ale svoju vieru vyznávam a podľa nej žijem

Keď sa učíme cudzí jazyk, patrí sa vedieť v tomto jazyku predstaviť. Čím ďalej tým viac sa vyžaduje mať vzdelanie, odbornosť, prax, zručnosť. Sme svedkami, že naša doba je poznačená devalváciou ľudského slova, a viac sa vyžadujú skutky. Kedysi platilo, že šaty robia človeka. Či nerobí človeka viac to, že dodrží slovo, jeho čestnosť, charakter, zodpovednosť, vernosť?
Adventná doba nám vstupuje nielen do nášho svedomia, aby sme si prehodnotili kto sme, akí sme kresťania. O tom hovoria predovšetkým naše skutky. Aktuálny problém vzťahu sv. Jána Krstiteľa ku Kristovi.

Evanjelista sv. Matúš rozpráva o počínaní sv. Jána v žalári, ako posiela svojich učeníkov za Ježišom opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného“ (Mt 11,3)?

Činnosť sv. Jána Krstiteľa netrvala dlho. Herodes ho uvrhol do väzenia na podnet nezákonnej manželky Herodiady. Ján žije vo veľmi dramatických udalostiach. Plnil si svoje povinnosti verne a za pravdu, že ju povedal do očí vinníkom, Herodesovi a Herodiade, trpí. Je svedkom, že nespravodlivosť a zlo triumfujú nad čestnosťou a konaním dobra. Ján je odhodlaný byť verný svojmu poslaniu až do konca. Otázke, s ktorou posiela svojich učeníkov za Ježišom, dá sa rozumieť dvojako. Napríklad, že zapochyboval o mesiášskom poslaní Ježiša, alebo chcel Ježiša upozorniť na stav, v akom sa ocitol. Nie je vylúčené, že sa Ján jednoducho znepokojil Ježišovým počínaním. Niektorí Jánovo počínanie vidia ako určitú krízu jeho povolania.
Ježiš Jánovi priamo neodpovedá, ale to čo mu oznamuje, Ján si z toho vydedukuje správnu odpoveď. Je to jasný pohľad na Mesiáša. Jasnejší ako o Mesiášovi predpovedali proroci v Starom zákone. Skutky hovoria o Ježišovi, že je pravý Mesiáš: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11,5). Ježiš cituje slová proroka Izaiáša, ktoré sa vzťahujú na jeho činnosť. Jánovi sa dovtedy nezlučovalo toto proroctvo s činnosťou Pána Ježiša. Ježiš po odchode Jánových učeníkov vydá najkrajšie svedectvo o Jánovi. Ježiš Jánovo zapochybovanie vyvráti, keď povie: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11). Takéto vysvetlenie nie je ešte celé. Ježiš už vtedy myslí na každého človeka. Je predsa Boh a vie o bojoch a zápasoch v živote každého človeka až do konca čias, a tak každému z nás, kto prejaví odvahu uveriť v Krista a prijať ho ako svojho Boha a Pána, Ježiš hovorí: „Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11,11). Tak každý z nás – kto verne vytrvá s Kristom – nájde odmenu v Božom kráľovstve.

