Dvadsiata prvá nedeľa "cez rok"

Nestačí dať len správnu odpoveď na otázku: Kto je pre mňa Ježiš Kristus?

Počas končiacich sa prázdnin či dovolenky sme si mohli položiť viac otázok. Snáď sme boli skutkami, ľuďmi, okolnosťami preskúšaní, čo sme to za kresťania... Vedeli sme správne odpovedať? Neboli naše odpovede len v duchu, akí by sme chceli byť, či akí by sme mali byť? Začína nové obdobie štúdií, prác, môžeme si doplniť nielen vedomosti, ale aj životom dokázať svoju vieru.

Ježiš sa nás ako Petra a apoštolov pýta: „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,15).

Okolie Cézarey Filipovej dávalo Ježišovi priestor utiahnuť sa do ticha. Ježiš pred očami apoštolov robí divy, znamenia i zázraky. Učí a vysvetľuje, čomu nerozumejú. Apoštoli rastú vo viere. Dozrieva ich vzťah a pohľad na Ježiša. Práve tu Ježiš kladie zásadné otázky: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka“ (Mt 16,13)? Ježiš týmto výrazom nielen vyjadruje svoj vzťah k ľudstvu, ale taktiež poukazuje na svoju „ľudskú prirodzenosť“, keď ako obyčajný človek má telesné potreby, musí jesť, piť či spať a zároveň poukazuje na svoju „božskú prirodzenosť“, keď hovorí o tom kto je, a dokazuje to svojím správaním. Evanjeliá predstavujú Ježiša, Syna človeka, v jeho poníženosti a velebnosti, čo je pre apoštolov, a najmä zástup okolo Ježiša, tajomstvom. K tajomstvu Syna človeka sa vracia sv. Pavol (1 Kor 15,45), keď namiesto výrazu „Syn človeka“ používa označenie „druhý Adam“, ktorý pochádza z neba, ktorého treba odlišovať od prvého Adama.
Ľudia si s Ježišom kládli mnohé otázky, čom hovorí i odpoveď na prvú Ježišovu otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka“ (Mt 16,13). Odpovedajú: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov“ (Mt 16,14). Jednoducho, odpoveď hovorí, že zástup ešte Ježiša nepovažuje za Mesiáša. Zástup je pod vplyvom spomenutých osobností, ktoré poznali osobne alebo z textov Písma. Okrem týchto pozitívnych názorov o Ježišovi kolovali aj zlé, ale tie učeníci nespomínajú. Niektorí ho totiž nazvali priateľom hriešnikov a mýtnikov, žráčom a pijakom, ale i nebezpečným novátorom, podvodníkom či bohorúhačom. Najmä správanie Ježiša po rozmnožení chlebov a rýb mení pohľad ľudí na neho. Takého, čo chce dať jesť svoje telo a krv, nechcú prijať ako Mesiáša. Ježiš vidí, že učeníci nesúhlasia s mienkami ľudí. Už viac spolupracujú s Duchom. Ježiš sa im viac venuje. A preto kladie druhú otázku: „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,15)? To, že odpovedá Peter, už niečo znamená. Peter sa vypracoval na prvého z učeníkov. Peter označuje Ježiša za Mesiáša: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Mesiáš znamená samým Bohom posvätený za kráľa, proroka a kňaza. Odpoveď prekračuje doterajší pohľad apoštolov i ľudí na Ježiša. Uvedomujú si, že na Ježiša sa vzťahujú slová prorokov. V aramejčine Mesiáš znamená, že Ježiš je ten Jediný, Jedinečný. Za túto odpoveď Ježiš Petra oslovuje oboma menami, Šimon Peter a v celej odpovedi Ježiša je cítiť, vidieť veľavravný a vedomý kontrast. V pomenovaní „Syn živého Boha“ je vidieť niečo dovtedy mimoriadne a neslýchané, čo označuje nekonečný kvalitatívny rozdiel medzi Kristom a všetkým stvorením, viditeľným i neviditeľným, anjelmi i ľuďmi.
Petrovo vyjadrenie, čo pre nich znamená Ježiš, predstavuje postavenie Petra a Ježiš cíti blaženosť, pretože jeho učenie, život už zapustil medzi ľuďmi korene. Ježiš sa teší, že v ňom učeníci spoznali Mesiáša. Petrove slová hovoria o vnútri, presvedčení apoštolov, ktoré je z vnuknutia Ducha Svätého. Upevňuje sa vzťah medzi Ježišom a apoštolmi i napriek odmietavému postoju učiteľov národa, kňazov a zástupu. Nebeský Otec sám dal toto vyjadrenie o svojom Synovi cez Petra.
Peter na to dostáva od Ježiša uistenie, že práve on pre Ježišovu cirkev bude znamenať pevnosť, neochvejnosť, kde bude Ježiš sám uholným kameňom. Ježiš sám dosadzuje Petra za skalu, základný kameň Cirkvi. Petrove slová sú aj dnes mnohovravné. „Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety“ (1Pt 2,4-5). Aj keď ešte dnes niektorí teológovia a cirkvi neprijímajú učenie Ríma, že Ježiš zveril Petrovi celú Cirkev, Peter je prvý spomedzi apoštolov. On dostáva prísľub moci: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva“ (Mt 16,19). Tieto slová hovoria o tom, že Peter je opravdivý zástupca Krista na zemi. Petrov primát prechádza na rímskych biskupov, pápežov.

