Tretia veľkonočná nedeľa

Ukázať aká dôležitá je pravda v našom živote.

AI
Súčasná moderná doba v ktorej sa nachádzame je známa svojím obrovským tempom života. Človek sa musí veľmi rýchlo rozhodnúť, ktorú činnosť uprednostní pred inou. Je zapojený do neustáleho zhonu, je zaplavovaný množstvom informácií, ktoré zasahujú do jeho súkromia a veľmi ťažko vie byť sám sebou. Je ovplyvňovaný reklamou, ktorá ponúka návod na najlepšie prežitie života, no vzápätí je tu iná ktorá propaguje niečo oveľa lepšie ako tá predchádzajúca. Človek sa pýta, kde je vlastne skutočne pravda? Dokáže nám moderný svet uspokojiť naše potreby natoľko, že by sme nepotrebovali každý deň niečo nové a možno v úvodzovkách lepšie? Koľkí tu už boli pred nami a hovorili že to, čo tvrdia je to najlepšie a ich názory sa nám dnes zdajú primitívne a smiešne? Pýtame sa právom, ako môže človek prísť na to čo je pre neho najlepšie.

KE
Podobný problém mali Emauzskí učeníci. Po Ježišovom ukrižovaní stratili zmysel svojho života. No Pán im ho znova prinavrátil. Keď sa im otvorili oči hovorili: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24,33)

DI
Vrcholom celého nášho dnešného evanjelia je stretnutie Emauzských učeníkov so vzkrieseným Pánom. Je to prechod zo smútku do nádeje, k radosti ktorá im zaplavila celé ich vnútro. Bola to udalosť ktorá úplne zmenila ich život. Po udalostiach ktoré sa odohrali v Jeruzaleme odchádzajú plní sklamania a beznádeje do Emauz. Emauzy sú vzdialené od Jeruzalema asi 11 kilometrov. Cestou sa rozprávajú o tom čo sa stalo v Jeruzaleme. Tu sa k nim priblížil Ježiš a ide s nimi. No oni ho nepoznajú a rozprávajú Ježišovi o udalostiach ktoré sa odohrali v Jeruzaleme. Ježiš im vykladal rôzne starozákonné state ktoré sa vzťahovali na Neho. Keď prišli do Emauz bol už večer a prosili Ježiša aby zostal s nimi. Zostal teda s nimi a zasadol k stolu. Vtedy vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. A vtedy sa im otvorili oči a spoznali ho. No on im vzápätí zmizol. Vtedy sa rozpamätali na všetko, čo im počas cesty o sebe rozprával, ako sa malo všetko naplnil čo o ňom zákon hovoril. Oni sa hneď vrátili do Jeruzalema medzi Jedenástich a rozpovedali im čo sa im prihodilo cestou do Emauz.