Boh nemôže byť taký, ako si ho my predstavíme, akého by sme ho chceli mať. Boh má svoje plány. My budeme odmenení podľa toho, ako verne splníme jeho vôľu. Ak prežívame podobné stavy ako Ján Krstiteľ, starajme sa o to, aby naša vôľa bola v zhode s vôľou Božou. Urobiť všetko, čo od nás očakáva Boh. Ján splnil svoje poslanie. Tak chápeme, že Boh dopustí smrť Jána vo väzení. Boh nerobí zázraky, aby zachránil svojich verných pred smrťou. Dlhý život na zemi predsa nie je cieľom pre človeka. Verní Bohu očakávajú svoju vlasť v nebesiach. Viac dôverujú Bohu ako sebe, viac si vážia smrť ako život na zemi, a najmä keď vo svojom svedomí sú presvedčení o tom, že splnili svoje poslanie. Naše poslanie určuje Boh. Je potrebné uvedomiť si: kto som, odkiaľ som, čo je mojím poslaním, cieľom na zemi. Ján bol hlasom volajúcim na púšti. Bol teda Herodom, pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša. Jeho krst pokánia bol reálnou výzvou ku zmene a náprave života. Vedel kto je, a preto hovorí pravdu aj vtedy, keď vie, že bude musieť za pravdu položiť aj svoj život. Čo si má viac ceniť? Svoj život v pohodlí, ale nesplní svoje poslanie, alebo väzenie, smrť a za to odmenu od samého Ježiša. Sám Ježiš neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. Naša činnosť práve preto nesmie byť založená na sláve tohoto sveta, ale na odmene, ktorú prisľúbil tým, čo s ním vytrvajú do konca.
Kto sa sám seba správne pýta na svoje poslanie na zemi, čím je poverený od Boha, čím má byť, taký sa nesklame. Úlohou zrna na svete je zomrieť. Buď sa premení na pokrm, a tak úspešne skončí svoje poslanie, alebo odumrie zemi, aby jeho smrť stala sa novým životom v novom klase. Zrno svojou smrťou oslávi Boha Stvoriteľa. Je samozrejmé, že z ľalie nevyrastie žihľava, zo smreka lipa, ľalia bude stále ľaliou a smrek zostane smrekom. Tak každý zostaňme tým, čím máme byť. V prírode každá rastlinka, zvieratko plní svoje poslanie, hoci si neuvedomuje, čo od neho chce Boh. Majú to v sebe od Stvoriteľa. Človek bol jediný ako dielo Boha obdarovaný rozumom, vôľou, telom a svojou prácou má sa postarať o oslavu Boha na zemi, o to, aby Boha poznával, miloval a Bohu slúžil.
Kresťan katolík prijal buď osobne, alebo cez svojich rodičov a krstných rodičov povinnosť svoju vieru vyznávať a podľa nej žiť. Či si tak skutočne počína, či je to skutočne pravda, vie každý človek a zároveň je strojcom svojho šťastia už tu na zemi, ale iste raz aj po svojej smrti. Kresťan katolík je predsa Božím dieťaťom. Či sa nemodlí: Otče náš...?
Advent je časom uvedomiť si: Kam vedie môj život bez Boha? Čím som bez Boha? Ježiš raz vypovedal veľmi tvrdé slová nad figovníkom, ktorý na svoj čas neprinášal ovocie. Možno sme sami alebo za nás niekto pred rokom prosil Boha v podobnej situácii, aby ešte počkal, netrestal nás a dostali sme ešte čas, aby sme urobili nápravu. Čas je tu. Boh je jediný Pán času a večnosti. On je ten, ktorý nás povolal i odvolá. Ján Krstiteľ si splnil svoje poslanie. Právom si zaslúžil odmenu.
Advent nie je výslovne chápaný ako memento smrti, skôr radosti, a práve preto si pripomeňme slová filozofa a mudrca Senecy, ktorý vraví: „Mýli sa, kto sa domnieva, že začína umierať, až mu na čelo vystúpi studený pot, až sa oči odvrátia v stĺp a srdce prestane biť. Umierame každý deň a naša posledná hodina neprináša smrť, len ju dokončuje. Aké by bolo smiešne tvrdiť, že presýpacie hodiny sa začínajú vyprázdňovať až vtedy, keď v nich zostáva len niekoľko zrniek piesku, tak je smiešne hovoriť, že človek umiera, keď mu zostáva niekoľko chvíľ života. Ako presýpacie hodiny sa začínajú vyprázdňovať akonáhle sú prevrátené, tak človek začína umierať hneď, ako sa narodil.“
Možno preto povedať: Pane, buď mojím každodenným chlebom, žriedlom mojej sily, prameňom i mojou radosťou (porov. Lanza del Vasto).

Jána Krstiteľa možno právom považovať za muža nového zmýšľania a prístupu k životu. Potvrdil to aj Ježiš, keď vysoko vyzdvihol syna Alžbety. Každý z nás potrebujeme podobné uznanie. Je to výzva pre nás, náš každodenný život. Dnes nevieme, čo nás už o chvíľu čaká. Už teraz máme nasledovať vzor sv. Jána Krstiteľa. Vernosť k Bohu sa prejavuje rôznym spôsobom. Možno vyriešiť napríklad urážku aj takto.

O slávnom klaunovi Glockom sa rozpráva, že raz dostal list, v ktorom sa to len tak hemžilo urážkami. Jeho priatelia mu radili, aby autora listu žaloval. Nikto predsa nie je povinný sa nechať urážať. Glock mal lepšiu metódu. Poslal odosielateľovi list s poznámkou:
„Vážený pane. Včera som obdržal tento list. Posielam vám ho naspäť, pretože nejaký drzý naničhodník zneužil vaše meno, a vy, ako vážený človek, nie ste takejto hrubosti schopný.“
So srdečným pozdravom...

Ako reagoval na vrátený list jeho adresát, to nie je pre nás až také dôležité. Je potrebnejšie vidieť príklad pre naše podobné jednanie. Dnešný Ján – kresťan katolík má svoje ťažkosti, ale rovnako je zodpovedný za riešenie svojho poslania, postavenia.
Rovnako je potrebné mať zodpovednosť za svoje okolie, ako mal Ján Krstiteľ.

Organ tvoria stovky píšťal, ale beda, keď len jedna “visí“, keď sa nedá zavrieť. Zvučí stále a kazí hru všetkých ostatných. Tak je to medzi ľuďmi v rodine, vo farnosti, vo svete.
Napríklad kto sa nechce podriadiť druhým, kto stále presadzuje svoju pravdu, háda sa, ten kazí súžitie všetkých. Aby život plynul ako harmonická hudba, musia sa všetci podriadiť jednému zákonu lásky. A ten znie, že si jeden druhému máme pomáhať niesť bremená. Ján pripravil cestu Pánovi. Splnil si svoje poslanie. Ježiš plní vôľu svojho Otca. Ježiš preto odkazuje: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11,5). Ján pochopil, preto Matúš vyzdvihuje ešte slová Pána Ježiša: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší“ (Mt 11,5).

Aký som kresťan? Nestačí, čo si ja namýšľam či chcem nahovoriť. Pozor na svedomie! Adventný kazateľ splnil, čo od neho Ježiš očakával, a preto sa Jánovi dostalo slov uznania. A to je memento aj pre nás.

Amen.