Za koho ja pokladám Ježiša? Nestačia slová. Náš život, skutky, postoje, názory, denne bez toho, že by sme si Ježišovu otázku uvedomili, hovoria, kto je pre mňa Ježiš. Otázka z evanjelia je aktuálna, aby sme čo najužšie spolupracovali s Ježišom. Máme sa starať o jeho priazeň, viac ho poznávať, opravdivejšie milovať a neodoprieť mu nič.

Stredoškolský profesor bol s triedou na týždňovom výlete. Študenti boli z neho vedľa. Zo školy ho poznali ako zásadového, rozhľadeného a šikovného učiteľa, ktorý vie vysvetliť, správne ohodnotiť. Jeho život mimo školy nepoznali. Teraz ho poznali aj ako človeka i kresťana. Vyrazilo im dych, keď ich po večeri, pred programom, ktorý mali na večer, oslovil, či by sa nechceli pomodliť ruženec. Mnohí nevedeli ani tajomstvá ruženca. Potom ich pri večernom programe zabavil, rozosmial, a pritom nepadlo jedno vulgárne, dvojzmyselné slovo či urážka. V tú nedeľu mnohí z nich boli po čase v kostole na omši. A keď ho videli ísť na prijímanie, viacerí chlapci z triedy si povedali, že musia byť ako on a viaceré dievčatá si povedali, že chcú mať muža, ako je on.

Učiteľ neurobil nič mimoriadne, len to, čo robil denne, každú nedeľu ako kresťan katolík, a predsa vyznal Ježiša a svojím správaním dal študentom otázku: A za koho vy pokladáte Ježiša?

Jedno príslovie hovorí: „Kto skutočne miluje, ten iste pamätá, iste napíše, iste zazvoní, iste „emajluje“ Keď skutočne milujeme Ježiša, správame sa tak, že na Ježiša nezabúdame. Naopak. O takých kresťanoch sa nedá hovoriť, že sú “matrikovými“. Kristova cirkev je tajomstvo, je to božská, presnejšie povedané, božsko-ľudská skutočnosť na tomto svete. Čím viac vnikáme do jej tajomstva, tým sa nám zdá nepochopiteľnejšia, ba protirečivejšia. Jej podstata a jej poslanie sú naznačené v obrazných výrazoch, ako napr. Boží dom, Boží ľud, Kristovo telo. Preto si dnes uvedomujeme, že sme chrámom Ducha Svätého, že náš základ je na pevnej skale, Petrovi, a dnes je to učiaci pápež. S ním biskupi sveta a pod ich vedením kňazi učia žiť a životom svedčiť o Kristovi. Nikto, kto uveril a žil s Kristom, nebol a nebude v hodine smrti sklamaný. Kto počul, že niekto v hodine smrti ľutoval, že žil s Kristom? Ale iste sme už počuli, že tí, čo popierali Krista, v hodine smrti si zúfali, boli sklamaní životom. Niečo nám môže napovedať i príklad:

Priateľ sa pýta priateľa, ktorý konvertoval, uveril Ježišovi: „Veríš v Ježiša?“ „Verím!“ „Môžeš mi o ňom niečo povedať? Kde sa narodil, kde zomrel, čo učil?“ „Neviem!“ priznal sa priateľovi. „To teda málo vieš o tom, v ktorého si uveril!“ „Máš pravdu. Málo o Ježišovi viem. Musím sa veľa o ňom učiť. Jedno však už dnes viem, že bol som alkoholik, a dnes už nepijem. Bol som nestály v práci, a dnes sa práci teším. Bol som zlý na deti, manželku, bil som ich, urážal – a dnes sa spolu tešíme: ja na nich a oni na mňa. Moja rodina trela núdzu pre moje chyby, hriechy, a dnes si žijeme primerane, nič nám nechýba. Viem, že sa mi ľudia vyhýbali, a dnes sa pri mne pristavia, vážia si ma. A za to ďakujem Ježišovi. To viem o Ježišovi, že ma zachránil. Dal mi zmysel života. Žijem nový život...“

A pýtajme sa seba a dajme si odpoveď, pozerajúc na svoj život: „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,15)?

Končíme zamyslenie. Skončili sa prázdniny i dovolenka. Náš život musí pokračovať. Pán života a smrti chce, aby sme boli šťastní, aby sme si zaistili večný život. Božie kráľovstvo je už medzi nami. Práve preto začnime vyznávať Ježiša, žiť s Ježišom a svedčiť o Ježišovi.

Amen.