Dvadsiata ôsma nedeľa "cez rok"

Ježiš nás učí, ako žiť a získať večný život.

Dnes sa nám ponúkajú zaručené návody, ako rýchlo schudnúť, ako rýchlo zbohatnúť, ako si udržať mladosť, ako úspešne podnikať a podobne.

Čo tak si dnes položiť otázku, ktorú položili Ježišovi: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život“ (Mk 10,17)?

Známa príhoda z evanjelia predstavuje bohatého mládenca, ktorý hľadá podmienky pre večný život. Prichádza náhlivo, dokonca „kľakol si pred Ježiša“ a nazve ho „učiteľ dobrý“ (porov. Mk 10,17). Ježiš je oslovený: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život“ (Mk 10,17)? Hoci Ježiš nepochybuje o vážnosti záležitosti tohto človeka, zakazuje mu také oslovenie. Oslovenie dobrý učiteľ prezrádza vnútorný postoj, ktorý Spasiteľ nemôže schváliť. V myšlienkovom svete tohto človeka má človek priveľa vlastnej dôležitosti. Je príliš zamestnaný sám sebou. Nedáva dostatok priestoru Bohu. Túto zaujatosť sebou samým cítiť z vypovedaných slov, v ktorých sa predvádza “ja“ a neznesiteľne sa derie do popredia. Z rozhovoru s Ježišom je vidieť, že tento muž považuje za celkom prirodzené, že po dobrých skutkoch, ktoré koná a zachováva od svojej mladosti, bude nasledovať celkom iste večný život ako dedičstvo. Ježišovi nie je nič utajené. Mocným zásahom rieši veci. Keď mu zakáže nazývať ho dobrým, Ježiš odhaľuje, že vidí v ňom len človeka a poukazuje na to, že jedine Boh je dobrý. Muž zotrvával stále vo svojom omyle, hoci prikázania „zachovával od svojej mladosti“ (Mk 10,20) a Ježiš sa vtedy s láskou pozrel na muža, ale jasne poukázal na prekážku, ktorá mu stojí v ceste do Božieho kráľovstva. „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ (Mk 10,21). Muž s Ježišovými slovami nesúhlasil a odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Boh zjavil ľuďom múdrosť, keď zjavuje seba. Hovoril cez prorokov a nakoniec prehovoril skrze svojho Syna, ktorý je Slovo. Slovom živým i slovom života. Božie slovo aj dnes znie pre nás i tu v kostole. Slová dnešného evanjelia nie sú len o Bohu, ale sú nástrojom, aby Boh mohol prehovoriť ku nám. Povedzte, sú tieto slová Ježiša ťažké?
Iný muž, volá sa Karol, spomína na mladosť, keď čítal Evanjelium a počúval výklad Svätého písma v kostole, prichádzal na to, že sú to veľmi vážne slová, ktoré sa nedajú ničím a nikým nahradiť. Tak vlastne to, že Božie slovo veľa vyžaduje, priviedlo pápeža Jána Pavla II. k tomu, že v Božom slove je pravda.
A čo my? Nie sme ako muž z evanjelia? Prichádzame do kostola, pristupujeme ku sviatostiam, možno spokojne o sebe premýšľame, že je predsa všetko v poriadku. A Ježiš, ktorý pozná naše vnútro, nám hovorí vážne slová: „Jedno ti ešte chýba“ (Mk 10,21). Čo? Spozornime! Bohu nič nie je neznáme. Ježiš dnes ešte nie je naším Sudcom. Aj dnes na nás pozerá s láskou. Ježišove slová, aby sme sa zriekli... Vo svojom svedomí počujeme jeho hlas, čoho sa máme zriecť, aby sme nemuseli odísť smutní. Bohatstvo to práve nemusí byť, ale či sme bez hriechu? Ježiš nám slabým ide na pomoc. Kde a ako? V Božom slove. Svätý Pavol v liste Hebrejom píše: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč... rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať“ (Hebr 4,12-13). Je potrebné nielen počúvať a prípadne zachovávať to, čo mi vyhovuje, ale chcieť počuť a prijať aj tie Božie slová, ktoré sú pre nás osobne ťažké. Sektári si z textu Svätého písma vyberajú len to, čo im vyhovuje. To nie je správne. Je však správne, že si musíme uvedomiť aj to, že nás oslovuje kde-kto a kde-čo. Počúvame mienky a názory, oslovujú nás masmédiá, učitelia, politici, kultúra, veda, hudba... A práve preto si pripomeňme, že všetky tie “vysielače“ nemusia šíriť klamstvo, ale iba jedno Slovo – Boh je večné, nemeniteľné, stále pravdivé, ktoré je bohatstvom, pred ktorým ničomu a nikomu nemôže dať prednosť. Kto nestavia svoj život na zemi nasmerovaný na večný a na Božom slove, ten stavia svoj “dom na piesku“. Božie slovo nesmie zasiahnuť len uši. Božie slovo musí prejsť naším rozumom a slobodnou vôľou do sŕdc. Ježišovo slovo prešlo do sŕdc učeníkov a tí opustili všetko a nasledovali ho. A to chce Ježiš od nás. Nielen zachovávať prikázania, ale vo všetkom dať prednosť Bohu. Boh má prednosť pred hodnotami materiálnymi, ale aj pred ľuďmi. Pretože do Božieho kráľovstva sa vchádza ťažko. Kto však svoju nádej vkladá do Boha a nie do seba, do ľudí, do vecí, do kariéry, tomu neunikne Božie kráľovstvo. Kto berie veľa na seba, kto dáva prednosť pred Bohom sebe, svojim rozkošiam, ľuďom, moci... ten je podobný ťave, ktorá nemôže prejsť uchom ihly, pretože sa nechce a nemôže pozbaviť toho, čo pred Bohom nemá hodnoty. Boh nám nezakazuje vlastniť, niečo dokázať, znamenať, cestovať, užiť si... ale na prvom mieste musí a má byť Boh. Kde sa tomu naučiť? Kde je ten osvedčený recept? Je to Sväté písmo a cirkevná tradícia, čo učí a vysvetľuje Cirkev.
Zaujímavý príbeh rozpráva sestra, ktorá pôsobí v Alžírsku. Je to moslimský štát, ba čo viac fundamentalistický, nepriateľsky zameraný na kresťanstvo. Počúvame, čo všetko musia podstúpiť tí, ktorí chcú tam prijať kresťanstvo; často prestup z moslimskej viery na kresťanstvo končí smrťou.
Muzulman si kúpil v obchode syr, ktorý mu obchodníčka zabalila do papiera. Hygiena je často zanedbávaná. Keď muž zjedol syr v autobuse, začal čítať z papiera, do ktorého bol zabalený syr. Po niekoľkých dňoch si v obchode kúpil znova syr a predavačka mu ho znova zabalila do papiera. Znova čítal všetko, čo bolo na papieri vytlačené. Text v mužovi vzbudil záujem. Pri ďalšom nákupe už prosil len papier. Predavačka mu bez ťažkostí dala knihu, z ktorej trhala strany a zákazníkom v nich balila syr. Bola to kniha Svätého písma. Čítanie Svätého písma tak oslovilo Alžírčana, že vyhľadal v meste katolícku kaplnku a poprosil, aby mu niekto vysvetlil text knihy. Po čase, aj keď vedel, že ho budú čakať ťažkosti a možno i smrť, požiadal o krst.
Niekto môže namietať; stalo sa to v Alžírsku a jeho sa netýka. A predsa stojí na zamyslenie. Nemal by som častejšie siahnuť aj ja po Svätom písme? Kde nájdeme správny návod, ako riešiť ťažkosti, ako prekonávať problémy, ako víťaziť nad pokušením a hriechom, ako korigovať svoj život na zemi na ceste do večnosti?

