Dvadsiata ôsma nedeľa "cez rok"

Mať správny vzťah k bohatstvu vo všetkých oblastiach.

Keby sa vás niekto spýtal: Ste bohatý? Čo by ste odpovedali? Jeden z tých, čo vlastnia milióny za necelých desať rokov, povedal: „Som chudobný. Iní majú viac.“

Pred časom spomína kňaz, ktorý staval kostol: „Prišla staršia žena a podávala mi päťstokorunáčku so slovami: Pán farár, koľko môžem, rada napomôžem na stavbu nového kostola.“ A keď ju kňaz prehováral, aby si peniaze odložila, že ich môže potrebovať, žena povedala: „Pán farár, Pán Boh sa o mňa postará.“

Je to v človeku. Pokušenie? Túžime byť bohatý! Kto z nás sa niekedy nezamyslel nad otázkou: Keby som vyhral milión, čo by som s ním urobil? A čo je to milión? Už aj televízia ponúka súťaž, kde môžete vyhrať milión. A čo iné relácie, ktoré vznikajú a zanikajú, kde sa točia peniaze.
Ktosi poznamenal, že hádam nikdy sa toľko človek netočil okolo peňazí, a bohatstva vôbec ako dnes. Počuť len o potrebe, núdzi, nedostatku peňazí.

V dnešnom evanjeliu počujeme povzdych Pána Ježiša: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky.“ (Mk 10,23)

V pomerne krátkom evanjeliu počujeme o človeku, ktorý sa nedokáže zrieknuť majetku a hneď nato sa pýtajú apoštoli ústami Petra: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ (Mk 10,28) Ježiš kladie tieto slová výstrahy: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky.“ (Mk 10,23) Udalosť, kde mládenec o sebe hovorí, že všetky Božie príkazy zachováva, je poučením pochopiť Ježišove slová. Ten mládenec sa nepriznáva k veľkej závislosti k bohatstvu, o ktorej Ježiš vie. Áno, mládenec sa pýta Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ A práve bohatstvo je mládencovi jeho najväčšou prekážkou. Preto mu Ježiš radí: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk 10,21)
Mládenec po tých slovách odišiel smutný. Neprijal Ježišovu radu. Bohatstvo ho urobilo slepým. Mať dobrý zrak ešte nie je zárukou pravého šťastia. Ježišove slová „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky“ (Mk 10,23) sú stále aktuálne. Peter povie: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ (Mk 10,28) Ježiš sľubuje, že každý kto pre neho a evanjelium opustí to, čo si iní na zemi cenia viac ako Ježiša, dostanú „stonásobne viac.“ (Mk 10,30) Ježiš neodsudzuje bohatých. Aj tí, čo majú mnoho bohatstva, môžu byť spasení, keď mu nedávajú prednosť pred Ježišom. V okolí Ježiša bolo viac bohatých a ich bohatstvo poslúžilo i Ježišovi pri verejnom účinkovaní. Boli to ženy, ktoré Ježišovi i apoštolom poslúžili svojím majetkom (porov. Lk 8,3). A bol to Lazár so sestrami, ktorý vo svojom dome privítali Ježiša s apoštolmi. Tiež Jozef z Arimatie či Nikodém.
A naopak, môžu byť chudobní, ktorí vo svojej chudobe sa môžu prehrešiť. Keď človek nedokáže zaujať správny postoj k bohatstvu, Ježiš hovorí o ťažkostiach, a napokon použije prirovnania: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Mk 10, 25) Tak Ježiš vážne napomína tých, ktorí nechcú zaujať správny postoj k pominuteľným hodnotám. Bohatstvo sa často stáva nebezpečenstvom neprijať Boha, zavrhnúť vieru. Takým bohatstvo zatvára dvere do Božieho kráľovstva. Túžia žiť len na zemi, žiť na zemi večne. Ježiš Petrovi a apoštolom v jednej vete podá radikálnu pravdu učenia, čo všetko musí ustúpiť na zemi pre Ježiša a evanjelium. Sú to nielen najbližší ľudia, ale aj vzácne a cenné veci, dokonca je potrebné zniesť pre Božie kráľovstvo i prenasledovanie. Ježiš uisťuje, že kto to dokáže, už tu na zemi dostane od Boha viac a v budúcom veku večný život. Takéto nasledovanie Ježiša je pravé nasledovanie. Bohatý mládenec v mnohom zachovával od svojej mladosti prikázania, ale v jednom nie. A Ježiš žiada od tých, ktorým chce dať mnoho aj na zemi a po smrti vo večnom živote, aby zachovali všetky jeho príkazy. Apoštoli vycítili, že cesta k spáse nie je ľahká.

