Dvadsiata piata nedeľa v období "cez rok"

Vždy sa pýtajme, študujme a žime to, čo od nás Ježiš očakáva.

Nemáte aj vy podobnú skúsenosť ako pani, čo si robila vodičský preukaz?

V autoškole im učiteľ rozprával o práci štvortaktného motora. Na konci prednášky sa inštruktor pýtal, kto tomu nerozumel. Prihlásili sa asi štyri. Vec vysvetlil ešte raz. Znova sa spýtal, či je ešte niekto, kto nerozumel.
Pani hovorí: „Obzrela som sa okolo, ale pretože žiadna ruka sa nezodvihla, neprihlásila som sa ani ja. Po hodine som sa pýtala muža vedľa seba, či tomu rozumel. Záporne pokrútil hlavou. Poznamenal: „Nebudem na seba vzťahovať pozornosť iných, že som nechápavý.“ Žena poznamenáva: „Keby som nemala švagra automechanika, ktorý mi to všetko vysvetlil ako malému dieťaťu, pretože som nie technický typ človeka, dodnes by som tomu nerozumela.“

Sv. Marek píše, ako apoštolovia počúvajú Pána Ježiša o tom, že ho zabijú, ale vstane z mŕtvych: „Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli“ (Mk 9,32).

Nielen viacerí v autoškole, nielen učeníci okolo Ježiša, ale koľko ľudí i dnes nerozumie slovám Ježiša. Naše „ja“ nám nesmie zabrániť poznať pravý zmysel slov Pána Ježiša.
Ježiš vedel, prečo Dvanásti mlčia. „Oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší“ (Mk 9,34). Predstava Dvanástich o obnovenom Dávidovom kráľovstve vyvolávala u nich spoločenské, politické myšlienky, kto bude mať vyššiu funkciu, postavenie. Ježiš veľmi jednoducho, aby to každý pochopil, čo je dôležité pre Božie kráľovstvo, podáva vysvetlenie. „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).
V spoločenskom poriadku platí rivalita, konkurencia, spoločenská prestíž... V nadprirodzenom živote platia iné hodnoty.

Ježišove slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35). Platia a budú platiť až do konca čias. Je pravdou, že Ježišove slová nám spôsobujú ťažkosti, trvá nám to často dlho, kým ich poznáme, osvojíme si ich a podľa nich žijeme.
Dnes je nedeľa masmédií. Zvykli sme si počúvať či sledovať programy v rozhlase a televízii. Chcú nás osloviť, získať, ale záleží od nás, my sa musíme rozhodnúť. Nik nás nebude brať na zodpovednosť, či a ako sme zrealizovali ponúkané hodnoty v masmédiách.
S postojom k Božím slovám, učeniu Ježiša je to celkom iné. Každý človek obdarený rozumom a slobodnou vôľou, keď sa stretáva s Božím slovom, je povinný zaujať taký postoj, ktorý mu prinesie odmenu od Boha. Preto je správne počúvať Božie slovo, správne prijímať a úspešne plniť. Môžeme nielen počuť, ale aj vidieť, ako koná Ježiš. Príklad Kristov je potrebné si osvojiť, veď sme kresťania. Nie je rozhodujúce meno, hodnosť, titul, ale vernosť k plneniu služby, ktorú máme vykonávať. Ježiš najdokonalejším spôsobom plnil svoje poslanie. Byť služobníkom a ešte všetkých, byť posledný, to nevyvoláva túžbu tak žiť, naopak. A predsa podľa Ježišových slov toto je jediná správna cesta. Po takejto ceste šli všetci svätí, všetci prví na čele s Ježišom, ktorý je prvý, pretože sa stal sluhom pre všetkých, ktorý neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a ktorý zomrel za hriechy všetkých.
Čím niekto zastáva vyšší úrad, čím je potrebnejší, tým cennejšia je jeho pozícia. Čím väčší okruh ľudí používa jeho služby, tým zodpovednejšie musí pristupovať k svojmu úradu. Ako veľmi bola cudzia idea obety apoštolom, keď sa hádali o prvenstvo. Nechápali ešte slová a príklad Ježiša. Preto im pripomína službu ako jedinú mieru veľkosti.
Dieťa bolo za čias Ježiša zaznávané, bezvýznamné, podceňované. Keď ho Ježiš kladie do prostriedku medzi nich, pripomína veľkosť tých, ktorí sa o dieťa starajú. Na príklade dieťaťa Ježiš učí, že nielen apoštoli, ale všetci tí, ktorým sú iní zverení, musia slúžiť aj bezvýznamným, podceňovaným, teda aj zvereným. Dostáva sa nám poučenia, ako máme sa správať a postupovať, keď sme predstavení. Akí sú najlepší rodičia? Tí, čo sa verne a zodpovedne starajú o svoje deti pred Bohom i spoločnosťou. To platí aj o všetkých predstavených. Rozhoduje ich láska, vernosť, spravodlivosť, čestnosť, zodpovednosť, ako sa správajú o každého a všetkých zverených. V Ježišovom dieťati z evanjelia je potrebné vidieť všetkých nám Bohom zverených. Prijať dieťa znamená prijať samého Boha.

