Tridsiata druhá nedeľa "cez rok"

Kresťan zvlášť v novembri myslí na duše zomrelých

Aj vy ste už niekedy konštatovali, ako pre maličkosť strácame neraz veľké hodnoty? Nedal prednosť, prehliadol dopravnú značku, nepozornosť pri rezaní dreva – a následky: autonehoda, invalidita, odrezaný prst a podobne. Maličkosť? Chvíľa nepozornosti? Neuvážené konanie?

Čítali ste kuriózny článok, ako dostal dotyčný doporučený list z Ameriky, a pretože sa malo za list doplatiť, bola nižšia cena známky, neprevzal list a vrátil ho späť. Až po niekoľkých rokoch sa dozvedel, že list poslala jedna poisťovňa s právnickou kanceláriou, ktorá riešila pozostalosť po istom príbuznom z rodiny, ktorý nemal okrem nich dedičov a zanechal po smrti niekoľko miliónov dolárov. Potom prosili, žiadali vrátiť, ale vec už bola premlčaná.

Dnes si mnohí neuvedomujú, čo si spôsobujú, keď odmietajú žiť v prítomnosti s Bohom. A predsa, Boh za tak málo od nás dáva tak mnoho.

Na svoj vzťah k Bohu, na to, k čomu nás volá Boh, nás upozorňuje evanjelium o desiatich pannách, ktoré končí výzvou Pána Ježiša: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13).

Podobenstvo nás uvádza do radostnej atmosféry. Svadba, najmä pre pozvaných, je predstava radostná. Ježiš v symbolike prípravy dievčat, ktoré podľa židovského zvyku majú čakať s nevestou na ženícha, aby spolu vošli a zaujali miesto pri svadobnom stole, pripomína, aby sme žili v neustálej pripravenosti stretnúť sa s Kristom – ženíchom, keď nás vo svojej láske bude chcieť povolať do svojho Kráľovstva. Nevesta v evanjeliu je Cirkev a päť múdrych a päť nerozumných panien sú členovia Cirkvi.
Myšlienka je vážna, a preto aj na inom mieste ju Ježiš pripomína, keď hovorí: „Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu“ (Mt 24,43). A na inom mieste Ježiš hovorí: „Bdejte“ (Mt 26,41). Čakanie na ženícha je realita. Hovorí o Božej moci. Nie my máme moc nad svojou smrťou, ale jedine Boh. Našou povinnosťou je bdieť, starať sa o to, aby sme vždy boli pripravení predstúpiť pred tvár všemohúceho Boha. Boh môže prísť, kedy chce. Pretože nás chce odmeniť, máme bdieť. Máme si počínať múdro ako muž, ktorý si počínal tak, že ho Ježiš nazval múdrym.
Múdri v evanjeliu sú tí, ktorí počúvajú Krista a zachovávajú jeho slová. Nemúdri sú tí, čo počúvajú, ale nesprávajú sa podľa jeho slov. Olej je v živote človeka žité Evanjelium. Kto má olej, znamená to, že žije s Bohom, je priateľom Božím, bratom Ježiša. Kto nemá olej, toho skutky prezrádzajú, že žije v hriechu, v nepriateľstve s Bohom. Náš život s Ježišom má byť radostný. Chce od nás len to, čo môžeme, a zato nám prichystal odmenu. Kto by pozeral na požiadavky, ktoré na nás kladie Ježiš, ako na niečo len nepríjemné, že nám Boh niečo nepraje, nielenže sa mýli, ale sám keď pácha hriech, vylučuje sa z odmeny, ktorú pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.

