Dvanásta nedeľa "cez rok"

Keď milujeme Boha, nemusíme sa báť.

Strach. Jedno slovo – a tak širokého významu. Neboja sa len deti tmy, cudzích ľudí, samoty, ale boja sa aj dospelí, napr. choroby a bolesti, že stratia prácu, neúspechu, staroby a najmä smrti svojej či niekoho drahého. Strach ničí šťastie človeka, úsmev, pohodu a vyvoláva nepríjemné stavy duše i tela. Strach napáda a ničí nielen jednotlivca, ale celé spoločenstvá. Odkiaľ pochádza strach? Nie je to hriech?

Ježiš nám prejavuje lásku ako liek proti strachu slovami: „Nebojte sa ľudí... Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10,26.28).

Hriechom Adama prišiel na svet strach. „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl“ (Gn 3,10). Adam sa bál, pretože urobil to, čo mu Boh zakázal. Urazil Boha. Adamov hriech ťažko poznačil človeka. V Adamovi začína dráma človeka. Hriech ničí lásku. Boh, ktorý je Láska, neprestal milovať človeka. Ako Boží Syn stal sa podobný človeku okrem hriechu. Už v Starom zákone učí, vychováva ľudí, aby bojovali proti strachu ako následku hriechu. Praotcovi Abrahámovi Boh hovorí, aby sa nebál vstúpiť do krajiny, kde ho posiela: „Požehnám tých, čo ťa budú žehnať a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať“ (Gn 12,3). Prihovára sa i k prorokom, aby sa nebáli. Panne Márii pri zvestovaní anjel hovorí: „Neboj sa, Mária“ (Lk 1,30). Pri prvom rozposlaní apoštolov Ježiš im hovorí: „Na cestu si neberte nič“ (Lk 9,3). Pri ďalšom vyučovaní Ježiš hovorí: „Neboj sa, maličké stádo“ (Lk 12,32). Matúš uvádza ako pokračovanie vysielacej reči tri razy Ježišove slová: „Nebojte sa“ (10,26.28.31). Na otázku, či sa Boha treba skôr báť, ako ho milovať, nejestvuje nijaká odpoveď, pretože takto otázku nemožno klásť. A ani to nie je presné, že v Starom zákone vládol strach a v Novom zákone platí zákon lásky. Láska mala vždy prednosť. Veď ako by mohol človek milovať Boha, ktorého sa netreba báť? Kto sa Boha bojí, vyjadruje tým, že ho uznáva ako Boha a môže ho aj milovať. A nadobúda obdivuhodnú slobodu: nebojí sa viac nijakej pozemskej moci a nijakého strachu.
Je to zvláštny paradox. Ježiš, ktorý dokonale pozná nás i naše strachy, nepodceňuje ľudský strach, ale často hovorí: „Nebojte sa!“ a: „Pokoj vám!“ A rovnako nás vyzýva žiť v strachu: „Nebojte sa ľudí... Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10,26.28). Kresťanovi nepatrí žiť v strachu medzi ľuďmi. Má byť stále voľný. Veriaci žije v strachu jedine preto, aby neurazil Boha. Tento strach je dovolený. Boh dáva ľuďom nádej, čo je prejav fantastickej lásky Boha k ľuďom. „Báť sa Boha“ znamená násilie, ktoré má človek na sebe robiť, aby tú nádej, ktorú dostáva od Boha, nesklamal. Boh nám dôveruje. „Báť sa Boha“ neznamená si zúfať, rezignovať, naopak. Nikto nie je skúšaný nad jeho sily. Boh dáva každému milosť, silu priamo, cez sviatosti, ale i ľudí a udalosti. Boh nechce, aby strach paralyzoval človeka. Človek má od Boha určené, načo je na svete. Strach ničí človeka a to Boh nechce. Človek má žiť v prítomnosti Boha a vtedy strach nespôsobuje negatívnu ujmu. Jedine Boh môže zabiť dušu i telo v pekle. Ježiš používa krátke prirovnania starostlivosti o vrabce, o vlasy na hlave na posilnenie vytrvalosti človeka v dôvere v Boha: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máme aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Mt 10,29-30).

