Devätnásta nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich, aby sa nebáli urobiť prvý krok, ktorým zanechajú starý spôsob života.

AI
Dve slovíčka vystúpiť a vstúpiť. Jedno “písmeno“, jedno “ypsilon“ a úplne zmení zmysel nielen slovný ale často krát aj zmysel života. Preto iste nie je jedno či vstúpim alebo vystúpim zo zamestnania, nie je jedno či vstúpim alebo vystúpim zo seminára.
V dnešnom evanjeliu sme tieto dve slová mohli zaregistrovať. Evanjelista rozpráva:

KE
„Peter vystúpil z loďky...“ o chvíľu ďalej zase: „A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol“ (Mt 14,29;32).

DI
O tejto udalosti, ktorú sme si práve vypočuli nehovorí len evanjelista Matúš. Ale aj evanjelisti Marek a Ján. Ani jeden z nich či už Marek alebo Ján neopisujú túto udalosť tak podrobne ako práve Matúš. Je zaujímavé, že len Matúš na konci tejto state evanjelia hovorí o tom ako ostatní učeníci hovoria Ježišovi: „Naozaj si Boží Syn“ (Mt 14,32)! Ak prečítame ďalšie dve evanjeliá nájdeme ešte jednu dosť podstatnú časť, ktorú ani Marek ani Ján neopisujú vo svojom evanjeliu. Je to udalosť o apoštolovi Petrovi a o jeho zapochybovaní.
Prečo je to tak? Prečo práve evanjelista Matúš opisuje celú túto udalosť tak podrobne, prečo len on na konci vyznáva ústami učeníkov, že Ježiš je Božím Synom a prečo len on opisuje zapochybovanie a záchranu topiaceho sa Petra. Matúš bol povolaním mýtnik. Mýtnikmi ľudia vtedajšej doby opovrhovali a odsúvali ich na okraj spoločnosti. A práve Matúš ako mýtnik bol v podobnej situácii ako apoštol Peter. Aj on sa topil v rozbúrenom mori. Tým rozbúreným morom preň boli peniaze a spôsob jeho života. Tak ako Ježiš hovorí Petrovi: „Poď“ (porov. Mt 14,25),– Peter vystúpil z loďky, šiel, zapochyboval, začal sa topiť a prosiť Ježiša aby ho zachránil, tak aj mýtnikovi Matúšovi Ježiš hovorí: „Poď!“„Poď za mnou“ (Mt 9,9). Predstavme si Ježišovo gesto, keď povoláva na mýtnici sediaceho Matúša. A pozrime na gesto Ježiša vo chvíli keď zachraňuje topiaceho sa Petra: „Ježiš vystrel ruku, zachytil ho...“ (Mt 14,31). Možno, že práve zachytenie Petra, oslovilo Matúša, pretože aj on zažil takéto zachytenie zo strany Ježiša. A zachytenie ho vyslobodilo z jeho dovtedajšieho spôsobu života. A práve to mohlo viesť Matúša aby opísal túto udalosť tak podrobne.
Učeníci sa nachádzajú na rozbúrenom mori. „Vietor dul proti nim.“ V tomto vetre neboli schopní poznať Krista hovoria: „Mátoha“ (Mt 14,24-26)! Aj keď sa im Ježiš prihovorí: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa“ (Mt 14,27)! Ešte ani vtedy si nie sú celkom istí, či je to skutočne ich učiteľ alebo nie. Veď Peter mu hovorí: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode“ (Mt 14,28). Svojho Pána spoznávajú apoštoli s istotou až vtedy, keď Ježiš vstúpil do loďky. Vtedy „vietor utíchol“ a vtedy vyznávajú: „Naozaj si Boží Syn“ (Mt 14,32)!
Peter vystupuje z loďky. Vystupuje z loďky, aby späť do nej mohol vstúpiť spolu s Kristom a tým odstránil zmätok: „A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol“ (Mt 14,32). Až keď na loďke nastáva pokoj učeníci sú schopní poznať Krista ako Božieho Syna.

