Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania

Radosť pre človeka.

AI
Keď som pozoroval vaše tváre, všímal som si, ako prichádzate do kostola. Uvedomil som si ako sa vaše tváre menili. Najskôr boli smutné, ale postupne sa premieňali na radostné. Čo je toho dôvodom? Prečo je dnes v našom kostole taká radostná atmosféra? Presne s týmto sa stretli aj apoštoli.

KE
Apoštoli našli odpoveď v situácii, ktorú opisuje dnešné evanjelium. Ráno prišli k hrobu, a keď vošiel dnu učeník, ktorého Pán miloval, „uvidel a uveril“ (Jn 20,8).

DI
Ja by som sa vrátil k tomu, čo sme tu prežívali za posledne tri dni. Viete ako sa volajú tieto tri dni? Kto z vás bol včera alebo predvčerom v kostole? Vidím, že vás tam bolo dosť.
Viete o tom, že v piatok nebola svätá omša? Bola to spomienka na ukrižovanie Pána Ježiša. Pretože zomrel na kríži, v ten deň nie je svätá omša. Viete mi povedať, čo bolo zvláštne na tej liturgii? ...
Bola to poklona kríža a tiež také zvláštne prosby, kde sme si kľakali a vstávali. Možno si pamätáte, že bolo také veľmi dlhé evanjelium – pašie. Tam sme sa počuli, že keď Ježiša ukrižovali a pochovali nezostal pri Pánovi Ježišovi nikto, okrem jeho matky, niekoľkých žien a učeníka Jána. Keď Ježiš zomrel, nastala tma na celej zemi. Takmer všetci prestali veriť slovám, ktoré hovoril Ježiš. Oni ho pochovali a smútili. To mi pripomínali aj tie vaše tváre počas týchto dní. Ale ich viera sa nezastavila na smrti. Oni išli ďalej. Hoci nevedeli, čo majú robiť.
A potom prišlo ráno. Po tej tme, v ktorej sa nachádzali, prišlo svetlo. Rozprávali sme si už o veľkom piatku. Kto mi povie, čo si zapamätal od včerajška? Ako sa začala sv. omša. Pred kostolom bol oheň a odtiaľ sme išli do kostola a začali sa čítania. Nasledoval krst. Nakoniec bola sv. omša so sprievodom so zmŕtvychvstalým Kristom.
Pamätáte sa na oheň pred kostolom? Tento oheň posvätil kňaz a predstavuje Božie svetlo. Toto svetlo nám dáva Boh cez Ježiša Krista. Viete, čo sa tam ešte dialo? Bola tam jedna svieca. Tú sviecu sme zapálili od ohňa pred kostolom. Viete ako sa volá a čo symbolizuje? ... Dobre, volá sa veľkonočná svieca alebo paškál. Je to symbol vzkrieseného Krista. Pozrite, paškál je popísaný. Čo všetko vidíte na ňom napísané? Je tu kríž, rok, nejaké písmena a päť klinčekov. Sú to znaky. Ten kríž je znak smrti na kríži. Tých päť klincov symbolizuje päť rán Pána Ježiša, ktoré mu urobili na kríži klince. Čísla, že on je stále prítomný pri nás. To nám aj symbolizujú aj tie dve písmena alfa a omega. Je to prvé a posledné písmeno z gréckej abecedy a vyjadrujú, že on je Pán času a dejín.
Pán Ježiš prichádza, aby nám dal svetlo. Tak, ako sme včera vošli do kostola, kde bola tma, tak niekedy aj žijeme. Nevieme, kde je naša viera, ako máme žiť. Aj dnes nám svieti veľkonočná svieca. Ona je tu preto, aby nám pripomínala umučenie a smrť Ježiša Krista. To ale nie je ešte všetko. Ona svieti. To svetlo je svetlom Krista. Celý paškál nám symbolizuje zmŕtvychvstalého Ježiša. Pozýva nás, aby sme išli za svetlom viery. Toto svetlo nikdy nezhasne, lebo je to aj svetlo nádeje. Svieti nám na cestu, že aj my raz vstaneme z mŕtvych. Nemusíme sa báť ísť ďalej, lebo máme svetlo a vidíme pod svoje nohy. Niečo podobné prežil aj apoštol Ján, keď vošiel do hrobu. Videl a uveril. On tiež našiel svetlo a uveril vo vzkriesenie.

PAR
Možno mi poviete: „Oni to mali ľahké. Poznali Ježiša. Bolo im ľahko veriť.“
Súhlasím. Alebo nie, veru nie, nesúhlasím. Veď apoštoli Ježiša opustili. Neboli s ním, keď Ježiša odsúdili, ukrižovali a pochovali. Zostala s ním len jeho matka, niekoľko žien a apoštol Ján. V takejto situácii k nim pribehnú ženy a povedia: „Hrob je prázdny.“ Oni tomu neveria a bežia sa presvedčiť. Videli prázdny hrob. A uverili. Oni videli to isté, čo my dnes. Prázdny hrob. Takto je to aj v našom živote. Tiež nevidíme všetko, ale máme veriť. My tiež nevidíme Ježiša, ale máme svetlo, svetlo nádeje, svetlo viery. Ale pre nás je dôležitý ďalší krok, ktorý urobili ženy a apoštoli. Išli a ohlasovali. Ohlasovali, čo sa stalo, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Ohlasovali svoju radosť a nádej, že smrť na kríži nie je koniec. My máme tú istú úlohu. Dávať nádej tým, čo nemajú zmysel života, tým čo strácajú vieru, nebáť sa vyznať pred druhými svoju vieru. Ako to máme vyjadriť? Stačí len tak málo, ísť a povedať: Ježiš vstal z mŕtvych. Pomodliť sa s rodičmi. Byť radostnejšími alebo potešiť niekoho. Často zabúdame na radosť, na nádej, že náš koniec nie je v hrobe, ale pri Bohu v nebi. Nádej osvetľuje tmu a smútok, v ktorom sme. Treba sa snažiť robiť dobré skutky, byť lepšími a nehanbiť sa za vieru. To je naša úloha. To nás urobí pokojnejšími, obľúbenejšími, priateľskejšími. Budeme šťastní, lebo svetlo Krista nám bude dávať radosť a nádej. To som si všimol na vašich tvárach cez sviatky, a uvedomil som si, čo je prameňom premeny vašich tvári.

MY
Poznáte hru na slepú babu? Hrávate ju niekedy? Je to zaujímavá hra. Spomeňte si, ako ste ju hrali. Zaviazali vám oči a nič ste nevideli. Vtedy sa každý snaží rýchlo chytiť niekoho, aby mu odkryli oči a videl. Nikto nechce mať zakryté oči, lebo si nie je istý, kam ide, lebo nič nevidí.

Tak je to aj s naším životom. Ak nevieme, kam ideme a smerujeme, sme nešťastní a smutní. Snažme sa zobrať si to svetlo viery a nádeje, ktoré nám dáva Ježiš. On nám pomôže a posvieti na cestu života.

ADE
Prosím vás, nezabudnite, že Pán Ježiš je svetlom na ceste života. Posilňuje nás a dáva nám radosť, odvahu, vieru, nádej a lásku. To vám aj ja vyprosujem od Boha.

Amen.

*Porov.: TOPOR, P.: Seminárna práca. Badín : 2005