Tretia adventná nedeľa

1234

Advent je čas očakávania (Mt 11,2-11)

Kto sa sám seba správne pýta na svoje poslanie tu na zemi, čím je poverený od Boha, čím má byť, taký sa nesklame. Aj uprostred adventu platí, že úlohou zrna je, aby jeho smrť stala sa novým životom v novom klase. Je samozrejmé, že z ľalie nevyrastie žihľava, zo smreka lipa. Advent nám pripomína, aby sme každý zostali tým, čím máme byť. Nečakajme, že sviatky prinesú zázrak. Sme slabí ľudia. Pomôžme si jeden druhému na ceste k Bohu. Veľkí ľudia nemajú väčšej radosti, ako keď s druhými prežívajú pravú lásku. Vieme, že ten, kto chce meniť svet, musí zmeniť seba. Je správne, že nečakáme na prvý krok od toho druhého, ale že ho urobíme my. Kto splní svoju úlohu, nepríde o svoju odmenu.

Príbeh hovorí o slepom mužovi, ktorý v mestečku každý večer zapaľoval pouličné svetlá. Iným prinášal svetlo, ktoré on sám nevidel.
Advent je čas začať byť kresťanom. Aký veľký a dôležitý je príklad života.

Pri rozhovore dcéra matke vyčítala, že zase dala tisíc korún na opravu kostola. Matka jej dala odpoveď, ktorá prítomným vtisla slzy do očí:
„Dcéra moja, nikdy som o tom ešte nehovorila. Dnes peniaze mám a som rada, že môžem dať. Mám dlh, ktorý splácam Bohu. Boli ste malé, mala som vás päť. Otec bol vo väzení, vieš, že pil a peniaze mi nedával. Blížili sa Vianoce. Nemali sme ani jedlo na štedrovečerný stôl. Vošla som do kostola a plakala som. Nechcela som vás sklamať, ale okrem kapusty a zemiakov som nemala nič. Vtedy ma stretol pán farár, nič som mu nehovorila a on mi podal obálku so slovami: „Dostal som ich a ja ich chcem dať vám. Viem, že ich viac potrebujete.“ Zobrala som ich. Cítila som, že Boh vypočul moju modlitbu, aby ste aj vy mali Vianoce ako iné deti. Viem, že to mi náš pán farár dal zo svojich. Dnes ich môžem vrátiť Bohu.“

Od kresťana sa očakáva, že pre svoje okolie bude obohatením, prínosom, požehnaním. Ján Krstiteľ svoju úlohu splnil. Ježiš očakáva od každého z nás, že splníme svoje poslanie. Staňme sa znamením pre iných na ceste do Božieho kráľovstva. Advent je časom uvedomiť si: Kam vedie môj život bez Boha? Čím som bez Boha? Čas je tu. Boh je jediný Pán času a večnosti. On je ten, ktorý nás povolal i dovolá.

Advent je čas uvedomiť si svoju zodpovednosť za seba i svoje okolie, ako Ján Krstiteľ. Organ má mnoho píšťal, ale beda, keď len jedná “visí“, keď sa nedá zavrieť. Zvučí stále a kazí hru všetkých ostatných. Tak je to medzi ľuďmi v rodine, vo farnosti, v národe, vo svete.
Aký som teda kresťan? Nestačí, čo si ja namýšľam či chcem nahovoriť. Pozor na svedomie. Je čas vianočných sviatosti zmierenia. A to je memento aj pre nás.

Amen.


webmail