Dvadsiata prvá nedeľa "cez rok"

Nezabudnime sami seba poznávať.

AI
Poznáme sa? Oslovilo ma viac ľudí. Stane sa, že vás poznajú a vy si neviete spomenúť napríklad na meno, alebo si nepamätáte na udalosti či niečo iné.
Stávajú sa aj veselé príhody. Niekto ste oslovili a ten prekvapený vás nepozná. Na niekoho sa len podobá...
Aj nepríjemné veci sa odohrajú. Sklameme sa v niekom.

KE
Ježiš sa pýta svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka“ (Mt 16,13)

DI
Pri Cézarei Filipovej si Ježiš nachádza miesto i čas, aby sa mohol dôverne rozprávať so svojimi apoštolmi. Chce vedieť, za koho ho pokladajú ľudia. Vo svojej otázke sám seba označuje ako Syna človeka. Ježiš bol človekom ako každý z nás. Viedol život obyčajného človeka. Jedol a pil, stretával sa s ľuďmi zo všetkých vrstiev. Nerobil medzi nimi rozdiel. Mnohým ľuďom sa to nepáčilo, hovorili o ňom, že je „pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov“ (Mt 11,19). Bol človekom bez prístrešia, ktorý „nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 8,20). Musel trpieť násilie od tých, ktorí mali moc (porov. Mt 17,12). Poznal však aj svoju velebnosť. O sebe aj povedal, že bude sedieť po pravici Boha, v sláve svojho Otca (porov. Mt 26,64). Evanjelisti ho vykresľujú v jeho poníženosti i velebnosti.
Ľudia ho nevnímali iba ako obyčajného človeka, pretože jeho účinkovanie bolo spojené so zázrakmi a skutkami moci. Mysleli si, že je to Ján Krstiteľ, Eliáš, Jeremiáš, alebo jeden z prorokov. Nepovažovali ho však za Mesiáša. Jeho osoba a správanie sa nezhoduje s ich predstavou o zachraňujúcom kráľovi. Oni čakali Mesiáša, ktorý bude mocný a vyslobodí ich spod nadvlády Rimanov. V tomto smere sklamal príslušníkov svojho národa.
Ježiš so svojimi otázkami neprestal. Opýtal sa učeníkov, za koho ho pokladajú. Plný dôvery ich dáva do protikladu so spomínanými ľuďmi tým, že položí dôraz na oslovenie „vy“. Odlišuje ich od ostatných ľudí a očakáva od nich iný úsudok.
Za všetkých odpovedá Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Jeho odpoveď je celkom iná ako všetky doterajšie. Tie, či ho označujú pozitívne alebo negatívne, vždy ostávajú v rámci ľudských možností. Pomenovania „Kristus“, „Mesiáš“, „Pomazaný“ prekračujú každú ľudskú mieru, sú úplne a naprosto božského pôvodu. Ježiš je zmyslom všetkých slov SZ, je uskutočňovateľ všetkého, čo v upozorneniach a predobrazoch povedal celý SZ, kapitola za kapitolou.