Ježiš aj od nás žiada viac ako len to, čo my chceme zachovávať. Bohatstvo je aj moc, sláva, všetko, na čo je človek hrdý, čo pokladá za svoje, čo ho teší, čo mu robí radosť. Bohatstvo a chudobu nemožno chápať ako zlo a čnosť, ale ako dve životné situácie, ktoré nám sťažujú alebo uľahčujú cestu k spáse. Bohatstvo samo osebe nie je zlo, ani chudoba dobro. Sú však pre nás skúškou, pokušením, nebezpečenstvom. Bohatstvo každého druhu ľahko zvedie k pyšnej sebadôvere, sebestačnosti, na čo Ježiš poukázal v podobenstve o nerozumnom boháčovi (porov. Lk 12,19-21). Ježiš ho nazval bláznom, pretože v tú noc zomrel a to, čo nahromadil – čie bude? Ak chceme byť spasení, musíme pochopiť a prijať múdrosť z Ježišových slov. Nestačí len niečo zachovávať, ale vždy prijímať Božie volanie, vo všetkom ho nasledovať, ak nechceme ako bohatý mládenec odísť smutní, byť spravodlivo Bohom odsúdení v hodine smrti.
Jeden z najbohatších ľudí, John Rockefeller, kedysi povedal svojmu priateľovi: „Vieš, kto je najchudobnejší človek na zemi? Ten, kto nemá nič okrem peňazí.“ Tiež Władysław Fedorowicz povedal: „Bez bohatstva moc k šťastiu chýba a bohatstvo ešte viac šťastiu škodí.“ Poľutovaniahodní kupci sú tí, ktorí dokážu predať Boha, vieru za dočasné veci, slávu, kariéru, moc, postavenie, peniaze… Ak tak robia, sami sebe spôsobujú najväčšiu ujmu. Ježiš takýchto varuje slovami: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16,26)

Ježiš svoju lásku voči nám prejavuje aj v týchto slovách. Aj keď môžu byť pre niekoho a niekedy ťažko zrozumiteľné, predsa je správne, že im venujeme pozornosť. Keď chceme byť skutočnými kresťanmi, nestačí, keď zachovávame iba prikázania Desatora, pretože opravdivý kresťan zachováva všetky Ježišove slová. Taký kresťan z lásky k Bohu dokáže viac, ako len to čo musí. Kresťan nielen zachováva, ale skutočne nasleduje Krista. Kresťan sa nepýta, čo musí zachovávať, ale kresťana nič a nikto nezastaví na ceste k Bohu. Preto aj vzťah k bohatstvu nesmie byť prekážkou. Egoizmus a všetko, čo je s ním spojené, veriaci neprijíma, ale sa toho zrieka. Egoista je otrok a nemôže byť šťastný človek, a už vôbec nie kresťan. Pretože jeho bohatstvo je bezcenné, ľahké ako páperie, nemá ceny pre Božie kráľovstvo. Je čas, aby sme Ježišove slová voviedli do praxe.

Pretože nie každý môže mať sen ako bohatý človek, ktorému sa prisnilo, že náhle zomrel a ocitol sa v nebi. Ako všetci prítomní aj on bol oslovený, že keď sa chcú najesť, musia najprv za jedlo zaplatiť. Cena za jedlo bola veľmi nízka, čomu sa boháč potešil. Bolo tam mnoho švédskych stolov. Keď však chcel za jedlo zaplatiť peniazmi, ktoré si zobral zo zeme do neba, bol taktne upozornený, že v nebi sa neplatí peniazmi, ktoré si doniesol zo zeme, ale peniazmi, ktoré na zemi rozdal. Boháč zosmutnel. Uvedomil si, že má prázdne ruky. Aký bol tento človek šťastný, že to bol len sen! Avšak aj sen pomohol. Zmenil sa.

Prečo sa nemeníme? Odkladáme s nápravou k bohatstvu. Čo všetko má prednosť pred Bohom! Jeden pracuje aj v nedeľu, lebo aj keď nemusí, nemá dosť. Iný, aj keď už môže chodiť do kostola, nechodí, pretože ľahšie sa spí v nedeľu dopoludnia. Ďalší si zvykol žiť bez Boha a zabudol, či nechce prijať, že je už iná doba, že rokov v živote mu pribudlo, že aj chorôb sa viac hlási… Bohatstvo často zabíja Boha v duši človeka. Najprv človeka oberie o zrak, nechce vidieť Boha, oberie ho o sluch, nechce počuť Boha vo svedomí, a potom aj ruky, nohy i hlava robia to, čo by predtým, keď veril v Boha, nikdy neurobil. Bohatý chce mať viac a viac. Preto odkladá s nápravou, zajtra, o rok… Bohatstvo robí z človeka blázna. Ľudia sa z neho smejú a on to nevidí, nepočuje, nechce počuť, už nemôže, už sa nedá… Bohatý má mnoho – a nemá nič. Od takého života, ochráň, zachráň, vysloboď nás, Pane.

Žena pred kamerou, keď vyhrala väčšiu sumu peňazí, vyhlásila, že je veriaca a polovicu dá na stavbu kostola v ich dedine. Keď po roku novinár sa pýtal kňaza, či tá žena splnila, čo pred kamerou sľúbila ako veriaca, kňaz smutne konštatoval: „Dala na kostol len jedno percento z výhry,“ a po chvíli ticha dodal: „Odvtedy už len zriedka ju vidieť v kostole.“

Odpovedzme si: Nemáme aj my nezdravý pohľad na bohatstvo? Nie sme tiež závislí na bohatstve? Ako sa bránime, aby sme sa nestali otrokmi, egoistami pozemských vecí? O silu vytrvať v pokušeniach sa modlime, o zdravý rozum prosme, za ochranu a príklad ďakujme.

Amen.