V duchu Ježišových slov o pannách premýšľajme o sebe. Som hlupák, alebo múdry? Ako sa vieme ohradiť, keď nás niekto nazve hlupákom! Boh nás spasil bez nás, ale my sami musíme sa pričiniť k tomu, aby nás Boh mohol odmeniť vo svojom Kráľovstve. Žiť v prítomnosti Boha, mať olej vo svojej lampe duše, je najlepším znamením, že Boh si nás môže odvolať zo sveta kedykoľvek, že sme pripravení a sme múdri. Skúmajme zásobu oleja. Prehodnoťme svoj vzťah nielen v slovách, ale i skutkoch voči Bohu. Pripravený kresťan je šťastným človekom.
Je pravdou, že v minulosti ľudia neboli so smrťou tak konfrontovaní ako dnes. O smrti, a nielen prirodzenej, počujeme denne z rozhovorov, televízie, správ. Zvykli sme si na smrť iných? Katastrofy, nešťastia, pohromy, nehody, ale aj filmy s takýmto obsahom otupujú náš cit k smrti. A predsa, ľudia sa prestali báť smrti. Mnohí vedia, že smrťou sa život nekončí, že človeka čaká spravodlivý Boh, a nesprávajú sa zodpovedne. Preto sú namieste Ježišove slová: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13). Múdre a nemúdre panny sme aj my. Žijú medzi nami. Nestarnú, neumierajú a neodchádzajú z javiska dejín.

Kňaz prišiel k zomierajúcemu. Volali ho neskoro. Ležal na zemi. Žena s plačom hovorila, ako v opilosti kričal, že má predvolanie pred súd, že ho už čakajú a skôr ako mu mohla zavolať kňaza, lekára, prevrátil sa na tvár a bol mŕtvy. Čo ten muž vykrikoval v delíriu, nie je len nejaká domnienka, ale čistá pravda. My všetci sa musíme dostaviť na súd. Ako je potrebné vedieť bdieť, čakať na stretnutie s Bohom Sudcom.
Iný kladný príklad: Mladé dievča je slepé a ešte k tomu vážne choré. Keď ju tešia, ona vyrovnaná hovorí: „Teším sa, že sa stretnem s Ježišom, že ho uvidím. Svoju chorobu beriem ako uistenie, že sa tá hodina blíži a ja sa na toto stretnutie môžem čo najlepšie pripraviť.“

A čo my? Oživiť si zodpovednosť k vlastnej príprave na stretnutie s Bohom. „Verím, že môj Vykupiteľ žije… Ja ho uvidím, uvidím ho na vlastné oči…“ (Jób 19,25). Správanie múdrych panien im zabezpečilo bezproblémový vstup so ženíchom na svadbu.

W. A. Mozart zomrel ako 35-ročný. Bol zázračne nadaný na hudbu, obdivovaný, rovnako dnes jeho hudba oslovuje milióny ľudí. Môže nás osloviť ešte v jednej veci, oveľa dôležitejšej. Keď mal 30 rokov, napísal svojmu otcovi: „Smrť je konečným záverom pozemského života. Nikdy si neľahnem na odpočinok, aby som si nespomenul, že hoci som ešte mladý, nemusím sa dožiť nového rána.“ Bol pokladaný za realistu. To ale nevysvetľuje jeho vzťah ku smrti. V spomínanom liste otcovi volá smrť „svojím najlepším priateľom“. „Obraz smrti nie je pre mňa nič hrôzostrašné, ale niečím, čo ma napĺňa pokojom.“

Múdre panny nemúdrym – keď od nich pýtali olej do lámp, ktoré im zhasínali – povedali: „Aby azda ani nám, ani vám nebolo málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si“ (Mt 25,9). Správne slová. Kiež by si ich nemúdre panny uvedomili a múdre vo svojej múdrosti zotrvali.

Kňaz prišiel zaopatriť chorého. Pri jeho lôžku všimol si tak trochu zvláštne prichystanú stoličku. Spýtal sa chorého, prečo ju tam má. Chorý sa usmial a porozprával, aké mal ťažkosti s modlitbou. Potom sa dozvedel, že modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ktorý je stále pri nás.
„Dal som si k posteli priniesť stoličku a keď sa modlím, už nemám ťažkosti.“
O niekoľko dní našla dcéra chorého otca mŕtveho. Na perách mal úsmev, akoby pri ňom sedel najlepší priateľ a hlavu mal položenú na stoličke.

Byť pripravený prijať účasť na svadobnej hostine. Mať radosť, že som pozvaný. Netrápiť sa, že dnes ešte musím čakať. Boh nemešká. Boh prichádza vtedy, keď môžeme najviac získať. Je správne, keď sa podľa vzoru múdrych panien aj správame.

Pred Bohom aj maličkosti zohrávajú vážnu vec. Očakávať Boha je maličkosť – nad maličkosti dôležitá.

Amen.