Desiata nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Pocítili ste niekedy vo svojom živote odpustenie, po ktorom ste túžili? Také, o ktorom dokážete rozprávať, a človeka, ktorý vám odpustil, si dokážete vážiť a stal sa vám vzorom?

KE
Lebo dnešné evanjelium, ktoré sme práve počuli, nám napísal Matúš, ktorý vo svojom živote pocítil také silné odpustenie, že to zmenilo celý jeho život.

DI
Ktovie, prečo sa Matúš, ktorý pochádzal zo židovskej rodiny, chcel stať mýtnikom. Pravdepodobne nie pre postavenie ani prestíž, ale pre dobrý zárobok, ktorý ponúkal rímsky cisár za služby v štátnej správe. Matúš si veľmi dobre uvedomoval, že ak prijme túto úlohu, síce zarobí, ale odsúdi ho celá spoločnosť. Viete prečo? Lebo ako Žid nemohol pomáhať Rimanom, ktorý obsadili Palestínu. Tým sa Matúš stal nepriateľom vlasti a národa. Istotne vedel, že ním opovrhnú všetci poriadni ľudia. Taký človek podľa židovského názoru musí očakávať večný pekelný trest s úžerníkmi, zbojníkmi, vrahmi, drancovateľmi, zlodejmi na cestách a pobehlicami. A tak Matúš ostal síce bohatý, ale prekliaty svojou rodinou a svojím národom. Určite veľakrát zatúžil vrátiť sa späť, ale už sa nedalo. Kde by šiel? K rodine, k národu? Nikto by ho neprijal. A tak Matúš nechtiac ostal tam, kde bol, odsúdený na život v mýtnici. Zrazu prichádza človek, ktorý má meno, pekné postavenie a kariéru v národe, medzi Židmi. Veď za to, že kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, sýtil hladných, národ chcel tohto človeka zvoliť za kráľa. A tento populárny človek Matúšovi, národom zavrhnutému človeku, hovorí: „Poď za mnou.“ Matúš už prestal dúfať, že sa stane taký zázrak, že ho osloví taký veľký muž národa. Zároveň to bolo aj gesto odpustenia. Hneď sa zdvihol a usporiadal na Ježišovu počesť veľkú hostinu. Ale koho mohol pozvať? Rodinu, známych Židov? Veď ním opovrhli a s mýtom stratil aj rodinu a známych. Matúš pozval mýtnikov a hriešnikov, lebo tí mu už boli rodinou aj národom. Ale všimnite si ďalšie gesto Ježišovho odpustenia, keď frflajúcim farizejom hovorí: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“

PAR
Postrehli ste, drahí bratia a sestry, u Matúša to gesto odpustenia, ktorý sa chce s radosťou Ježišovho milosrdenstva s nami podeliť? Veď stačilo len jedno kratučké pozvanie: „Poď za mnou“, a zmenilo to celý jeho život. Zanecháva mýto aj majetok a verne kráča za Ježišom. Nehanbí sa o tom rozprávať iným, aj nám, lebo zažil a zacítil odpustenie, ktoré ho oslobodilo od mýta. Možno aj ja túžim zhodiť zo seba ťarchu, možno sa tiež cítim tak sám. Možno medzi ľuďmi vážený, ale sám. Ak sme si vedomí, že niekto čaká na naše odpustenie, dnešný deň je nám výzvou i prosbou, aby tak urobili. Niekedy je to veľmi ťažké, skoro nemožné, ale urobme to a dajme sebe tomu druhému pocítiť ľahkosť odpustenia. Ak čakáme na odpustenie ako Matúš, ktorý nám o sebe dokázal napísať, modlime sa a dúfajme, že nám bude odpustené, aby sme sa zbavili ťarchy svojho mýta.

MY
Pozrite na milosrdenstvo a odpustenie v príbehu jednej ženy. K jednému kaplánovi raz večer prišla žena s prosbou: „Prosím vás, choďte za mojím mužom do nemocnice.“ Ten muž potreboval veľkú vzpruhu. Ležal na psychiatrii, lebo sa chcel otráviť. V práci sa totiž zaplietol so svojou kolegyňou a tá otehotnela. Manželka o tom vedela, ale tak ho milovala, že mu dokázala odpustiť. On videl len veľké previnenie, ktoré jej spôsobil a hanbil sa jej pozrieť do očí. Tvrdil, že ju už nemiluje, pobalil si veci a odišiel za „láskou“, ktorú v kancelárii pristihol s iným kolegom. S taškami v aute, mysliac si, že ide za „láskou“ a milujúcou osobou, zrazu zistil, že tá kolegyňa si chcela len zaflirtovať a že nebol jediný. Nasypal si do kávy nejaké lieky a chcel sa otráviť. Jeho „láska“ zavolala s kolegami sanitku, odviezli ho na psychiatriu a vypumpovali mu žalúdok. Viac tú „lásku“ z kancelárie nevidel, nemala oňho záujem. Ale jeho žena, tá, čo ho skutočne milovala, napriek tomu, že ťahala domácnosť s dvoma deťmi a pracovala, bola pri ňom každý deň. Lebo ho milovala a predovšetkým – odpustila mu. Ten pán, čo rozprával tento príbeh o sebe a o svojej milujúcej žene, ktorá mu odpustila, plakal celé 3 hodiny. Bol rozcítený? Nie. Plakal, lebo možno prvýkrát v živote zakúsil balzam odpustenia.

ADE
Už ste niekedy niečo podobné zažili? Ak áno, ďakujte za to Bohu. Ak nie a túžite po tom, možno dnes je práve ten deň, na ktorý čakáte. A vy, ktorí v sebe máte zmiešané pocity, skúste odpustiť.

Amen.