Dvanásta nedeľa "cez rok"

Ježiš nás učí, že kto v neho verí a žije s Ním, nemusí sa ničoho báť.

AI
Známy európsky ústav robil psychologický prieskum. Na otázku: „Čo je najmocnejšou hnacou silou v živote dnešného človeka?“ 98% opýtaných odpovedalo, že je to strach.
Áno, keď človeku ide o život, topí sa, alebo sa dozvie, že má ťažkú chorobu, čo všetko vtedy robíme? Čo je to strach? Odkedy človek pozná strach?
Pozrime sa na strach z druhej strany.
Prečo Ján Pavol II. často hovoril: „Nebojte sa!?“ Až po jeho smrti si mnohí uvedomili, že Svätý otec dával svetu istotu, ktorú čerpal z Božieho slova, z Evanjelia, od Ježiša Krista.

KE
Ježiš trikrát nám hovorí: „Nebojte sa“ (Mt 10,26.28.31)

DI
U Židov trikrát niečo vyslovené, povedané, zdôraznené znamená „veľký dôraz“, alebo „axiomu“ – čiže niečo o čom by sme nemali pochybovať, čo je základ niečoho veľmi dôležitého.
Ježiš hoci trikrát hovorí „nebojte sa“, každým „nebojte sa“, sa dotýka pre spásu dôležitých a podstatných vecí o ktorých sa jednoducho nedá diskutovať. Jedným „nebojte sa“ hovorí o tom, čo sme povinní a čoho sme nepovinní sa báť. Nemusíme sa báť toho, čo robíme v intenciách Krista. Kto uveril v Krista a koná v duchu Kristovom, má rozhlasovať zo “striech“ , čo počul “do ucha“, aby sa Ježišove slová stali známymi celému svetu a nič nezabráni, aby si ich každý uvedomil. Zaiste, že ten čo bude plniť vôľu Učiteľa Ježiša a ohlasovať jeho slová, bude narážať na mnohé ťažkosti a nebezpečenstva. Ocitne sa ako ovca medzi vlkmi a musí počítať aj s tým, že jeho pôsobenie mu môže priniesť aj mučeníctvo, keď nie krvavé, tak aspoň nekrvavé. Aj v takomto prípade sa svedok nemusí báť, pretože vrah môže zabiť telo, ale dušu zabiť nemôže. Koho sa nám je potrebné báť, je Ten, „ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10,28). K tomuto nedôjde dovtedy, pokiaľ ohlasovateľ Radostnej zvesti bude verný svojmu poslaniu. Pri tretom „Nebojte sa“ (Mt 10,31), každému kresťanovi sa dostáva povzbudenia, že sme v bezpečných rukách Otca. Otec Stvoriteľ má starosť o všetko svoje stvorenie. Keď bez jeho vôle nezahynie vrabec, tým skôr na hlave Bohu milému človeku sa ani vlas nestratí. V celom texte je vidieť veľkú starostlivosť Boha o človeka.
Už v Starom zákone čítame keď Boh uzatváral svoju zmluvu s Abramom, hovorí: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít“ (Gn 15,1) a rovnako povzbudzuje Gedeona Pánov anjel: „Pokoj s tebou! Neboj sa“ (Sdc 6,23)! Jeremiášovi, ktorý má strach, že je mladý Pán hovorí: „Neboj sa“ (Jer 1,8). Rovnako prorok Ezechiel počuje uistenie Boha keď ho posiela na ťažkú misiu k nevernému ľudu: „Neboj sa“ (Ez 2,6)!
V Nový zákon od začiatku do konca povzbudzuje všetkých, aby nemali strach, keď nie v svojom mene, ale v Božom mene majú plniť svoje úlohy. Zachariáša ktorý prináša obetu v chráme oslovuje anjel: „Neboj sa“ (Lk 1,13). Zachariáš zapochyboval, ale Boh i napriek tomu mu požehnal syna, ale otec zostal nemý až do Jánovho narodenia. Panna Mária sa zachovala ináč ako Zachariáš, keď jej anjel oznámil, že bude matkou Božieho Syna. Aj jej anjel povedal: „Neboj sa Mária“ (Lk 1,30)! Keď vo sne anjel oznamuje Jozefovi, že dieťa ktoré počala jeho snúbenica je Boží Syn, anjel pripomenie: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa!“ (Mt 1,20). A či pastierom na betlehemských nivách anjeli nepovedali: „Nebojte sa“ (Lk 2,10)!?
Tieto upokojujúce slová “nebojte sa“ môžeme počuť aj z úst Ježiša. Počas búrky na mori ich oslovuje: „Čo sa bojíte, vy maloverní“ (Mt 8,26)? Na hore premenenia Petrovi, Jakubovi a Jánovi hovorí: „Vstaňte a nebojte sa“ (Mt 17,7). Jairovi, ktorému zomrela dcérka dodáva istotu: „Neboj sa, len ver“ (Mk 5,36). A najmä po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš najprv ženám hovorí: „Vy sa nebojte“ (Mt 28,5) a hneď nato pri prvom stretnutí učeníkom hovorí: „Nebojte sa“ (Mt 28,10)

