Dvadsiata piata nedeľa v období "cez rok"

O Ježišovom učení platí: Kto chce byť prvý, nech je služobník všetkých.

Sme svedkami, že dnes sa zabúda na plnenie svojich povinností. Minister si úrad a moc nedal sám, dostal ich od svojich voličov a často sa stáva, že kto má slúžiť, byť tu pre iných, dáva pocítiť svoju moc. Každý má povinnosť poslúžiť druhému. A či nie sme svedkami, že čoraz menej je snahy niekomu poslúžiť? Vo svete platí zásada, že staršiemu má poslúžiť mladší, podriadený nadriadenému.
Známe sú slová kráľa Frederika Veľkého:
„Kto riadi a spravuje, nech to robí tak, ako by bol prvý, ktorý má slúžiť.“ Tým, čo riadia a spravujú, pripomína: „Buď posledným, daj prednosť všetkým. Tým si z nikoho neurobíš nepriateľa. Múdri pochopia a primerane odpovedia a hlúpy keď nepochopí, z tvojej múdrosti neubudne.“
Neznamená to, že sa nemáme domáhať svojich práv i svojho miesta v spoločnosti. Ale nepozbavujme týchto práv iných. Skutočnými učiteľmi úcty a služby ľuďom nie sú tí, ktorí majú moc, ale tí, ktorí moci preukazujú úctu po príklade Pána Ježiša.

Ježiš hovorí: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9,35)

Mnohé Ježišove slová od začiatku vyvolávali nevôľu. Ježiš si nezakladal na obdive. Naopak. Slovom a životom dokazuje svoje poslanie. Učeníkom v Galilei hovorí, že „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 9,31) Tým nechce povedať, že je milovník utrpenia a od svojich bude žiadať, aby milovali aj oni utrpenie. Naopak. Chce povedať: Nebojte sa! Žiadne zlo a utrpenie nie je silnejšie ako Božia láska k ľuďom. Ježiš svojím umučením a smrťou je príkladom lásky k ľuďom. On, Boh v ľudskom tele, ktorý je Prvý, zomiera za hriechy všetkých. Ježiš poslúžil všetkým ľuďom. Zmieril ich s Otcom.
Ježiš na ceste do Jeruzalema nepíše, ale do sŕdc učeníkov vkladá posolstvo: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 9,31) Tieto slová sú súčasťou radostnej zvesti. Ježišovi pred smrťou záleží, aby apoštoli posolstvo správne pochopili a raz učili. Oni sa napriek tomu „cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.“ (Mk 9,34) Ešte neporozumeli. Podobne ako matka synov Zebedejových, Jakuba a Jána, keď prosila Ježiša, aby jej synovia v jeho Kráľovstve raz sedeli po jeho pravici a ľavici. Ježiš na príklade dieťaťa, ktoré je malé a slúžia mu dospelý, poukáže na prax, ako si majú počínať apoštoli a raz všetci, čo uveria v Krista: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9,35) Ježiš neodstraňuje zo života apoštolov ambíciu, ale upriamuje ju správnym smerom. Ambíciu vládnuť nad druhými a využívať druhých pre seba nahradil ambíciou slúžiť druhým. Ambíciu dostávať od druhých nahradil ambíciou dávať. „Blaženejšie je dávať, ako dostávať.“ (Sk 20,35)

Ježišove slová nestratili nič na význame a sile. Platia aj dnes. Človek, ktorý bojuje o moc, postavenie, by na ne nemal zabudnúť. Byť prvým, niečo znamenať napĺňalo a bude napĺňať vždy človeka. Olympiády, skúšky, preteky, súťaže vo všetkých oblastiach života sú poznačené cieľom byť prvým. Nie je to nič zlé, keď je to primerané k okolnostiam. Žiaľ, často snaha byť prvý ničí priateľstvá, vzťahy s inými. Dokonca z dejín vieme, ako nezvládnutá túžba byť najväčší či prvý priviedla ľudstvo ku koncentračným táborom, väzeniam... Stačí si spomenúť na Hitlera či Stalina. Vtedy sa stáva, že pred ničím sa človek nezastaví, nič mu nie je sväté. Preto Ježišove slová „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35) sú aktuálnym mementom.

Máme mnoho pozitívnych, povzbudivých príkladov.