PAR
Zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo pre nás znamená Božie slovo, ktoré sa nám ponúka? Emauzskí učeníci v dnešnom evanjeliu sú mnohí z nás. Vieme o Pánovi veľa, vieme že žil, zomrel a vstal z mŕtvych. No chápeme to často ako iné informácie ktoré máme uložené v pamäti no nepripisujeme im dôležitý význam.
Človek, ktorý skutočne verí vo vzkriesenie Ježiša, je človek plný nádeje. Jeho život nadobúda iné dimenzie. V Božom slove a v Eucharistii vidí skutočné stretnutie so vzkrieseným Kristom. Učeníci z dnešného evanjelia po stretnutí s Pánom nachádzajú prioritu svojho života. Všetko ostatné zostáva druhoradé a oni idú späť do Jeruzalema. Je to obrovská sila, pochopili že On žije a je s nimi. Podobne aj my, máme žiť tak, aby bolo vidieť v nás vzkrieseného Krista, lebo on je živý. On je tým impulzom ktorý ich pohýna vydať sa na cestu. Toto je povzbudením aj pre nás, aby sme nezostávali stáť na jednom mieste, ale aby sme čerpali silu zo Svätého Písma a z Eucharistie. Aby sme sa stali skutočný svedkovia, misionári a ctitelia Vzkrieseného Krista. Uveriť v Krista znamená, mať otvoreného oči, vidieť súvislosti, ktoré nám Kristus v evanjeliu zvestuje. Nie sú to iba prázdne slová ktoré sa prečítajú. Tieto slová majú hodnotu večnosti. Sám Kristus nám ich ponúka, aby sme mali svetlo, kráčať za ním. Tieto slová v nás pôsobia ako slnko, ktoré na jar dvíha a povoláva stromy k životu. Tieto začínajú vydávať nové púčky, kvety a neskôr prinášajú úrodu. Boh chce aby sme mali takéto slnko a preto nám dáva svoje Slovo, aby sme mali možnosť čerpať z prameňa živých vôd. Slovo ktoré je nositeľom Božej informácie a nie ľudskej. Ľudia, ktorí nám napísali Evanjeliá pod inšpiráciou Ducha Svätého napísali všetko to, čo Boh chcel aby nám Bolo zjavené. Sú to pravdy, ktoré sú potrebné k našej spáse. Vo Svätom Písme máme možnosť vidieť ako nám Boh pripravoval spásu. Keď nadišiel vhodný čas, poslal nám Jednorodeného Syna. Ježiš Kristus nás prišiel vykúpiť. Jedine Boh nás mohol vykúpiť a nie človek. Kristus nás vykúpil a zostáva s nami v Eucharistii. Emauzskí učeníci ho spoznali pri lámaní chleba. Spoznať Krista, znamená žiť z neho- byť na ňom priam závislý. Na to aby sme ho mohli poznať nám slúži sväté Písmo. Toto písmo nám otvára oči aby sme mohli Krista poznať a milovať. Nemôžeme milovať to čo nepoznáme. Sv. Hieronym povedal: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. V tomto výroku je veľký kus pravdy. Kde vo svete sa nám dáva Boh tak jasne spoznať ako právo vo Svätom Písme?
Kristus nám zanechal to najcennejšie čo mohol. Zanechal nám svoje Telo a Krv. Aby sme ho mohli prijímať s najväčšou úctou a láskou, snažme sa počúvať Božie slovo, ktoré nám pomáha denne sa stávať svätejší, lebo toto je naše hlavné životné povolanie. Človek ktorý nemá záujem o Božie slovo a Eucharistiu, nemá možnosť prijímať Božie milosti. Sám sa uzatvára pred ponukou ktorú mu Boh ponúka. Božie slovo a Eucharistia sú naše piliere viery. Na nich má byť postavený celý náš život. V Eucharistii a vo Svätom Písme je ukryté dielo nášho vykúpenia. V nich je prítomná skutočná Božia láska ktorá išla za nás až na drevo kríža. No Kristus vstal z mŕtvych a ďalej žije. On je živý vo svojom Slove a hlavne v Eucharistii. No túto môžeme prijímať iba v tom prípade ak ho poznáme, ak sa s ním stotožňujeme. Kristus sa nám chce dať spoznať, no nikomu sa nebude nanucovať. Je na nás, či budeme mať záujem chcieť ho poznať, prijímať a milovať.
V našich domácnostiach často nájdeme, mnohé časopisy, ktoré nám ponúkajú mnohé kuriozity, zaujímavosti zo sveta, často sú to lacné bulvárne plátky, ktoré nemajú seriózny vedecký prístup. Nám sa však tieto články páčia, väčšinou sú veľmi jednoduché, stručné a zábavné. Nás nezaujímavú okolnosti, stačí nám ak je to tam napísané a už to pokladáme za pravdu. Je nám jedno, aký človek to napíše, či je kompetentný sa o týchto veciach vyjadrovať. Sme radi, že sa môžeme pobaviť a strácame čas polopravdami a klamstvami. Novinári vyťahujú rôzne „pikošky“ aby získali pre svoj časopis dobrý kredit aby sa dobre predával. Čím väčšia aféra je vytiahnutá na povrch tím je to väčší „trhák“. Ľudia sa doslova bavia ak je opisovaná nejaká aféra ohľadom Cirkvi, hlavne jej služobníkov. My veriaci často podľahneme tomuto mediálnému tlaku. Nepriateľ Cirkvi Gebels napísal: Sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou. Kresťan je povolaný hľadať pravdu, ísť za pravdou a pravdu dosiahnuť. Pýtame sa kde je skutočná pravda. Môžeme v týchto bulvárnych plátkoch nájsť skutočnú pravdu ktorá má pre nás cenu večného života. Kristus hovorí- Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi ak nejde cezo mňa. Z tohto vidíme, že jediná pravda je Kristus. Ak ho chceme nájsť, musíme hľadať pravdu. Pravdu nájdeme nie v ľudskom slove, ktoré ako vidíme je často výplodom manipulácie ľudí, ale v slove Božom ktoré sa nám samo zjavilo. Kristus sa nám sám ponúka ako jediná pravda pre ktorú sa oplatí investovať všetko. No ak sa pozrieme na to z druhej strany. Ten kto nehľadá skutočnú pravdu, a stačí mu iba polopravda alebo nepravda, žije proti Kristovi a pohŕda Božím slovom. Nehľadať pravdu znamená nehľadať Krista. Snažme sa byť rozumní, aby sme vedeli vo svete rozoznať pravdu a iba pravdu dokázali uznávať ako hodnotnú. To čo nám svet ponúka, nás chce odviesť od správnej cesty k pravde. Aj Emauzskí učeníci mali záujem poznať pravdu a prijali ponuku od Krista ktorý sa im zjavil. No na podobnej loďke sme aj my. Má nám záležať na tom aby sme prijali Kristovu ponuku. Záleží nám na tom aby sme Krista spoznávali a chceli ho nasledovať? ˇ

