Dvadsiata prvá nedeľa "cez rok"

(Prednáška na ekumenickom stretnutí cirkví na Slovensku )

Úvod
Je charakteristické pre mladých, že radi poznávajú, objavujú, nadväzujú nové kontakty, priateľstvá, že chcú viac vidieť, poznať, zažiť a podobne. Je správne, že Vám Váš Denník mladých chce predstaviť cirkvi na Slovensku. Medzi mladými mnohí hľadajú orientáciu a právom si kladú otázky: Čo je zmyslom, cieľom, poslaním človeka? Oplatí sa vôbec žiť? Prečo trpieť? Prečo umierame? Kto je to Boh? Iní chcú viac vedieť o viere spolužiaka, priateľky, ľuďoch, ktorí majú iné náboženské presvedčenie. Príslovie pripomína: „Kto nepozná, nemôže milovať“. Platí to aj pre náboženstvá. Zaiste na svete by bolo menej bolestí, sklamaní, sĺz, ale i vojen, prenasledovaní a iných perzekúcií, keby ľudia medzi sebou viac komunikovali s pokojom v srdci, s čistou mysľou a mali potrebné vedomosti. O tom hovorí história sveta, ale i Slovenska, a o tom hovorí aj súčasnosť. Pre mladého človeka sa môže stať, že aj jedna informácia umožní niekoho viac poznať, rozumieť si, zmeniť svoj názor a snáď aj prístup k životu a jeho hodnotám.

Z histórie
Rímskokatolícka cirkev na prelome tisícročí patrí medzi hlavné náboženstvá. Svoje učenie odvodzuje od historickej osoby Bohočloveka – Ježiša Krista a jeho diela. Historická existencia Krista sa nedá poprieť. Kultúrny svet počíta roky od narodenia Ježiša Krista, ako ho vypočítal mních Dionýz Exiguus († asi 550), hoci bolo neskoršie dokázané, že išlo o časový posun až o 4 roky. Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme, ktorý bol v Judei, keď Sýriu spravoval Kvirínius, ktorý nariadil súpis ľudu a v Ríme vládol cisár Augustus. Matka Mária počala dieťa Ježiša bez pričinenia muža. Otcom Ježiša je Boh Otec. Jozef dal len súhlas, aby pred svetským zákonom bol otcom dieťaťa. Detstvo prežil v Nazarete. Keď mal tridsať rokov, prijal od Jána Krstiteľa v rieke Jordán krst a vybral si dvanástich mužov za učeníkov. Učeníkov voláme aj apoštolmi. Tri roky boli v jeho škole. Nielen ich učil slovom, ale boli svedkami jeho zázrakov a znamení. Za cisára Tibéria, keď Poncius Pilát bol rímskym prokurátorom v Judei, bol pred židovskými sviatkami Veľkej noci Judášom zradený, veľkňazi a starší národa prinútili Piláta odsúdiť Ježiša na smrť ukrižovaním. Na tretí deň v nedeľu vstal z mŕtvych.
Svedkami, že vstal z mŕtvych a ktorým sa po zmŕtvychvstaní zjavoval štyridsať dní, sú tri ženy, ktoré šli podľa tradície natrieť masťami mŕtve telo; jedenásti apoštoli, ktorí sa s ním viackrát streli; zvlášť Peter a Ján, ale i Tomáš; dvaja učeníci na ceste do Emauz; päťsto bratov, ktorí sa s ním stretli; stodvadsiati muži pri voľbe Mateja na uprázdnené miesto po Judášovi. Azda najsilnejším svedkom vzkrieseného Ježiša je apoštol Pavol, ktorý prenasledoval stúpencov zmŕtvychvstalého Ježiša ešte ako Šavol a ktorému Ježiš zmenil meno na Pavol. Bolo to pri bráne Damasku až po nanebovstúpení Ježiša. Apoštoli dostali od Zmŕtvychvstalého moc odpúšťať hriechy a Petra Ježiš ustanovil za prvého z apoštolov. Na štyridsiaty deň Ježiš odišiel k Otcovi, vstúpil do neba, aby ešte raz prišiel na svet, na konci čias ako Sudca sveta, živých i čo zomreli a budú vzkriesení. Na desiaty deň po nanebovstúpení na apoštolov a prítomných vo večeradle zostúpil Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov nad ich hlavami a za veľkého hukotu. Tento deň Turíc slávime ako deň narodenín Cirkvi. Tretia božská osoba Duch Svätý naplnil všetkých prítomných svojimi darmi ako dar jazykov, uzdravovania, prorokovania a v ten deň sa dalo pokrstiť asi tritisíc duší.
Na to sa rozišli do sveta, aby splnili Ježišov príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého...“ (Mt 28,19). Apoštoli sa rozišli do vtedy známeho sveta. Pavol a Barnabáš pôsobili v Antiochii, tu veriacich prvý raz nazvali kresťanmi (porov. Sk 11,26). Peter odišiel do Ríma, ktoré bolo hlavným mestom Rímskej ríše. Všetci apoštoli až na Jána zomreli mučeníckou smrťou za učenie Krista. Prvým mučeníkom za Krista je diakon Štefan (okolo r. 36). Apoštol Ján zomrel ako posledný z učeníkov Ježiša v Efeze a ním sa končí obdobie zjavenia a prvotnej Cirkvi. Učenie Krista je napísané v 27 knihách Nového zákona.