PAR
Drahí bratia a sestry! Loďkou, ktorá pláva na rozbúrenom mori je náš život. Rozbúreným morom je prostredie a doba, v ktorej žijeme. Tak ako Ježiš kráča po rozbúrenom mori, k svojim učeníkom rovnako kráča aj k nám. Aj my ho často krát rovnako ako učeníci nemôžeme spoznať a hovoríme: „Mátoha!“ Položme si otázku: „Čo nám bráni spoznať Krista?“ Nie sme to často krát my sami? Nie je to spôsob nášho života? Aké hodnoty stoja na prvom mieste v našom osobnom či spoločenskom živote?“ Neuprednostňujeme „kultúru“ života pred „kultúrou“ smrti?“ Práca má prednosť pred rodinou, dôstojnosť človeka upadá na úkor peňazí, majetku, či neviazaného spôsobu života. Človek slúži týmto veciam, namiesto toho, aby veci slúžili jemu. Ak takto pozeráme na človeka, ak milujeme materiálne veci a ekonomický zisk viac ako človeka položme si so sv. Jánom apoštolom otázku: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí“ (1Jn 4,20)?
Drahí bratia a sestry, toto je tým rozbúreným morom, toto sú tie vlny, pre ktoré nemôžme spoznať Krista kráčajúceho k nám. Ale tak ako učeníkom vtedy aj dnes nám Ježiš hovorí: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa“ (Mt 14, 27)! Akoby nám chcel povedať: „Neboj sa urobiť prvý krok ku mne! Vystúp spolu so sv. Petrom z loďky, vystúp z loďky starého života, vystúp a poď!“ Akonáhle urobíme tento krok musíme si byť vedomý, že pôjdeme proti tomuto svetu, mnohí ľudia nás nepochopia. Aby sme sa s takýmto nepochopením mohli „vyrovnať“ musíme chcieť zmenu života mi sami. Každý sám musím chcieť byť skutočným kresťanom. Každý sám musí byť presvedčený o svojej úlohe kresťana v tomto svete. Ak o tomto budeme skutočne presvedčení zistíme, že skrze nás tam, kde vládne nenávisť prichádza láska, kde je pochybnosť prinášame istotu viery, kde je tma prinesieme plamienok svetla, kde nastáva omyl začíname byť svedkami pravdy. Sv. Jakub nás vo svojo liste vyzýva: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4,8)! Priblížte sa k Bohu. Apoštol Peter urobil len jeden krok, keď vystúpil z loďky. A Ježiš jemu, ostatným učeníkom na loďke, ale aj nám prináša istotu. Istotu, že On je vždy s nami a od nás čaká naše priblíženie sa k nemu.

MY
Bruno Ferrero vo svojej knihe Vie to iba vietor hovorí takýto príbeh. „Jeden svätý muž stretol na prechádzke mestom žobrajúce dievčatko, oblečené v handrách. V myšlienkach sa obrátil na Pána Boha: „Pane Bože, ako môžeš také niečo dopustiť? Prosím ťa, urob niečo.“ Večer v televíznych novinách videl mŕtvych, oči umierajúcich detí a zmučené telá. Znova prosil: „Pane koľko biedy. Urob konečne niečo!“ V noci mu Pán jasne povedal: „Ja som už niečo urobil, stvoril som teba.“

Aj my pozeráme na tento svet a dobu, v ktorej žijeme ako na dobu plnú rozmachu, pokroku vo vede a technike a na druhej strane vnímame aj to, ako aj napriek tomu všetkému človek trpí. Možno aj my mnohokrát vzdycháme a sťažujeme sa Pánu Bohu ako muž v tomto príbehu. Neraz ste možno dostali otázku od ľudí či môže existovať Boh, keď toto všetko dopustil a ak existuje tak nech niečo urobí. Boh aj nám tak ako tomuto mužovi odpovedá: „Ja som už niečo urobil, stvoril som teba.“ Áno mňa, teba, teba, každého z nás stvoril Boh práve preto, aby sme svojim vlastným životom svedčili, že všetka veda, technika, celý ten pokrok stojí v službe človeku, slúži nám nie my slúžime jemu. „Stvoril som teba.“ Pochopiť to znamená vyjsť zo seba, vyjsť od svojho „JA“ „EGA“, ísť ku Kristovi a vstúpiť späť na loďku nášho života spolu s Kristom. Vtedy vietor utíchne, nastane pokoj a my spoznáme, že Kristus je naozaj Boží Syn.

ADE
Vystúpiť a vstúpiť. Tak ako jedno písmeno úplne môže zmeniť význam slova, tak aj náš jeden jediný a úprimný krok smerom k Ježišovi môže zmeniť význam, zmysel a spôsob nášho života.
„Pane, pomôž mi urobiť prvý krok k tebe a v tichu svojho vnútra vyznať spolu s apoštolmi, že si naozaj Boží Syn. Prosím Ťa aby som svojim životom o tejto pravde svedčil tým, s ktorými sa stretávam.

Amen.