MY
Správne hľadať pravdu nie je vždy až také jednoduché. Mnohí ľudia úprimne hľadajú pravdu.

Bývalý hlavný rabín rímskej židovskej obce Izrael Zolli mal na starosti celú rímsku synagógu. Okrem toho bol profesorom semitských rečí a uverejnil mnoho vedeckých štúdií o Starom Zákone. Jeho obrátenie a krst vyvolali veľkú rozruch nielen u židov ale aj v celom západnom svete. Obrátení rabín hovorí: „Roky, ba desaťročia som čakal, bojoval, trápil sa a hľadal pravdu. Viera prišla ku mne bez krízy svedomia, bez búrok, dozrievala pomaly ako obilie na poli. Nikto sa ma nepokúšal obrátiť na kresťanskú vieru. No keď som zistil že moja duša je plná Krista neotáľal som. Aj popri svojej veľkej láske k trpiacemu židovskému národu, rozhodol som sa pre kresťanstvo. Ako čestný a úprimný človek, nemohol som ostať stáť na polceste. Nemohol som byť navonok židom a v srdci vyznavačom Krista. Išiel som do dôsledkov. Až tu som našiel skutočnú pravdu.“ Tento rabín našiel skutočnú pravdu, ktorú sa máme usilovať všetci hľadať. Štúdiom Svätého Písma prišiel na význam kresťanstva pre jeho život. Až v Ježišovi Kristovi pochopil význam starého zákona. Starý zákon mu pripadal ako nejaký šifrovaný telegram, ktorému nerozumieme ak nemáme k nemu kľúč. A týmto kľúčom bol pre neho Ježiš Kristus.

ADE
Nielen k Emauzským učeníkom prišiel Ježiš po Zmŕtvychvstaní. Nielen na ich viere mu záležalo. On prichádza ku každému z nás a ponúka sa nám v Eucharistii a v Božom slove. Chce aby v nás horelo srdce keď počúvame Jeho slovo v evanjeliu a chce aby sme ho prijímali v Eucharistii. On prichádza aby náš každodenný zhon dostal zmysel, aby sme ho našli ako najväčšiu pravdu a posilu na ceste k večnosti. Nezabúdajme na to, že kto hľadá skutočnú pravdu spozná Krista.

Amen.

*Porov.: BOČA, M.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2004