História po apoštoloch
Moc a poslanie od apoštolov prebrali iní. Od Pavla Timotej a Títus, od Jána Ignác v Antiochii. Vznikajú diela, v ktorých sa vysvetľuje tak veriacim, ktorí pochádzajú z pohanstva, ako aj zo židovstva zásady a základy viery v Krista. Pápež Klement I. (†101) v liste veriacim v Korinte, známom ako Prvý Klementov list, ktorý je prvým písomným svedectvom z obdobia apoštolských otcov, vyzýva členov cirkevnej korintskej obce k poriadku. Opísal aj pôsobenie apoštolov Petra a Pavla v Ríme a ich mučenícku smrť. V Druhom Klementovom liste sú zásady kresťanskej askézy, ktorá spočíva najmä v modlitbách, v preukazovaní lásky k blížnemu a má byť zameraná na očakávanie príchodu Krista (parúzia). Ignác v siedmich listoch (okolo r. 110) vysvetlil zásady spravovania Cirkvi biskupom, ktorému podliehali presbytéri, kňazi a diakoni; už tu je trojstupňová hierarchia a zdôraznil osobitné postavenie rímskeho biskupa v Cirkvi. Písal tiež o kresťanských manželstvách uznávaných iba s vedomím a súhlasom biskupa. Hermasov Pastier obsahoval tézu, že sviatostné pokánie je posledný prejav milosti po krste. V Didaché (okolo r. 140) uvádza pôst v stredu a piatok. Apologéta Justín, mučeník (†165) v Dialógu so Židom Tryfonom opísal slávenie Eucharistie, ktoré spočívalo v čítaní zo Svätého písma, homílie, prepustenie katechumenov a kajúcnikov, v spoločnej modlitbe a bozku na znamenie pokoja, v obetovaní a premenení, ďakovnej modlitbe a udelení prijímania. V Apológii po prvý raz použil slovo konsekrácia. Tak vznikajú v každej dobe dokumenty až do dnešného dňa, v ktorých sa podávajú vysvetlenia, impulzy na oživenie a vzrast viery. V Cirkvi máme cirkevných otcov a cirkevných spisovateľov. Pápeži, i dnešný pápež Ján Pavol II., pre dobro a spásu svojich bratov a sestier, ale aj pre oddelených bratov a sestry i neveriacich, píšu o aktuálnych potrebách apoštolské listy, ako je list O kresťanskom zmysle utrpenia (1989), exhortácie, ako je O povolaní a poslaní laikov (1988) a encykliky. Pápež Ján Pavol II. napísal 13 encyklík (za roky 1979-1999). Obsah encyklík je hlboko aktuálny a časový. Nastoľuje otázky dôstojnosti človeka, význame ľudskej práce, sociálnej starostlivosti, milosrdenstve, vykúpení človeka, hodnote ľudského života, ale i jednote. V poslednej Fides et Ratio – Viera a rozum, zo 14. 9. 1998 poznamenáva, že viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde. Túžbu poznať pravdu a nakoniec poznať Boha, vložil do srdca človeka Boh, aby človek tým, že bude poznať a milovať Boha, mohol dospieť aj k plnej pravde o sebe samom.
Pápež je hlava Katolíckej cirkvi, jej najvyšším predstaveným. Od ustanovenia apoštola Petra Kristom za viditeľnú hlavu Cirkvi, počíta Cirkev 264 pápežov. Medzi nich nepočíta 36, pri voľbe ktorých došlo za rôznych okolností k ľudským omylom, keď boli naraz dvaja i traja pápeži. Nikdy pápežom nebola žena. Najviac pápežov bolo Talianov. Mnohí zomreli mučeníckou smrťou. Na I. vatikánskom koncile 18. 7. 1870 bol oficiálne zdôvodnený primát pápeža o jeho neomylnosti pri rozhodnutiach ex catedra, to je v učení Cirkvi vo veciach viery a mravov, ako aj v tých, ktoré sa vzťahujú na cirkevnú disciplínu a správu po celom svete rozšírenej Cirkvi. Tituly pápeža sú: rímsky pápež, rímsky biskup, Svätý Otec a Sluha sluhov Božích.
Vatikán je malý štát (44 ha) a dnes považovaný za neutrálne a nedotknuteľné územie. Meno má od Vatikánskeho vŕšku, ktorý sa vypína za Bazilikou sv. Petra. Pre kresťanov sa stal posvätným miestom, je tu pochovaný apoštol Peter. História začala v roku 313 Milánskym ediktom cisára Konštantína, ktorým dostali kresťania slobodu. História Vatikánu je bohatá. Dnešný štát tvoria Námestie a Bazilika svätého Petra, niekoľko budov, úrady, byty, múzeá, pošta, železničná stanica, rozhlas, televízia, oficiálny tlačový orgán L´Osservatore Romano a mimo Vatikánu sa nachádza ešte niekoľko budov, ktoré patria k Vatikánu. V letných mesiacoch pápež býva v letnom sídle neďaleko Ríma v Castel Gandolfo. Má asi tisíc obyvateľov. Vzťahy medzi Vatikánom a Talianskom sú riešené dohodami. Vatikán má vlastnú vládu, vlajku, hymnu, vydáva vlastné známky, diplomatické kontakty udržiava asi so 130 štátmi.
Koncil je názov zhromaždenia vysokých hodnostárov Katolíckej cirkvi, ktorí sa schádzajú podľa zákonitých ustanovení, aby riešili dôležité vieroučné alebo mravoučné otázky. Koncil zvoláva, vedie a dokumenty schvaľuje rímsky biskup. Za čias apoštolov sa konal cirkevný snem v Jeruzaleme okolo r. 50. V Cirkvi sa konalo 21 ekumenických koncilov. Názvy koncilov sú podľa miesta konania. Posledný bol II. vatikánsky v rokoch 1962 - 1965.

