Tridsiata druhá nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Prv, ako som sa stal kňazom, pracoval som na recepcii. Raz prišiel jeden asi 60-ročný pán, Poliak, a chcel sa ubytovať. Pozrel som do hotelovej knihy, ale všetky izby okrem jednej boli obsadené. Tú som však chcel nechať ako rezervu na noc, ak by niekto prišiel. Tomu pánovi som povedal, že všetko je obsadené a on, s veľkým kufrom v ruke, odišiel. Vzápätí mi ho však prišlo ľúto a utekal som za ním, aby sa vrátil, ale viac som ho nenašiel. Niekedy si naňho spomeniem. Čo s ním bolo? Mal kde ísť? Občas by som v živote chcel vrátiť čas, ale už sa to nedá. Aj vám sa určite stalo, že ste chceli po nejakých udalostiach vrátiť čas. Ale už sa to nedá a preto sa trápime.

KE
Aj hlúpe panny z dnešného evanjelia by rady vrátili čas, aby si mohli nachystať dostatok oleja, ale už to nebolo možné.

DI
Boli pozvané na svadbu ako družičky a vo svojej úlohe úplne zlyhali. Možno sa vám zdá dnešný príbeh z evanjelia zvláštny. Svadba v noci? Pre nás je to nezvyčajné, ale v krajinách, kde je cez deň veľmi teplo, to je bežné. Na východe i v Palestíne ešte aj dnes svadobné obrady prebiehajú večer kvôli vysokým teplotám cez deň. Nevesta čaká doma so svojimi družičkami na svojho ženícha, ktorý v sprievode mládencov a družbov pre ňu príde, aby ju odviedol do svojho domu. Družičky čakajú a vyzerajú ženícha, aby mu posvietili na cestu olejovými lampami, keď bude prichádzať, čo sa v tradícii uchovalo z čias, keď nebola elektrina. Lampy, ktoré mali družičky v rukách, mali malý objem, aby neboli priťažké. Preto každá družička musela mať pri sebe zásobu oleja, aby ho podľa potreby doliala. Tie rozumnejšie panny mali pri sebe aj zásobu oleja, lebo zobrali úlohu družičky vážne. Záležalo im na tom, aby nevesta, ich známa či príbuzná, mala peknú svadbu. Nerozumným na nej príliš nezáležalo, oni prišli len na svadbu. Avšak ženích nechal na seba čakať, meškal. Oni vedeli, že príde, ale nevedeli kedy. A keď prišiel, už nemali olej. Išli ho teda kúpiť, ale keď sa vrátili, nevestu už doma nenašli. Šli teda k ženíchovi do domu, ale dvere boli z bezpečnostných dôvodov zatvorené, aby na svadbu neprišiel nik nepozvaný. A ženích ich odmietol vpustiť, pretože ich ľahostajnosť ho hrubo urazila. Určite chceli, aby sa vrátil čas, aby sa zopakovala situácia, aby sa vrátili tie minúty, ale už bolo neskoro. Celý deň sa namáhali s prípravou, a v maličkosti zlyhali.

PAR
Nestalo sa vám to niekedy? Veľa ste sa namáhali a potom možno v hlúposti ste zlyhali. Chceli ste, aby sa všetko vrátilo späť, ale už sa nedalo. Ostali ste smutní zo svojich vlastných životných zlyhaní. Ak je to tak, nedávajme príležitosť diablovi, lebo práve toto on chce. Možno sme zlyhali v životných situáciách. Ale to sú len črepiny. Dajme pozor, aby sme nezlyhali v živote, lebo ešte žijeme, ja aj ty. Ak sme ostali smutní nad sklamaniami a zlyhaniami, ešte máme čas napraviť chyby života, pokiaľ žijeme. Keď zomrieme, už bude neskoro. Ale my žijeme, a keďže žijeme, máme čas, aby sme chyby, ktoré sme urobili, už neopakovali.

MY
Počul som príbeh o mužovi, ktorý si s ťažkosťami založil rodinu, postavil krásny dom a bol vďačný za každú minútu dňa. No prišiel diabol a hovorí mu: „Zabi svoju manželku.“ „Zabiť manželku?,“ zdesil sa muž. „Ešteže čo! Čo by povedala dedina, veď je to hriech. Nie!“ „Podpáľ svoj dom,“ vnukol mu diabol ďalšiu myšlienku. „Mám podpáliť dom, na ktorom som sa na toľko narobil? Nikdy!“ povedal si rázne muž. Po nejakých dňoch mu Boh požehnal úrodu. Keď šiel s chlapmi osláviť dobrú úrodu, diabol mu hovorí: „Daj si štamprlík, pripi si, veď čo je to jeden štamperlík. Ani Boh nie je proti oslave.“ A pán si pripil. „Vypi si ešte s nami, veď sme ti pomáhali,“ ozývalo sa z krčmy. Ten pán si pripíjal toľko, až sa opil. Keď prišiel domov, rodina už spala, aj jeho malý synček v kolíske. Chcel sa naňho pozrieť, no zapotácal sa, padol na kolísku, ktorá sa prevalila a synček ostal nemo ležať mŕtvy na zemi. „Bože!“ skríkol. „Čo som to urobil? Čo mi povie žena? A čo ľudia? Pôjdem sedieť!“ Vzal petrolej, polial dom, zapálil ho a zhorel v ňom aj so svojou rodinou. Zlyhal v maličkosti, chcel vrátiť čas. Urobil chybu, len škoda, že sa nepoučil a s chybou zničil všetko.

ADE
Možno ste niekedy zlyhali, možno v maličkostiach, a chceli ste vrátiť čas, ako ja na recepcii. Ten sa však už vrátiť nedá. Prehrali sme síce bitku, možno viac bitiek, ale dajme pozor, aby sme neprehrali celú vojnu. Veď ešte žijeme!

Amen.