Desiata nedeľa "cez rok"

Ak neprijímam ľudí okolo seba, som chorý na nedostatok lásky a musím sa liečiť.

AI
„Nemáme silu vzkriesiť ani darovať život, máme však možnosť prinavrátiť človeku jeho ľudskú dôstojnosť“ (Matka Terézia).
Je tomu len pár dní, čo sme mali možnosť na STV2 sledovať televízny prenos z Ríma zo svätopeterského námestia. Svätý Otec, Ján Pavol II., vyhlásil za blahoslavenú Matku Teréziu z Kalkaty, zakladateľku Kongregácie misionárok lásky. Áno, tá myšlienka v úvode je myšlienka Matky Terézie. Život a dielo Matky Terézie, myslím, že nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať, viac či menej je nám známe. No predsa. Tým, že bola Matka Terézia povýšená na oltár celej Cirkvi, je nám predkladaná ako vzor, ako príklad učeníčky a nasledovníčky Krista. Možno povedať, že Matka Terézia je akoby prorokom pre nás, ľudí na prelome dvoch tisícročí. Môžeme sa pýtať: Čo Boží Duch jej životom napísal? Čo nám kresťanom, učeníkom Krista, chcel zdôrazniť? Načo zabúdame? Odpoveď hľadajme v dnešnom Božom slove.

KE
Boží Duch nám dnes v Božom slove ohlasuje Krista stolujúceho s mýtnikom Matúšom v jeho dome, Ježiša, Spravodlivého, stolujúceho s mýtnikmi, cudzoložníkmi, neviestkami a zhýralcami, chamtivcami a lakomcami, Ježiša v spoločnosti hriešnikov.

DI
Ak chceme správne pochopiť dnešné Božie slovo, musíme najskôr vedieť, čo znamenalo vo východnej kultúre stolovať s niekym, zdieľať s ním jeden stôl. V našej dobe, v našej západnej kultúre, spoločenstvo pri jednom stole niekedy viac, niekedy menej, vyjadruje môj vzťah k tomu druhému. Stolujúce spoločenstvo napr. v školskej, či závodnej jedálni, či niekde v preplnenej reštaurácii, často krát je len náhodné, nevyjadrujúce vzájomné vzťahy stolujúcich. V dobe Pána Ježiša, tak ako to zachytáva dnešné evanjelium, zdieľať spoločenstvo pri jednom stole vyjadrovalo blízky, osobný, pozitívny vzťah k tomu druhému. Spoločenstvo pri stole je v oriente oveľa viac ako u nás, je symbolom priateľstva a životného spoločenstva.
A tak dnes vidíme na jednej strane Ježiša, Spravodlivého a Svätého, ktorý úplne spokojne je a pije za jedným stolom s najväčšími hriešnikmi. Na strane druhej tu máme farizejov, ktorí majú zjavne iný postoj k hriešnikom ako má Ježiš. A keď sa pýtajú farizeji učeníkov: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Mt 9,11b), nepýtajú sa preto, aby dostali odpoveď, ale aby v učeníkoch vzbudili výčitky a zmätok, veď predsa žiaden slušný človek si nesadne za jeden stôl s vyvrheľmi spoločnosti. Odpoveď učeníkov bol asi zmätený výraz, no Ježiš to zbadal a odpovedá za nich: „Lekára nepotrebujú zdraví ale chorí“ (Mt 9,12b). Ježiš vo svojej odpovedi farizejom vyjadruje svoj vzťah k hriešnikom obrazom lekára a chorého. A Ježiš vie, že chorý bol pred svojou chorobou zdravý a opätovne môže byť zdravý. Hriešnik, ktorý je chorý hriechom a tak vzdialený od Boha sa vyliečením môže opätovne k Bohu vrátiť. Aj v tom najväčšom hriešnikovi vidí Ježiš Božie dieťa, Božieho syna a dcéru.
Keď potom Ježiš hovorí farizejom slovami proroka Ozeáša: „Choďte a naučte sa čo to znamená: ,Milosrdenstvo chcem a nie obetu“ (Mt 9,13b), opätuje tak farizejom výčitku a poukazuje na ich nesprávny, pomýlený životný postoj. A v čom spočíval ich pomýlený postoj? Prorok Ozeáš, ak si prečítame celý jeho spis, už pred 750 rokmi pred Kristom vyčítal Izraelu to isté, čo Pán Ježiš farizejom. Povrchnosť vo vzťahu k Bohu, okázalosť čisto vonkajších kultových obradov a neprítomnosť „chesed“ v ich živote. Slovo „chesed“ vyjadrovalo v hebrejčine milosrdenstvo, dobrotu, láskavosť a milosť. A tak náboženská povrchnosť farizejov spôsobila to, že nemohli načerpať pochopenie a silu k správnemu postoju k človeku, teda aj k človeku, ktorý je hriešny. Ich povrchný, formálny vzťah k Bohu im spôsobil slepotu srdca, mysleli si, že oni sú tí zdraví, spravodliví, milí k Bohu, ale opak bol pravdou. Pohľad farizeja na hriešnika mal v ňom vyvolať pocit ľútosti nad ním, pocit lásky a milosrdenstva. No namiesto toho vo svojom srdci hriešnika odsudzuje, pohŕda ním a ignoruje ho. Farizej sa porovnáva s hriešnikom a z tohto porovnania vychádza on ako ten spravodlivý, keď hovorí: „Bože, ďakujem ti , že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. No mýtnik sa neodvážil ani oči k nebu zdvihnúť“ (Lk 18,11.13). Skutočný a pravý vzťah k Bohu vedie k pokore, láske a k prijatiu každého človeka, k správnemu postoju k sebe samému. Povrchný vzťah vedie k osobnej pýche a k pohŕdaniu blížnymi.