Nik z nás nechce odísť z tohto stretnutia svätej omše smutný pre svoje bohatstvo, ale naopak, s Ježišovým uistením, že ten, kto pre neho a pre evanjelium opustí všetko, stonásobne viac dostane v tomto čase, hoci s prenasledovaním „a v budúcom veku večný život“ (Mk 10,30).
Mladá žena, slečna, sa obrátila o pomoc na kňaza: „Duchovný otče, do nášho mládežníckeho zboru chodila Adriana, ktorá sa učí za predavačku. V poslednom čase vynechávala. Dozvedela som sa, že začala chodiť s chlapcom, ktorý je na základnej vojenskej službe. Vo svojich sedemnástich rokoch sa riadne zaľúbila. Chlapec na ňu naliehal, aby mu dokázala svoju lásku. Teraz čaká dieťa, no on jej povedal, aby išla na interrupciu a že už nemá o ňu záujem. Keď sa zdôverila rodičom, celkom sa zhrozili a matka vyhlásila: „Takéto niečo sa v našej rodine ešte nikdy nestalo! Daj si to vziať, alebo zmizni z domu!“ Adriana teraz chodí so svojím nešťastím celá bez seba. Zdôverila sa mi, že by nechcela zabiť dieťa. Čo bude robiť, ak ju rodičia vyhodia z domu? Sľúbila som jej, že jej budem pomáhať pri hľadaní riešenia. Čo by si radil ty, otče?“ (Katolícke noviny č. 41, 1997, str. 9)
Kto je v tomto príbehu muž z evanjelia? Chlapec si myslí, že problém sa ho netýka. Rodičia budúcej matky dajú radu, a v nedeľu možno pôjdu pokojne na omšu, veď oni dali len radu a o interrupcii sa nik nemusí dozvedieť, prípadne, čo koho do toho, že ich dcéra bola na prerušení tehotenstva!
Koľkí v našom okolí potrebujú pomoc! Ježiš nás chce použiť, aby nikto nemusel byť smutný. Aby nik neprišiel o účasť v Božom kráľovstve. Podať pomocnú ruku chce Ježiš nám za pomoci Svätého písma a učenia Cirkvi, ale aj cez či skrze nás iným; svojim deťom, bratovi či sestre, spolupracovníčke alebo kamarátovi. Kto pomôže, kto pomáha, aj modlitbou, že sa modlí za iných v ich ťažkostiach a neodsudzuje, neohovára či neosočuje, ten získava už tu na zemi odmenu a vo večnosti mu dá sám Ježiš. Je správne, že cítime zodpovednosť za spásu svojej duše a duše ľudí. Tak svojím správaním a prístupom k životu sa nedostaneme do situácie, že nebudeme môcť prejsť cez bránu do Božieho kráľovstva, ako ťava s nákladom nemôže prejsť uchom ihly. Naopak, s Božou pomocou a pomáhaním si navzájom môžeme získať stonásobne viac už teraz, v tomto čase a v budúcom veku večný život.

Uvedomujeme si a prijímame, že i dnešné evanjelium je návodom, ktorý nám pomôže získať nie pochybné a nestále hodnoty, ale predstavuje nám návod na získanie večného života, hodnoty, ktorú nezničí ani moľa, ani hrdza a ktorú nemôže žiadny zlodej ukradnúť.

Amen.