Tretia adventná nedeľa

AI
„Čo bolo, bolo; teraz skúsme nájsť to podstatné, to, čo je v nás.“ Drahí bratia a sestry, určite ste takmer všetci postrehli, že tieto slová pochádzajú zo známej piesne „Neobzerajte sa, pani Lótová“ od Joža Ráža zo skupiny Elán.
KE
Mohli by sme povedať, že aj Ján v dnešnom evanjeliu začína hľadať to, čo je podstatné pre nás a pre chvíľu, ktorú práve žije. Nehľadí do minulosti, ale do budúcnosti, lebo posiela svojich učeníkov, aby sa opýtali Ježiša: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“.
DI
V tejto chvíli by sme si mohli položiť otázku, prečo Ján nejde položiť Ježišovi túto otázku osobne, prečo posiela svojich učeníkov. Ak sme pozorne počúvali evanjelium, mohli sme zaregistrovať skutočnosť, že bol práve v žalári. Ján bol uväznený pre svoje ohnivé kázne kritizujúce kráľa Herodesa Antipasa. Ten ho za trest dáva uväzniť do osamelej horskej pevnosti Macherus, ktorá sa nachádzala na druhej strane Mŕtveho mora. Jánovi učeníci mu prinášali posolstvo o Ježišových skutkoch a rečiach.
Možnože Jánovi v tej samote prišli na um takého otázky a myšlienky. Ak je pravda, čo rozprávajú učeníci o vzkriesení mŕtvych, o uzdraveniach, prečo Ježiš nezasvieti svetlo aj do tohto väzenia? Ak je pravda to, čo Majster o sebe povedal, že prišiel oznámiť zajatým, že budú prepustení, prečo potom Pán nevyslobodí svojho služobníka z väzenia? A Majster ho ani len nenavštívi. Na koho sa má obrátiť vo svojej biede? Možno takto premýšľa Ján vo svojej netrpezlivosti. A jedna myšlienka ho stále zamestnáva: Čo sa stalo s týmto Ježišom? Nemal by vziať vejačku a pustiť sa do práce proti Herodesovej nespravodlivosti? Veď on mu povedal pravdu. Ako keď sa v letný podvečer zatemní obloha a všetky oblaky sa nakopia do jedného búrkového mračna, z ktorého vyšľahne blesk, tak sa v Jánovej duši možno hromadili všetky myšlienky, ktoré mu v súvislosti s Herodesom prišli na um. A Ján trpí. Trpí vo väzení, nepochopený a ubitý, a to len preto, lebo sa vo svojich kázňach dotýkal najtajnejšieho vnútra človeka, kde človek ostáva sám s Bohom, teda jeho svedomia. Snažil sa u ľudí prebudiť to, čo robí človeka človekom, teda svedomie. Veď o čom hovoril Ján? O ničom inom, len o dôstojnosti ľudskej osoby. Vyzýva, aby sa každý dokázal pozrieť na vlastnú tvár, aby sa dokázal prijať, aby prijal svojho blížneho, aby mu dokázal dať kus seba, a to je dobrý základ na to, aby nakoniec človek prijal Boha. A to Herodes nedokázal. Nedokázal sa pozrieť sám sebe do tváre, nedokázal prijať sám seba a tým pádom nedokázal prijať ani Boha. A preto Ján trpí vo väzení. A keď vidí, že nič zlé neurobil, posiela k Ježišovi dvoch učeníkov s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ján ako osoba bol na výslní svojej doby, okolo neho sa neustále zhromažďovalo mnoho učeníkov, ale Ján sa dokázal skloniť až tak, že prijíma smrť z rúk kata, ktorý mu odtína hlavu. A nemuselo sa to stať, keby sa postavil za Herodesa, za neprávosť. Ale Ján sa sklonil pred pravdou, pozrel do svojej tváre, prijal Ježiša ako blížneho, a teda aj Boha, a to po odpovedi, ktorú mu dáva Ježiš: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“
PAR
Drahý brat a sestra! Nenašiel si sa aj ty v Jánovej situácii? Nie si aj ty vo väzení, o ktorom ani nevieš? Nie si vo väzení vlastného hriechu, nezotročuje ťa? Nezotročuješ aj iných? Netrpí niekto vedľa teba len pre tvoje chúťky, slabosti? Nedal si to väzenie svojho hriechu svojmu blížnemu, ktorý musí trpieť, ale len pre tvoj hriech, ako musel trpieť Ján vo väzení Herodesovho hriechu? Teraz by mohla vzniknúť otázka: A čo mám robiť? Nuž, v prvom rade prijmi sám seba v pravde. Potom budeš môcť prijať svojho blížneho a zároveň prijmeš Boha. Nechoď na spoveď svoje hriechy vysypať ako do kontajnera, ale príď sa porozprávať. Ten čas, keď bol Ján na zemi, bol časom minulosti. Tento týždeň bude aj v našej farnosti milostivým časom. Aj tento týždeň budeš môcť pristúpiť k Bohu cez kňaza k zmiereniu. Potom uvidíš, čo si nevidel, pôjdeš rovno, aj keď si kríval. Budeš čistý, aj keď si bol malomocný. Budeš počuť aj napriek tomu, že si bol hluchý. Vstaneš z hrobu, aj keď si bol možno už dávno mŕtvy. Budeš bohatý, bohatý radosťou, aj keď si chudobný. Ale to dokážeš až vtedy, ak sa trocha skloníš.
MY
V jednej starej legende sa pýta žiak svojho učiteľa: „Prečo kedysi videli ľudia Boha a dnes ho už nevidíme?“ „Lebo dnes sa už nikto nechce hlboko zohnúť“, odpovedá starý muž. Kto chce dobre uvidieť dieťa v jasliach, musí sa skloniť hlboko. Musí sa zohnúť, a tak sa stať podobným tomu dieťaťu a dieťaťu, ktorým sám bol pred časom, na ktoré zabudol a ktoré zradil. V Betleheme je jaskyňa, o ktorej sa traduje, že sa v nej narodil Ježiš Kristus a v tej jaskyni je strieborná hviezda, ktorá označuje miesto, kde sa mal narodiť Ježiš. Miestnosť je nízka a aj do vysokého Kostola narodenia, ktorý vybudovali nad jaskyňou, sa človek dostane, len keď sa trochu zohne. Treba sa stať „nahým“, aby sa človek dostal k tomuto miestu, kde sa Boh zjavil ako dieťa.
ADE Preto sa skúsme trochu zohnúť v tomto čase milosti, aby sme mohli spoznať Boha. Lebo „čo bolo, bolo; teraz skúsme nájsť to podstatné, to, čo je v nás.“ Amen.