PAR
Bratia a sestry nemýľme sa. Chceli a mali by sme sa vidieť v postoji Ježiša Krista, no často krát sa ocitáme v postoji farizejov. Aj my oddeľujeme svoj vzťah k Bohu od vzťahu k iným ľuďom, a to nejde. Navštevujem pravidelne bohoslužby, pomodlím sa aj ruženec, viac či menej sa spovedám a pristupujem k prijímaniu a nadobúdam o sebe dojem, že ja som ten spravodlivý. A popritom nosím vo svojom srdci nenávisť, toho, kto mi je nesympatický neprijímam, ale ho ohováram, hľadám chyby na iných, posudzujem a odsudzujem iných, veď ja som ten spravodlivý a oni sú hriešni. Dokážem sa dokonca tešiť z hriechu druhého, a s radosťou to podám ďalej, nech všetci vedia, že ten a ten je taký, ale ja som ten spravodlivý. Ježiš nám nehovorí zatvor si oči a neviď hriechy, slabosti a nedostatky ľudí, ktorých máš okolo seba. Ježiš chce, aby sme videli hriech, aby sme vedeli posúdiť čo je dobro a čo je zlo. Posúdiť môžem, odsúdiť nesmiem. Ale tým, že odsúdim zaujímam postoj farizejov v dnešnom evanjeliu a nie Ježišov postoj.
Ježiš sa nikoho z nás nebude pýtať či si bol 10 000 krát na sv. omši, sv. spovedi, sv. prijímaní, ale či si vedel vidieť v každom človekovi svojho blížneho aj keď niekedy nedokonalého, či hriešneho. Lebo aj ten najväčší hriešnik má svoju dôstojnosť – dôstojnosť Božieho dieťaťa. Posúdiť áno, odsúdiť nie! Ak vidím u niekoho nedokonalosť, ak vnímam, že mi je niekto nesympatický alebo ja jemu. Ak mi niekto nechce odpustiť a dokonca ma nenávidí. Ak vidím, že môj vzťah k manželke, manželovi, susedovi, spolupracovníkovi... nie je dobrý, začnem sa modliť a prosiť. Modliť a prosiť predovšetkým za seba, aby som dokázal milovať, aby som dokázal odpustiť, aby som napriek všetkému dokázal toho druhého prijať do svojho srdca. Aj mňa Ježiš posiela byť lekárom pre druhých a ako lekár musím prijať každého pacienta. No najprv musím byť sám zdravý, aby som mohol liečiť, v opačnom prípade budem šíriť okolo seba nákazu, nákazu hriechu, nákazu nelásky.

MY
Matka Terézia sa skláňala nad každým človekom, ale zároveň sa skláňala pred každým človekom, či bol hriešny, úbohý, či bohatý, v každom človeku videla veľký dar, dieťa milujúceho Otca, ako to sama hovorila. Každý človek má nesmiernu cenu, a to aj vtedy, keď je hriešny. Matka Tereza sa často a veľa modlila, kontemplovala Krista v Eucharistii, avšak nie preto, aby zadosťučinila Bohu, aby sa mu zapáčila, ale aby dokázala ešte viac milovať Boha v každom človekovi. Jej srdce úplne patrilo Bohu.
Novinár Tiziano Terzani, ktorý prišiel do Kalkaty zrealizovať rozhovor s Matkou Terezou píše o zázraku, ktorý videl. My sme zvyknutí chápať zázrak ako niečo nezvyčajné, napríklad človeka vznášajúceho sa medzi nebom a zemou. Zázrak, ktorý videl novinár Terzani spočíval v niečom inom. Boli to mladí ľudia, čo prišli do Indie, pre exotické zážitky, aby vyskúšali chuť marihuany , a tu akoby zázrakom zamierili do domov Matky Terézie a začali pracovať pod jej vedením. Týmto západniarskym deťom, takým bohatým, no zároveň duchovne vyprahnutým, dala oheň, ktorý spaľoval ju samotnú.

ADE
V úvode sme si položili otázky: Čo nám Boží Duch chcel napísať a zdôrazniť v živote Matky Terézie? Na čo v evanjeliu zabúdame? Odpoveď znie: Ježiš Kristus prišiel k ľuďom hriešnym a nedokonalým a svojou láskou ich premieňa. Matka Terézia to pochopila a podľa toho žila. Bratia a sestry, ak chceme zmeniť ľudí okolo seba, prosme a modlime sa za nich. Ale najskôr prosme a modlime sa za seba, aby celé naše srdce patrilo Bohu, lebo len tak budeme mať silu prijímať a milovať ľudí okolo seba aj s ich nedostatkami. Každá nedokonalosť toho druhého má vo mne vzbudiť nie hnev, odsúdenie, ignoraciu, ale naliehavú potrebu prosiť o milosť. Pre toho druhého milosť obrátenia a zmeny a pre seba milosť ešte väčšej lásky.

Amen.