PAR
Strach má človek vo svojej krvi od narodenia až po smrť, ako následok dedičného hriechu. Čo všetko je motívom strachu. Prečo je toľko strachu v našom živote, keď veríme v Boha? Koľko rôznych slov vyjadruje tento náš stav: strach, bojazlivosť, obava, hrôza, poplach, des, panika, hrôza, neistota, nepokoj, ohrozenie, zdesenie, chvenie, trasenie sa a koľké iné pomenovania stavu duše i tela sú, keď nesprávne pristupujeme k svojmu Bohu.
„Nebojte sa!“, tieto Kristove slová si máme uvedomiť všetci, čo sme uverili Kristovi. Nesmieme sa dať tak rýchlo zastrašiť, pretože strach znepríjemňuje a sťažuje náš život. Ničí a robí z nás i otrokov strach, keď si zakladáme na tom, čo si o nás ľudia myslia, čo o nás hovoria, píšu, ako sa ku nám správajú. Nesmieme sa hanbiť za svoje kresťanstvo. Keď verne stojíme pri Kristovi, On sám sa postará o nás. Byť verný Kristovi aj v ťažkostiach, nepríjemných veciach, vyznať Krista aj pred tými, ktorí nemajú najlepší vzťah k Bohu, viere, Cirkvi, kresťanstvu, pápežovi, prináša rýchlo pokoj, radosť, spokojnosť… Je krásne, pre nás užitočné a správne, keď na prvé miesto kladieme Boha. Čo Boh od nás žiada. Keď Bohu svojím správaním robíme radosť. Naša vernosť Božiemu slovu je záruka našej večnosti. Nesmieme ukryť svoje kresťanstvo pred niekým, že niekto má moc, postavenie, vzdelanie a podobne a neverí v Boha. Je správne, keď niekto povie a prípadne aj podľa toho žije, že v duši je kresťanom, ale navonok, v správaní sa chová tak, že to nedá najavo? Mnohí sa uspokojujú s tým, že stačí svoju vieru žiť v súkromí, kostole, ale už nie tam, kde plníme svoje povinnosti. Kto sa správa tak, že ukrýva svojho Boha do súkromia, ten nemá svojho Boha v srdci, nie je skutočným svedkom Krista. Pravý kresťan nemá dve tváre, dve srdcia, dva jazyky a nežije dva životy, verejný a súkromný, ale má jedného Boha, jednu Pravdu a to je Ježiš Kristus.
Dnes rovnako sú záväzné Kristove slová: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,32-33). Či tieto slová potrebujú komentár?