História Sparty rozpráva o Paedaretosovi. V Sparte sa konali voľby do mestskej správy. Paedaretos bol jeden z kandidátov do 300 člennej rady mužov mesta. Keď oznámili výsledok volieb, jeho meno nebolo medzi vyvolenými. Priateľ mu hovoril: „Aká škoda, že ťa nevyvolili, ľud mal predsa vedieť, akým múdrym správcom si mohol byť.“ Na to mal Paedaretos povedať: „Som rád, že v Sparte je 300 mužov lepších odo mňa.“ Tak dnes tento muž je legendou, nad ktorým nezvíťazila žiarlivosť a vedel dať miesto druhým.

Veľkí ľudia obohatia svet. Tí sa nepýtajú: čo môžem dostať od spoločnosti pre seba, ale premýšľajú, čím oni môžu obohatiť spoločnosť. Podobný výrok povedal po prezidentskej prísahe Kenedy.
Pán Ježiš v slovách „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35), dáva jednu z „naj“ rád na svete.

Keď vieme tieto Ježišove slová, nemusíme sa vydať na cestu ako človek v starej východnej legende, ktorý chcel nájsť zmysel svojho života. Dlho nemohol nájsť takú prácu, kde by bol aj sám šťastný, spokojný a aj iní by boli vtedy s ním šťastní a spokojní. Raz v horúcom dni si sadol pod strom na kraji cesty. Všimol si muža, ktorý v tom teple, pod horúcim slnkom pracoval. Na mužovi bolo vidieť jeho spokojnosť a istotu. Keď sa muža spýtal na tajomstvo, odpovedal mu: „Som šťastný, pretože konám svoju prácu a myslím na Boha, ktorý sa stará o všetkých ľudí a ja mu chcem slúžiť.“ Vtedy si povedal človek – pútnik: „Teraz viem, prečo som nemohol nájsť radosť a šťastie.“


Apoštoli by nikdy neboli šťastní, keby sa boli hádali, „kto z nich je väčší.“ (Mk 9,34) A odpoveď? „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9,35) Kto prijíma Ježišove slová za svoje, spoznáva a presviedča sa, že sú aj dnes obohatením pre každého. Človek je veľkým iba vtedy, keď slúži, keď sa vie zrieknuť svojej sebalásky, keď nevykorisťuje iných, keď sa zrieka vládnutia nad inými. Vo všetkých oblastiach ľudskej rodiny to nielen platí, ale je prínosom.
Keď manželia žijú jeden pre druhého a spoločne pre deti, zachovávajú Ježišove slová, nachádzajú veľké obohatenie svojej lásky. Keď Ježišove slová „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých,“ (Mk 9,35) sa plnia na pracovisku, spoločnosti, všetci nájdu obohatenie a radosť v živote.
Rodičia, keď slúžia svojim deťom, nie sú páni, naopak, keď deti vidia ich príklad, láska rastie. Nedokáže milovať ten, kto nevie slúžiť.

28. apríla 1962 umrela pri štvrtom pôrode svojho dieťaťa lekárka Ginna Beretta Molla. Ako lekárka vedela, že jej tehotenstvo je ťažké a pravdepodobne sa skončí smrťou. Lekári jej potvrdili: buď ona, alebo dieťa bude žiť. Lekárom – kolegom vtedy povedala. „Mojou povinnosťou je splniť svoje poslanie matky. Som pripravená na všetko. Moje dieťa musí žiť.“ Keď nadišiel čas pôrodu, vedela, že zomrie. Narodila sa Emmanuela. Matka ju ešte videla, položila si ju na hruď a – zomrela. Ján Pavol II. túto ženu vyhlásil za blahoslavenú. Na Námestí Svätého Petra vo Vatikáne sa zúčastnili beatifikácie okrem Emmanuely i jej traja súrodenci, ich otec, manžel blahorečenej.

Doktorka Ginna Bertta Molla v službe životu svojho dieťaťa splnila posolstvo Ježiša. Slúžiť ľuďom nie je ľahko. A práve preto je namieste nielen si to pripomenúť, ale aj pracovať na sebe. Osvojiť si náuku Ježiša: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9,35) Áno, tieto slová majú svoje korene v utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, ktorý to všetko nielen predpovedal, ale sám prežil. Právom chápeme posolstvo Pána Ježiša v slovách: Nebojte sa!

Opravdivý svedok Ježišovej lásky nemá strach byť ministrom – služobníkom. Váži si a cti všetkých. Vidí vo svojom okolí bratov a sestry a nie podriadených…

Modlime sa:
Pane, otvor naše oči, aby sme objavovali tvoju tvár v tvárach bratov a sestier. Otvor naše srdcia, aby sme im mohli preukázať lásku, a ich lásku aby sme vedeli prijímať ako naše obohatenie…

Amen.