Devätnásta nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Sotva sa medzi nami nájde niekto, kto by necítil určitú ťarchu a ľútosť, keď retrospektívne hodnotí niektoré skutky svojej minulosti. Možno sú to problémy osobné, špecifické, ktoré nás ťažia už niekoľko rokov, ba ešte i dnes.

KE
Možno je to nevysporiadaná minulosť, možno neprijatá prítomnosť, ktorá nás potápa a nedá nám rásť; podobne ako sa v dnešnom evanjeliu topil Peter.

DI
Peter sa topil, lebo zakolísal vo viere, ktorá mu bola daná na vrchu pri Genezaretskom jazere, na mieste, ktoré sa v dnešnom Izraeli volá Tabga. Tu Ježiš rozmnožil chlieb a ryby, aby sa ľudia nasýtili, no rozmnožil aj ich vieru. Túto vieru si odnáša Peter i ostatní apoštoli. Potom na loďke idú domov, do Kafarnauma. Peter s ostatnými apoštolmi je nadšený a plný viery. Oslovený Ježišom, ale ešte slabý pred diablom. Keď vystupuje z loďky na jazero, ide oproti Ježišovi s vierou. No vietor je silný a Peter pochybuje. Vracia sa do minulosti, keď ešte nemal vieru, preto sa začína topiť. Topí sa vo svojej minulosti, v ktorej nebola viera v Ježiša. Topí sa vo svojej minulosti, lebo sa nezriekol démona pochybnosti. Keď ho Ježiš dvíha, vyčíta mu, prečo zapochyboval ako maloverný, prečo sa ešte nezriekol démona svojej minulosti. Ten ho potopil.

PAR
Tento démon minulosti topí častokrát aj mňa. Akosi sa nemôžem zbaviť tej úzkosti a vnútornej bolesti. Aj sa spovedám a prijímam sviatosti, hlavne Sviatosť Oltárnu, ale to trápenie mám neustále v sebe. To preto, lebo som sa ho ešte nezriekol, nevypľul som to, čoho sa bojím. Nevypľul som ešte démona strachu, úzkosti a vlastného „ja“. Namiesto toho utekám a zapíjam zabudnutie, alebo drogujem, aby som bol iný. Utekám a trápim sa, ničím seba aj ostatných, lebo som sa nezriekol svojej minulosti. Ale prečo stále cítim tú bolesť? Nezriekol diabla a ten ma chce utopiť vo vlastnej minulosti, v neprijatej prítomnosti a zahmlenej pravde o mne. Ten ma ničí, môže ma priviesť až na psychiatriu. Veď pozrite: Naši praotcovia takmer neustále držali v ruke ruženec. V dome mali na čestnom mieste kríž. Treli biedu, ale mali vnútorný pokoj. My sme kríž v domoch vymenili za obraz, lebo to je moderné, a kríž sme kamsi odložili, už ani nevieme kde. Namiesto ruženca nosíme na krku amulety, ktoré nás majú ochrániť pred chorobami a nosiť šťastie. Sme ovešaní ako moderní ľudia, ale, bohužiaľ, aj s moderným nepokojom na duši a v rodine. Ak chceš začať s Ježišom, vezmi tie všetky tie haraburdy, kamene, amulety a vonné paličky, pokrop ich svätenou vodou z kostola, zo srdca sa ich zriekni, ako aj celej svojej hriešnej minulosti a potom ich spáľ, nech zhoria. Ak sú nehorľavé, pokrop ich a hoď do tečúcej rieky. Potom choď na generálnu svätú spoveď, vyznaj tam svoju hriešnu minulosť a zriekni sa jej. To je spôsob, ako dosiahnuť pokoj.

MY
Nitriansky psychiater MUDr. Tibor Miššík raz bohoslovcom na prednáške povedal: „Zo skúsenosti svojej mnohoročnej lekárskej činnosti v oblasti psychiatrie môžem povedať, že 90 % liečených pacientov nepotrebovalo a nepotrebuje psychiatra, ale dobrú svätú spoveď.“

ADE
Ak pociťujeme nepokoj zo svojej minulosti, prípadne z neprijatej prítomnosti alebo pravdy o sebe, ktorej sa bojíme, treba sa toho v pokore pred Ježišom zrieknuť a vyznať sa, lebo diabol nás utopí vo vlastnej hriešnosti.

Amen.