Učenie Cirkvi
Čo má kresťan katolík Rímskokatolíckej cirkvi veriť a zachovávať, obsahuje Katechizmus Katolíckej cirkvi. Novšie vydania vyšli v rokoch 1998 a 1999. Hlavným príkazom je príkaz lásky: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého (Lk 10,27-28). Vyznáva a verí šesť hlavných právd: Boh je len jeden. V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil. Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Duša človeka je nesmrteľná. Milosť Božia je na spásu potrebná. Zachováva Desať Božích prikázaní. V cirkevnom živote sa riadi pätorom prikázaní; Svätiť prikázané sviatky. V Cirkvi ich je desať. V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť. Podporovať cirkevné ustanovizne. Svoju vieru vyznáva v modlitbe s názvom Apoštolské vyznanie viery a vo svätej omši v Kréde nicejsko – calihradskom. V službe blížnym vykonáva skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Telesného: hladných kŕmiť, smädných napájať, nahých odievať, pocestných sa ujať, väzňov vykupovať, chorých navštevovať, mŕtvych pochovávať. Duchovného: hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať a za živých a mŕtvych sa modliť. K základným modlitbám patria: Modlitba Pána – Otče náš, Anjelské pozdravenie, Chvála Najsvätejšej Trojice, Anjel Pána, Raduj sa, nebies Kráľovná, Apoštolské vyznanie viery a Vzývanie Ducha Svätého. Okrem týchto sú to najmä modlitba ruženca, litánie, krížová cesta, pred a po jedle a iné. Kňazi a zasvätené osoby sa denne modlia Liturgiu hodín. Cirkev má sedem sviatostí. Každý deň sa slávi svätá omša.