MY
Je na každom z nás, aký postoj realizujeme vo svojom živote, tak sviatočnom či všednom. Všimli sme si pri Ježišových slovách ako kladie dôraz, aby sme ho dostatočne jasne, zrozumiteľne vyznávali vo svojom živote. Ježiš si žiada, aby sme jeho učenie dôrazne jasne a účinne bránili. Je v našom okolí dosť príležitosti nemať strach vyznať svoju vieru. V okolí je mnoho takých čo šíria lož, polopravdu, ktorý cieľavedome klamú, ktorým nejde o pravdu. Kresťan má sa o koho oprieť. Kristus aj od nás žiada, aby sme žili v pravde láske a spravodlivo. V opačnom prípade by o nás platilo, že lepšie by bolo, keby sme neboli pokrstení.

Svätý Bernardín hovorí: „Videl som obrátiť sa vydieračov, prostitútky, ukrutných vojakov... Stali sa z nich statoční ľudia. Ale nevidel som obrátiť sa ani jedného vlažného. Tí sa pokladajú za dobrých. Neokradol som, neublížil som...

Ježiš i v tých najťažších chvíľach je s nami. Ježiš nesklame. Pekne to hovorí príklad zo života:

V jednej nemocnici ležal chlapec, ktorý mal byť operovaný. Otec ho priviezol do nemocnice a pokúšal sa mu dodať odvahu. „Ocko,“ prehlásil chlapec, „keď ostaneš pri mne, nebudem sa vôbec báť.“ Otec na to: „Dobre, ostanem s tebou.“ Lekár to dovolil a tak sa otec posadil vedľa svojho dieťaťa, ležiaceho na operačnom stole. Keď mal byť chlapec uspaný, pozrel sa ešte raz na otca a povedal: „Ocko, si tu?“ Potom začala pôsobiť narkóza. „Teraz môžete odísť,“ mienil lekár, keď malý zaspal a mala začať operácia. „Nie,“ odpovedal otec. „Sľúbil som svojmu synovi, že pri ňom ostanem a tak by som rád ostal.“ „Dobre, tak ostaňte.“ Operácia sa vydarila. Keď sa chlapec prebral, držal ho otec ešte stále za ruku. Chlapec sa usmial a potichu zašepkal: „Ocko, si tu?“ a znovu zaspal. Vedel, že otec je s ním.

Vďaka Bohu, že je nie málo je medzi nami takých ktorí nechceme Krista sklamať hriechom. Všetci sa poučme, povzbuďme, Kristovým „Nebojte sa!“

Ján Pavol II. v knihe “Prekročiť prach nádeje“, ktorá vznikla z rozhovoru pre taliansku televíziu s novinárom Vittoriom Nessorim, v jednej zo záverečných kapitol píše: „Keď som 22. októbra 1978 vyslovil na Námestí svätého Petra slová: „Nebojte sa!“, nemohol som si ešte uvedomiť, kam až mňa a celú cirkev dovedú. Ich obsah väčšmi pochádzal z Ducha Svätého, ktorého ako Utešiteľa prisľúbil Pán Ježiš apoštolom, než od človeka, čo ich vyslovoval. V priebehu rokov som ich potom pri rozličných príležitostiach častejšie spomínal.“ A Svätý otec sa nás pýta: Prečo sa nemáme báť? A odpovedá, že preto, lebo nás vykúpil Boh. Nebál sa ani vtedy, keď 13. mája1981 ho vážne zranila guľka atentátnika.

Veríme, že „pekelné brány“ Cirkev nepremôžu. Vieme z vlastného života, že s Kristom sa báť nemusíme.

ADE
Strach je veľká sila. Oveľa väčšia je istota ktorou je Kristus. S Kristom predchádzajme a chráňme sa všetkého, čo by nás ohrozovalo strachom. Predchádzajme strach nádejou v spojení s Ježišom, v ktorého vždy chceme i naďalej veriť, jeho vyznávať a podľa jeho slov žiť.

Amen.