Tridsiata druhá nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich k bdelej a aktívnej pripravenosti Ženícha.

AI
Smrť. Niektorí ľudia sa nad ňou vôbec nezamýšľajú, a žijú okamžik prítomnosti; iní sú zas prestrašení, ako to dopadne, a či ešte niečo bude po smrti. My kresťania však máme istotu z viery v zmŕtvychvstalého Krista, že On ešte príde. Tak nás vyzýva k bdelosti a pripravenosti. Slová, ako spása, večný život, hriech, odpustenie, očistec, duše zosnulých, sa v slovníku novembrových dní často vyskytujú. Aj liturgia nás povzbudzuje, aby sme otázku svojej spásy a druhého príchodu Krista na konci vekov nenechali plávať, ale zamysleli sa spolu nad našou pripravenosťou.

KE
V dnešnom na prvý pohľad možno tvrdom a prísnom úryvku z Matúšovho evanjelia badáme neoblomnosť Ježišovej výzvy k bdelosti. „... A tie, ktoré boli pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili“ (Mt 25,10). Ženích prišiel a začala svadobná hostina. Hlúpe panny, ktoré neboli pripravené, nevošli a ženích ich nepoznal.

DI
V izraelskej spoločnosti má obraz svadby významné postavenie. Mnoho prorokov poukazuje na Izrael ako nevestu vystrojenú pre ženícha. Preto Ježiš používa toto prirovnanie aj vo svojej dobe. Niekedy sa sám nazýva ženíchom.
Prvky svadobnej oslavy v tomto podobenstve zodpovedajú historickým správam z prvého storočia. Dejiskom podobenstva je ženíchov dom. Desať panien očakáva ženíchov návrat z domu nevesty. Tam odišiel, aby dohodol a podpísal svadobnú zmluvu s nevestiným otcom. Iste tam musel aj niečo vyjednávať tak sa čakanie predĺžilo. Nakoniec ženích privádza nevestu do svojho domu alebo domu svojho otca. Panny, ktoré vychádzali oproti, vítali pár a ukazovali mu cestu. Rátalo sa s návratom po zotmení, lebo panny mali lampy zažaté. Tým oznamovali netrpezlivosť a pripravenosť všetkého a všetkých na začiatok oslavy novomanželov. Po návrate s nevestou mohla začať slávnosť.
Úryvok z evanjelia zapadá v kontexte do celkového rámca veľkej Ježišovej eschatologickej reči. Tá začína opisom znamenia konca sveta (porov. Mt 24,4–14), zničenia mesta Jeruzalema (porov. Mt 24,15–19) a opisom druhého príchodu Krista (porov. Mt 24,20–31). Nasleduje výzva ľudu k bdelosti na príklade hospodára, ktorý bdie, aby ho zlodej neprekvapil a neobral o majetok (porov. Mt 24,42–44). Pokračuje podobenstvom verného sluhu, ktorý dobre hospodári s majetkom pána, stará sa o spolusluhov a je pripravený, a to nie len naoko, ale úprimne a múdro pripravený, odovzdať správu z dobre vykonanej práce, z múdrej a bdelej pripravenosti. Ale beda zlému sluhovi, ktorý bláznivo a hlúpo hospodári (porov. Mt 24,45–51).
V postupnej gradácii predchádzajúcich podobenstiev nasleduje trilogické stupňovanie výzvy na bdelosť. V podobenstve o desiatich pannách je to rozvinuté na príklade pripravenosti svadobného sprievodu na ženíchov príchod. Eschatologická reč ďalej napínavo pokračuje podobenstvom o nečakanom príchode človeka z cesty a účtovaním so sluhami, a napokon o poslednom súde.
Panny v dnes prečítanej časti veľkej reči o posledných veciach vedia, že ženích iste príde, preto si berú lampy. Po dlhom čakaní prichádza na panny spánok a zadriemu. Všetkých desať zaspí. Pán nevyčíta desiatim pannám, že zaspali. Veď rovnako od únavy zaspali aj múdre aj hlúpe panny. Čím sa múdre panny stanú múdrymi a hlúpe hlúpymi je olej. Je to skutočnosť, že múdre panny vzali do rezervy olej na doplnenie lámp. Hlúpe na to nemysleli. Teda dôležitou podmienkou pripravenosti tu napodiv nie je bezsenné či fyzické bdenie. Ale pravou podmienkou pripravenosti je olej do lámp, kvôli ktorému museli bláznivé panny odísť a prišli neskoro. Keď už boli dvere zatvorené.