Každý je strojcom svojho šťastia. Aký postoj zaujmeme k strachu, je na každom z nás osobne. Dokonca nie raz za život sa musíme rozhodnúť, ale často počas jednej hodiny i viackrát. Ježiš dáva významné uistenie: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,32). Ježiš počíta s naším pevným a rozhodným nie proti hriechu, za čo právom máme očakávať odmenu. V opačnom prípade, keď neobstojíme v plnení vôle Božej, musia sa naplniť slová spravodlivého Boha. „Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,33). Keď Ježiš hovorí „Nebojte sa!“, to nie sú len slová. Za týmito slovami máme vidieť pomoc Ducha Svätého. Duch Svätý svojimi darmi roznecuje v nás silu, odvahu, chuť bojovať, víťaziť nad zlom, hriechom. Viera nám nedáva ilúzie, že bez bojov a zápasov sa nám všetko podarí. Život je často dráma, boj, úskalia, tvrdá práca na sebe, ale Boh tým, čo vytrvajú do konca, dá večnú odmenu.
Dobrí rodičia učia deti premáhať strach. Zbytočne ich nestrašia. Nezakrývajú im však oči, ale zároveň bdejú, aby si osvojili všetko potrebné, a tak zvíťazili nad strachom. Dospelý veriaci človek neodhadzuje flintu do žita, nevzdáva sa, nerezignuje, ale s dôverou v Boha robí všetko, aby zvíťazil a splnil, čo od neho žiada Boh. Kresťan si preto nezúfa, nesiahne na život, a rovnako chráni život a pomáha všetkým v okolí, ktorí musia bojovať. Preto kresťan nesiahne po alkohole, drogách, iných oslepujúcich a omamujúcich látkach, pretože takéto ružové okuliare skresľujú, klamú, zhoršujú skutočnosť. Mnohí poznáme, že nič nie je tak zlé, ako sa to na začiatku zdá. Človek má svoj rozum, vôľu, skúsenosti, Boha a blížnych, a dokáže viac, ako si niekedy na začiatku myslí. Je známe, že už deti máme priúčať, aby žili a riešili situácie v prospech spásy duše. Život na zemi nie je jednoduchý, ľahký, bez ťažkostí. Skôr si zúfajú tí, čo sa nenaučili, alebo ich nenaučili vážiť si pravé hodnoty, ktorí prišli k hodnotám bez osobných zásluh. Musíme žiť v duchu nebáť sa, neľakať sa, nezutekať, ale mať odvahu. Aj ľudské slová potešia. Nemať priateľa v ťažkostiach je ťažké. Priateľ vie pomôcť, podržať, veď dvom sa ľahšie znášajú kríže a ťažkosti. Duša a všetko, čo súvisí s večným životom, musí mať prednosť v pozitívnom zmysle. Hriech nikdy neurobí trvalo šťastným. Pre večný život musíme vedieť bojovať. Prečo mnohí radšej volili telesnú smrť, ako stratiť čistotu, česť, dobré meno, vieru? Mnohí sa preto zriekli pohodlia, slávy, bohatstva pre večný cieľ, Božie kráľovstvo. Vyznali Boha pred ľuďmi. A Boh ich vyzná pred svojím Otcom.

Boha sa nebojíme, pretože je Láska, ale bojme sa Boha uraziť hriechom. Môžeme po mene ukázať na zlé žriedlo každého ľudského strachu. Volá sa smrť, ktorá je ovocím hriechu. Ježiš zvíťazil nad smrťou, trpel za naše hriechy. Kristova smrť a zmŕtvychvstanie sú znamením víťazstva aj pre nás. Sú odvahou, nádejou, že keď žijeme s Kristom, s Kristom budeme aj oslávení. Prečo sa máme báť, keď je s nami Boh? Podporujeme a upevňujeme sa darmi, ktoré nám pre tieto boje daroval sám Ježiš. Áno, sú to modlitba, sviatosti, svätá omša, skutky kresťanského milosrdenstva, počúvanie a uskutočňovanie Božieho slova.
Preč s každou malomyseľnosťou, ktorá nás necháva blúdiť tmavými a spletitými cestičkami pozemského života ako malé dieťa, ktoré stratilo matku! To, čo nám umožní šťastne prekonať všetky búrky a vždy nás priviesť bližšie k Bohu, je dôvera, žijúca a neotrasiteľná dôvera.

Päťročný chlapček sa mal podrobiť vážnej operácii. Otec mu dodával odvahu. „Ocko,“ pýtal sa chlapec, „keď ostaneš pri mne, nebudem sa báť.“ Otec súhlasil. Držal svojho synčeka, keď začínala zaberať narkóza. Chlapec sa pýtal: „Ocko, si tu?“ a zaspal. Lekár chcel poslať otca preč. Ten prosil: „Teraz nemôžem. Sľúbil som to synovi.“ Lekár napokon súhlasil. Operácia sa vydarila. Keď sa chlapec preberal, držal ho otec za ruku. Chlapec pootvoril oči, usmial sa na otca a tíško zašepkal: „Ocko, si tu?“ A znova zaspal. Vedel, že otec je s ním.

Ježiš je ten Otec, ktorý je vedľa nás, drží nás, dáva nám istotu. Nestraší nás peklom, bolesťou... Trpí s nami, má nás rád, stále nám to pripomína. Je ochotný znova nám svoju lásku dokázať.
Keď si toto uvedomujeme, urobme niečo, opätujme mu lásku. On sa o nás bojí. Nepopierajme hriech. Všímajme si ho, ale odolávajme aj najmenšiemu hriechu. Niet väčšieho nešťastia od blahobytu hriešnikov, lebo sa tak zatvrdzujú vo svojej zlobe, že sa ponáhľajú do zatratenia. My kresťania máme však smútiť len vtedy, keď my alebo iní urážame Boha. Bojme sa Boha za naše neoľutované hriechy. Tešme sa z Boha, keď žijeme s ním.

Predstúpme teraz pred Boha a zrieknime sa pred jeho tvárou všetkého, čo tam nepatrí. Urobte poriadok s vlastným svedomím.

Amen.