Súčasný stav činnosti svetovej Cirkvi
Po Druhom vatikánskom koncile (koniec 1965) sa realizujú dokumenty koncilu a začína nový úsek cirkevných dejín. Koncil vydal šestnásť úradných dokumentov: štyri konštitúcie, deväť dekrétov a tri deklarácie. V konštitúciách, ktoré vysvetľujú cirkevnú náuku, okrem iného Cirkev rozšírila stôl Božieho slova vo svojej liturgii. Liturgia sa koná v reči ľudu. Koncil zdôraznil, čo je to Cirkev, aké úlohy, poslanie, postavenie má Cirkev v súčasnom svete. V dekrétoch, ktoré sa zaoberajú dôsledkami cirkevnej náuky a disciplíny, venuje pozornosť aj laikom – nie kňazom, ekumenizmu – snahe o jednotu medzi cirkvami, misijnej činnosti, ako aj spoločenským komunikatívnym prostriedkom. V deklaráciách sa riešia vzťahy Cirkvi k aktuálnym otázkam súčasného života v oblasti kresťanskej výchovy, postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám a náboženskej slobode.
Cirkev na Slovensku
Cirkev stavia na tradícii Cyrila a Metoda, ktorí v roku 863 prišli na územie Veľkomoravskej ríše. Dejiny hovoria o mužoch i ženách viery, ktorí sa pričinili vo svojej dobe o povznesenie národa, najmä v časoch maďarizácie, ako boli Gavlovič, Bernolák, Hollý, Kollár, Bajza, Moyzes a iní.
Pri sčítaní ľudí k 3. 3. 1991 sa k rímskokatolíckej viere prihlásilo 60,4 % obyvateľov Slovenska. Na Slovensku sú dve provincie na čele s arcibiskupmi v Bratislavsko-trnavskej a Košickej arcidiecéze. Máme šesť diecéz, a to: Bratislava-Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Rožňava, Spišská Kapitula a Košice. Na čele diecéz sú biskupi-ordinári, ktorým pomáhajú pomocní biskupi. Spolu ich je dvanásť a dvaja na dôchodku. Biskupov zastrešuje KBS Konferencia biskupov Slovenska. Spoločne rozhodujú o otázkach duchovného života na Slovensku.
Máme päť diecéznych seminárov, ktoré patria pod Univerzitu Komenského v Bratislave. V školskom roku 1998/99 sa v nich na kňazstvo pripravuje 662 študentov. Okrem nich na Teologických inštitútoch študuje okolo 700 študentov – laikov v odboroch teológia a etika. V Bratislave účinkuje Aloiziánum, kde študujú najmä rehoľníci. Potrebné je poznamenať, že údaje sa nedotýkajú Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove.
Na Slovensku pôsobí dvadsať mužských reholí a tridsať ženských reholí, ktoré majú svoje samostatné vedenie a formáciu. Cirkev má viac ako dvadsať škôl tak základných, ako aj gymnáziá, materské škôlky, osobitné školy, zdravotné školy, odborné učilištia, a tiež Pedagogický inštitút sv. Ondreja pri Žilinskej Univerzite v Ružomberku.
Každá diecéza má rozpracovanú charitu, ktorá sa venuje najmä opatere starých, chorých, bezdomovcov, ale má i lekáreň, pekáreň, a iné.
Osemnásť vydavateľstiev vydáva jeden týždenník a viac ako dvadsať iných, najmä časopisov, ale aj kníh. Vysiela rozhlasové Rádio Lumen z Banskej Bystrice.
Cirkev na Slovensku si uvedomuje význam a potrebu širokej zaangažovanosti tak o veriaceho i neveriaceho človeka každého veku, poslania a postavenia. Nesmie sa izolovať, má svoje poslanie tak v ekumenizme, ako vo vnútri svojej Cirkvi. Rovnako má čo povedať v oblasti politiky, sociálnych oblastiach, vedy, umení, školstva, zdravotníctva a inde.

Amen.