PAR
Podmienka oleja delí skupinu. V starších prekladoch Svätého písma čítame „rozumné“ a „bláznivé“ panny. Po polnočnom kriku a príprave lámp sa ukazuje nepripravenosť a nedbalosť nerozumných panien ako ich duchovný spánok už od začiatku. Primerane sa nepripravili, rýchlo vzplanuli a rýchlo zhasli v svojej túžbe.
Čo možno chápať pod olejom pripravenosti? Ako naň nezabudnúť? „Do vtedajšej lampy sa dalo vliať len málo oleja. Preto vedľa lampy vždy stál krčah s olejom, ktorý jednoducho patril k lampe. Bolo tiež samozrejmé, že ho brávali na dlhšiu cestu, alebo keď sa na niekoho dlhšie čakalo. Kto to neurobil, bol považovaný za nepozorného, ľahkovážneho, neporiadneho, hlúpeho. A práve takouto hlúposťou sa previnilo päť nerozumných panien. Neboli teda svetácke, neboli zapletené do hriechu, ale hlúpe. Ježiš nám celkom jasne a zreteľne hovorí, že v súvislosti s olejom ide o nepostrádateľnú, ničím iným nenahraditeľnú duchovnú hodnotu, ktorou sa máme zásobiť hneď na začiatku života viery. Táto duchovná hodnota, ako zhodne tvrdia vykladači Písma, je Duch Svätý.“ Začať v Duchu, ale potom stáť – to je hlúposť. Byť spokojný s jedným zážitkom obrátenia, alebo inými „skúsenosťami s Bohom“ a nepokračovať v živote „v Bohu“, nerásť v posväcovaní sa, to je hlúposť.
Položme si otázku: Čo nám chce Pán týmto podobenstvom povedať? Hlavnou témou celej eschatologickej reči je pripravenosť a bdenie na Pánov druhý príchod. Aj v tomto podobenstve nám Pán Ježiš chce „znázorniť a objasniť bezpodmienečnú nevyhnutnosť k pripravenosti! Hoci aj múdre panny zaspali, predsa boli pripravené. Pripravenosť je prvoradou myšlienkou podobenstva. Pretože boli múdre panny pripravené vtedy, keď na tom záležalo, sú pomenované múdrymi.“ Požadovaná bdelosť nespočíva v tom, aby sa u učeníkov neobjavili príznaky únavy, ale podľa podobenstva pripravenosť znamená skôr vážne počítať s tým, že nebeské kráľovstvo ešte nie je zavŕšené.

MY
Pán Ježiš nás dnes očividne pobáda k bdelosti, nie k bdelosti bez oddychu, čo môže viesť aj k poruchám na zdraví, ale k múdrej bdelosti a pripravenosti. Lebo rozdiel medzi múdrymi a bláznivými pannami vytvára ich prístup k očakávanému ženíchovi. Prezieravé starajúc sa o svoje lampy, o svoje duše, mali v nádobe pripravený olej, milosť a lásku prítomnosti Ducha Svätého. Pevne, aktívne a vytrvalo očakávali ženícha. Nespoliehali sa len na prvotný zápal a horlivosť, ale snažili sa vytrvať, až kým slávnostný sprievod nevojde na hostinu. Žili a konali podľa múdrej vety: „Žite tak, akoby mal Kristus prísť o hodinu, ale pracujte tak, akoby ste mali pozemsky žiť sto rokov!“
Nie je správne, že bláznivé sa uspokojili s prvotnou horlivosťou a nič viac pre ženícha neurobili. Keď však zistili, že robili nemúdro museli odísť o vrátili sa keď už dvere boli zatvorené.

Príkladom múdrej a prezieravej pripravenosti nám môže byť aj jedna situácia z primičnéj slávnosti. Novokňaz mal veľmi ťažký život. Ešte v deň primičnej svätej omše vybavoval potrebné veci na skrášlenie jeho rukami prednesenej eucharistickej obety. Primiciant veľmi vnútorne šťastný v závere svätej omše ďakuje všemohúcemu a milosrdnému Bohu týmito slovami: „Pane, Bože milosrdenstva, Ty ma poznáš a vieš, že som Tvoj. Dnes som si ráno ani nevyčistil topánky, ani som sa nestihol oholiť, ale som tu, som Tvoj a dávam Ti svoje srdce. Lebo nie vonkajšok je dôležitý, ale Ty vidíš do vnútra. Som pripravený pre Tvoje dielo. Ďakujem Ti.“

Vidieť v tom odovzdanie sa Bohu v celej svojej bytosti človeka. A dokonca veľkú aktivitu a mohutný olej pripravenosti. Teda múdrosť pre Božie kráľovstvo a pre službu vo vinici Pánovej. My, ja aj vy, si túto múdrosť vyprosujme. Ale dôležitá je tu aj pokora. Ak by pochabé panny nezotrvali v svojej pýche, ale povedali si, kým tu ženích nie je, vráťme sa po olej do lámp, potom by bol výsledok a záver podobenstva pre ne úplne iný. Stihli by ešte svadobný sprievod a dvere by sa nezatvorili pred nimi.

ADE
Na výzvu Pána Ježiša odpovedajme múdro a pripravene. Pozdvihnime si srdcia na modlitbu a vyprosujme si v dnešný deň a cez Najsvätejšiu obetu Eucharistie túto pripravenosť a múdrosť. Ja sám na sebe pociťujem veľkú potrebu a nutnosť neostať na plytčine citu ale zatiahnuť na hlbinu (porov.: Lk 5, 4).
Pane a Bože náš, sme nehodní a slabí a Ty to veľmi dobre vieš. Potrebujeme Tvoju pomoc, aby sme mohli bez vonkajších a vnútorných prekážok kráčať v ústrety Tebe, pravému a večnému Ženíchovi, a raz vojsť na večnú svadobnú hostinu v nebi s Tvojimi svätými. Pomôž nám múdro a predvídavo bdieť v každom okamihu nášho života.

Amen.