Dvanásta nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Spomínate si na 11. september 2001, keď teroristi zničili budovy Svetového obchodného centra v New Yorku? Pamätáte si na tú napätú situáciu v celom svete i u nás, keď sme prežívali strach z budúcnosti? Tie dva mrakodrapy, ako viete, svojím pádom zničili aj množstvo budov v okolí. No počuli ste aj o tom, že medzi tými ruinami budov ostal stáť takmer neporušený jeden kostol, v ktorom sa potom zriadila nemocnica pre ranených ľudí? Celý svet pozeral na ten kostol medzi troskami a pýtal sa, ako je možné, že stojí.

KE
Nezdá sa vám, že dnešné evanjelium je pre nás priam Božím výkrikom: „Nebojte sa!“?

DI
Slová povzbudenia z dnešného evanjelia adresuje Ježiš dvanástim apoštolom, ktorých si vyvolil. Posiela ich, aby šli hlásať ľuďom radostnú zvesť o Božom kráľovstve. Upozorňuje ich aj na prenasledovanie, ktoré ich čaká, no dáva im aj záruku, že bude s nimi až do skončenia sveta. Apoštoli mali strach – poznali ľudí. Mali prirodzený strach z nového učenia. Ale Ježiš im dáva silu. Hovorí: Nebojte sa ľudí, lebo to, čo vám teraz rozprávam potichu, vy budete z nadšenia a bez strachu rozhlasovať zo striech. Ohlasovanie z rovnej orientálnej strechy bolo pre Židov bežnou vecou. Z najvyššej strechy v meste sluha synagógy trojitým zatrúbením na pauze (trúba) ohlasoval ľuďom začiatok soboty, aby sa vrátili z polí domov a pripravili sobotu. Ježiš hovorí apoštolom, aby sa nebáli, lebo každé slovo, ktoré budú hlásať v jeho mene, bude on sám potvrdzovať skutkom a zázrakom. Utvrdzuje ich: Nie vy budete robiť, ale ja vo vás, len sa nebojte. Nebojte sa ani tých, čo zabíjajú telo, lebo to, čo je vo vás, zabiť nemôžu, lebo to odovzdáte iným. Nebojte sa ani toho, že ste obyčajní ľudia, rybári a mýtnici, že nemáte vzdelanie, lebo ste veľkými pred Bohom. Lebo aj ten najobyčajnejší vrabec je v Božom pláne a nepadne bez Božieho vedomia. A vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. A Ježiš svoje slová aj potvrdil. Keď ho ľudia ukrižovali, umučením a potupou zničili Ježišovo telo, Ježišov Duch pôsobil v apoštoloch.

PAR
Ježišovi apoštoli skutočne ohlasovali z orientálnych rovných striech. Ohlasovali, že Ježiš vstal z mŕtvych a nebáli sa to povedať do očí aj tým, ktorí Ježiša dostali pred súd a dosiahli jeho popravu. Veď apoštol Jakub mladší bol za ohlasovanie zhodený zo strechy jeruzalemského chrámu. Nebáli sa pre Ježiša položiť aj vlastný život, lebo vedeli, že to, čo majú vo vnútri, sa zničiť nedá. Boli hrdí, že sú Ježišovými učeníkmi, lebo vedeli, že Boh na nich nezabúda. Žili pre Ježiša a pre neho dokázali aj zomrieť. Boli svedkami zázrakov, ktoré Ježiš robil prostredníctvom nich. Videli ich na vlastné oči. Pamätáte si na apoštola Petra a na zázrak, ktorý v Ježišovom mene urobil Peter pri Zlatej bráne jeruzalemského chrámu, keď uzdravil ochrnutého žobráka slovami: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám V mene Ježiša Krista nazaretského vstaň a choď!“ Žobrák vstal a skákal od radosti. A ľudia, čo to videli, sa pýtali, čo je to za učenie. Čo je to za učenie, ktorému sme uverili? Nie je to zázrak, že sme sa tu dnes zišli? Veď medzi nami sú tu aj chorí, nielen zdraví. Nie je zázrak, že tu som? A nie je zázrak, že vôbec som?

MY
V r. 2000 sa v Ríme konalo svätorečenie známeho talianskeho stigmatizovaného kapucína, pátra Pia z Pietrelciny. Raz v Nitre som sa rozprával s jednou pani učiteľkou, ktorá tvrdila, že bola uzdravená na príhovor tohto svätca. Rozprávala, že jej pred piatimi rokmi jej našli lekári rakovinový nádor na maternici. Vyoperovali ho, ale musela chodiť na chemoterapiu. Pri jednej kontrole jej znova v tých istých miestach našli veľký nádor. Nasadili jej hormonálnu liečbu, aby ho mohli vyoperovať. Nádor sa o čosi zmenšil, ale bola nutná operácia. Jej spovedník, u ktorého pred operáciou prijala aj sviatosť pomazania chorých, jej poradil, aby sa modlila modlitbu k pátrovi Piovi. Pred Veľkou nocou prišla do nemocnice, kde primár, ktorý jej operoval aj prvý nádor, skonštatoval, že je nutná operácia. Nechcel jej kaziť sviatky, a tak dohodli na termíne po Veľkej noci. Doma si všetko zabezpečila pre prípad, že sa už nevráti. Popísala závet, rozlúčila sa aj v škole. Po sviatkoch ju hospitalizovali v jednej z bratislavských nemocníc. Lekárka mala na základe nálezov urobiť predoperačné vyšetrenie, lenže nenašla vôbec nič, len nádor vo veľkosti hrášku. Zavolala druhú lekárku, aby sa pozrela aj ona. Tá skonštatovala to isté: „Čo ten primár videl, veď tu skoro nič nie je.“ Zavolali dotyčného primára. Ten jej povedal: „Môžete ísť domov, operovať vás nebudeme.“ Rozprávala, že sa pred ním na chodbe rozplakala, prečo ju nechce operovať. A on na to, že nemá čo! A dodal: „Pite tie čaje, čo pijete, a ak sa modlíte, tak sa modlite ďalej, o mesiac sa stretneme.“ O mesiac už v mieste nálezu nebolo vôbec nič. Tá pani chodí na pravidelné kontroly a je zdravá. Hovorí, že sa uzdravila len na príhovor pátra Pia. Keď bola naposledy na vyšetrení, opýtala sa primára, či si na ňu ešte pamätá. On jej povedal, že takýto prípad si lekár zapamätá do smrti. A pri rozhovore dodala: „Zázraky sa dejú neustále, len ich musíme vnímať.“

ADE
Preto sa nebojme, lebo Ježiš robí zázraky aj dnes prostredníctvom tých, ktorí ho milujú. Nedopustí, aby sme sa zahanbili, tak ako nedopustil, aby sa ten kostol v New Yorku zrútil spolu s inými budovami. Lebo ten kostol je symbolom Ježišovho výkriku z dnešného evanjelia: „Nebojte sa!“

Amen.