PAR
Prečo chcel Ježiš vedieť, čo si o ňom myslia jeho učeníci? Ježiš chce, aby jeho učeníci spoznali, čo sa ukrýva v ich mysliach a srdciach, a nechali prehovoriť svoje vlastné presvedčenie. Na otázky, ktoré nesiahajú priamo k nám, vie niekedy človek dosť pohotovo a aj dosť ľahko odpovedať. Keď mám hovoriť o niekom inom ja sám, alebo keď mám prednášať mienku niekoho iného, to mi obyčajne nerobí nijaký problém. Vo svojom vyjadrení k niekomu alebo k niečomu vyjadrujem postoj svojho života. Hovorím, aký vzťah zaujímam k človekovi alebo k veci.
Ježiš od nás chce, aby sme si uvedomovali to, čo si o ňom myslíme a o čom sme presvedčení. Touto jednoduchou, ale jasnou otázkou Ježiš mieri priamo do jadra problému. Nestaraj sa, čo vravia druhí. Zaujíma ma, čo si o mne myslíš ty. Každý deň si tak či inak kladieme túto otázku. Čo hovoríš, kým je Ježiš? Je tvojím blízkym priateľom, na ktorého sa môžeš obrátiť a spoľahnúť? Alebo je vzdialeným Bohom, ktorý má na teba neuveriteľne vysoké požiadavky? Oslavuje s tebou svoje víťazstvo? Alebo ťa otravuje a tvrdí ti, že máš byť zahanbujúco pokorný?
Pri jednej príležitosti pápež Ján Pavol II bol zdôraznil, že na túto otázku Ježiša neexistuje ,neutrálna‘ odpoveď... Je to otázka, ktorá plynie z Ježišovho srdca. Ten, ktorý otvoril svoje srdce, chce, aby človek pred ním neodpovedal iba hlavou, ale aj srdcom. Otázka, ktorá plynie z Ježišovho srdca, musí rozhýbať aj to naše: Kým som pre teba? Čo pre teba znamenám? Skutočne ma poznáš? Si mojím svedkom? Miluješ ma?"
Všetci sa máme snažiť odovzdať Kristovi celý Každý podľa svojho stavu, skrze svoje povolanie, ktoré máme od Boha. Dieťa prejavuje odovzdanosť Bohu tým, že poslúcha svojich rodičov a venuje sa školským povinnostiam, pretože toto je práve jeho aktuálnym poslaním; rodič tým, že zodpovedne vykonáva svoju úlohu v kresťanskom duchu; kňaz tým, že sa stará o duše jemu zverené a starší ľudia svojím dobrým príkladom a dobrou radou.

MY
Každý z nás pozná taký moment, keď už nestačí len opakovať o Ježišovi to, čo povedali iní. Vtedy treba vyjadriť svoj vlastný názor, nielen citovať nejakú mienku, vydať svedectvo a pokladať za záväzok dotiahnuť maximálne do dôsledkov požiadavky tohto zaangažovania sa. Najlepšími priateľmi, učeníkmi i apoštolmi Krista boli vždy tí, čo jedného dňa počuli v srdci definitívnu otázku; otázku, v porovnaní s ktorou sú všetky iné druhoradého alebo odvodeného charakteru a odpovedi na ňu sa nedá vyhnúť: Kým som pre teba? Život a celá budúcnosť človeka závisí od jasnej, úprimnej a jednoznačnej odpovede na takto postavenú otázku.

Irenej prežil vážnu haváriu auta. Niekto povie, že aj iný niečo podobné prežili. On keď ležal v nemocnici s vážnymi úrazmi si začal klásť otázky. Kto som? Za koho ma pokladajú ľudia z môjho okolia. Sám seba za koho sa pokladám? Čo o mne zmýšľa okolie? Irenej konštatoval veľa záporných vecí. Prijať seba takého aký som, je ťažké. Je oveľa ťažšie urobiť zo sebou zmenu, zmeniť sa... po poznaní seba samého, že nie som taký a ten, za koho sa chcem považovať. Irenej začal pracovať na sebe. Po mesiacoch rekonvalescencie bol už iný... všimli si to nielen najbližší... zmenil sa v takého aký mal byť. Veľa pracoval na sebe, ale sa aj moc modlil sám za seba.

Naša osobná odpoveď je dôležitá, ale pamätaj, že naše presvedčenie sa nezrodí iba z nás samotných. Pochádza zo zjavenia Otca, ktorý chce, aby sme spoznali jeho Syna (Mt 16,17). Pre našu vieru a pre náš vzťah s Kristom je dôležité, aby sme spolu s Petrom vyznali tú prostú modlitbu: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!“ (16,16). Alebo zvolajme s Tomášom: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28). Takéto jednoduché vety nám pomôžu zakoreniť našu vieru v Kristovi a sprítomnia v našom živote Božiu moc, aby sme zvládli všetky situácie, ktoré nám život prinesie

ADE
Iste sa vieme modliť. A modlime sa za seba. Irenej sa modlil aj takto:
Osloboď ma od všetkých falošných predstáv, ktoré o tebe mám, a dovoľ mi spoznávať ťa. Ježišu, ty si môj Pán a môj Boh.
Z pohľadu na svoju večnosť, by sme mali vážne pracovať každý na sebe a myslieť rozvážne čo o sebe šírim slovami, skutkami...
Boh sa pri našom súde nebude mýliť. K zámene nedôjde. Aby sme boli v hodine smrti šťastný, žime svoj život s Ježišom.

Amen.