Tridsiata prvá nedeľa "cez rok"

AI
Určite každý z vás, bratia a sestry, bol po tieto dni na cintoríne. Hlavne večer sa nám tam naskytne krásny pohľad na množstvo horiacich sviec a vyzdobené hroby. Možno ste si všimli aj niektoré nápisy na náhrobných kameňoch, ako napríklad: S láskou spomíname, Navždy nás opustil v mladom veku, Pane, v teba som dúfal, Ako púčik sa nemohol rozvinúť a navždy zhaslo svetlo jeho života... . Sami viete, že niektoré nápisy vystihujú pravdu o človeku, ktorý v hrobe leží, ale niektoré nie. Nad niektorými nápismi pouvažujete a nad niektorými sa v duchu zasmejete. Viete prečo? Lebo život zosnulého sa nezhodoval s tým, čo je napísané na náhrobnej doske. Preto sú niektoré dosky nemou úctou, zatiaľ čo iné nemou hanbou.

KE
Dnešné evanjelium, ktoré sme pred chvíľkou počuli, je náhrobnou doskou a zároveň nemou hanbou pre farizejov a zákonníkov.

DI
Viete prečo? Lebo aj farizeji, aj zákonníci sa už dávno pominuli. Farizeji boli verní tradícii; tej sa zbožne a pevne držali. A nútili ju dodržiavať aj ostatných. Boli verní chrámu a zákonu, ale boli ako obielené a okrášlené hroby: zvonku pekné, ale vo vnútri plné rozkladu. Podobní boli aj zákonníci, len s tým rozdielom, že táto vrstva židovskej spoločnosti nebrala do úvahy tradíciu ako farizeji, ale iba Sväté písmo, konkrétne päť kníh Mojžišových. Pochádzali zo šľachtických rodín a dokázali zaprieť aj vieru, aj kultúru len preto, aby sa mali dobre. Preto s príchodom helénskej kultúry dokázali zaprieť kultúru seba samých, len aby vládli a aby mali vysoké posty v spoločnosti. To farizeji nikdy nedokázali. Ostali verní, ale až tak, že sa stali neľudskými. Preto ich Ježiš v dnešnom evanjeliu odsudzuje nielen pred apoštolmi a ľuďmi tej doby, ale aj pred nami. Lebo navonok nežili pravdu svojho vnútra. Navonok hrali veľké umelecké dielo, ktoré však nebolo súčasťou ich zmýšľania a súkromného života. Všetko robili nie pre pravdu, aby v nej žili a aby ju žili, ale len preto, aby ich videli ľudia a aby si ich vážili.

PAR
Čo žijem ja? Pravdu o sebe, alebo len hrám divadlo, aby ľudia videli? Oklamať zrak sa dá, aj oklamať uši sa dá, aj rozum, ale ľudské srdce neoklameš. Atmosféru, ktorú vytváraš, neoklameš. Prezradia ťa aj tvoje oči, aj tvoje srdce. A vždy bude nepriateľ ten, kto ti to povie, kto ti naznačí a povie skutočnú pravdu. Tak ako bol Ježiš nepriateľom pre farizejov a zákonníkov, lebo on jediný dokázal povedať o nich a pred nimi pravdu, o ktorej vedel celý národ. Pozrite sa na kríž, na Ježišovo utrpenie – to je výsledok nepohodlnej pravdy o človeku.

MY
Čítal som jeden príbeh o chlapcovi, ktorý zaspal na cintoríne. Keď bola polnoc, zobudil sa na šum, ktorý sa rozliehal po cintoríne v atmosfére ticho horiacich sviec a kahancov. Pri jednom pomníku videl mládenca, ktorý mal na pomníku napísané zlatými písmenami: „Dotĺklo srdce, stíchol hlas; ty opustil si nás jak ruža, čo zastihol náhle mráz.“ Mládenec vzal blato, zatrel tento nápis a napísal: „Keby som nedrogoval a nenakazil sa, mohol som byť medzi vami.“ Pri ďalšom hrobe starší pán blatom zatieral tento nápis: „Tu odpočíva v nádeji na vzkriesenie... .“ A dopísal: „Tu odpočíva ten, ktorý nádej na vzkriesenie prepil.“ Obďaleč zasa mladé dievča zatieralo na svojom pomníku nápis: „Odišla si bez rozlúčky, náhle si nás opustila.“ Dopísala do blata: „Utiekla som od vás, lebo ste nikdy o mňa nestáli a už som neznášala ten neustály krik od vás, moji rodičia. Keby ste sa stále nehádali, bola by som ešte pri vás. To kvôli vám som našla smrť na ulici pod autom.“ Pri ďalšom hrobe mladý muž do hliny písal: „Tu odpočíva človek, ktorý si s partiou kamarátov prepil zdravie a rodinu.“

ADE
Keď pôjdeš na cintorín, pozri si aj nápisy na hroboch. Hovoria o pravde, alebo je to len prázdne klišé? Sú tie náhrobné kamene nemou úctou, alebo nemou pravdou? Keď zomrieš, bude nápis na tvojom hrobe pravdivý, alebo budeš s hanbou písať do blata niečo iné?

Amen.