Blížili sa maturity. Študenti jedného gymnázia si rozdeľovali maturitné otázky, ktoré mali vypracovať. To určite viacerí poznáte. Tie sa potom oxeroxujú a každý bude mať kompletne všetky odpovede. Všetko by bolo fajn, keby sa večne frfľajúcemu spolužiakovi zase nezdalo, že dostal tie najťažšie otázky a že literatúra nie je práve jeho koníček. Spolužiačka na to reagovala slovami: „Vieš, svet je omnoho lepší, než by bol, aj preto, že Michelangelo nepovedal, že stopy nemaľuje...“
Spomínate si na text piesne, ktorý znie:
Svet je oveľa lepší, ako by bol,
keby Noe povedal, že Archa ani zvieratá nie sú jeho odbor...
Mojžiš povedal, že sa s faraónom a s Egypťanmi nebude naťahovať...
Dávid povedal, že obry nie sú jeho parketa...
Ján Krstiteľ povedal, že púšť nie je jeho štýl...
Mária Magdaléna povedala, že ona nikomu nohy umývať nebude...
Peter povedal, že pohania ho nezaujímajú...
Pavol povedal, že sa nebude unavovať písaním listov...
A čo je najdôležitejšie:
Mária povedala, že sa necíti na to, aby porodila Spasiteľa...
A Ježiš povedal, že kríž je pre neho príliš potupný...

Príliš často zabúdame na slová Pána Ježiša: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35). Niekedy sa nám zdá, že musíme robiť veci, ktoré sú pod našu úroveň, ale môže byť väčšie poníženie, než poníženie Božieho Syna, od narodenia v chlieve až po potupnú smrť na kríži?
Je veľmi jednoduché realizovať sa, ale to nie je služba, keď robíme len to, čo sa nám páči, čo nás baví. Cirkvi ubližujú viac tí, ktorí sa presadzujú podľa svojich predstáv a záujmov, než tí, ktorí nerobia nič. Čaká ťa dnes niečo, čo je pod tvoju úroveň? Niečo, čím sa podľa mienky iných zhadzuješ? Myslí na to, že časom by mohol niekto povedať: „Svet je omnoho lepší, než by bol, pretože.... povedz, doplň svoje meno, nepovedal: „To nie je nič pre mňa...“

Ježišove slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35), ktoré povedal pred jeho bezprostredným utrpením, majú osobitný zvuk. Vieme, že boli nielen vyslovené, ale aj žité a pretrpené. V týchto slovách zaznieva veľké: „Áno, Otče!“
Uvedomujeme si aktuálnosť, ako realizovať otázku: ako ja chcem byť prvým, aby môj život s Kristovým návodom bol jasne a konkrétne zrealizovaný. Poslúžiť môže aj príklad:

Piataci na základnej škole sa rozhodli zriadiť si internetovú stránku. Pani učiteľka informatiky im pomohla vytvoriť stránku na servere a žiaci sami sa mali rozhodnúť, čo na ich stránke sa má nachádzať. Mali aktualizovať stránku. Keď už mali svoju www.piatac.sk , žiaci chceli, aby ich stránku čím viacerí navštívili, preto na prvej stránke napísali: „Naša WWW je najlepšia na svete. Sme prví v škole. Ak s tým nesúhlasíš, tak napíš!“
Aké bolo ich prekvapenie, keď už na druhý deň v internetovej poštovej schránke čítali slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. J.“ Namiesto podpisu len písmeno J. Kto to napísal? Chlapci chceli zistiť adresu odosielateľa, z akého serveru prišla odpoveď, ale nič im to nehovorilo. Potom všetci špekulovali, kto je to ten „J.“. Ján, Jozef, Jaroslav?
Nevedeli, že tie slová im poslal ich pán kaplán, ktorý má tiež internet. Rozuzlenie prišlo na hodine náboženstva. Pán kaplán sa žiakov pýta: „Vie niekto, o čom bolo v nedeľu evanjelium?“ Nikto nevedel. A tí žiaci, čo nechodia do kostola, nevedeli o čo ide. Potom im pán kaplán Jozef prečítal nedeľné evanjelium. Keď prečítal slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35), celá trieda vedela, o čo ide. „Ááá! To náš pán kaplán nám napísal tieto slová!“
„Ja?!“ Prekvapenie kaplána bolo také veľké a prirodzené, že všetci žiaci, ktorí si boli istí, zvolali: „Áno!“ A jednotlivo volali: „Veď súhlasí aj podpis: „J.“. Keď sa utíšila trieda, kaplán pokračuje: „Nie iba meno Jozef začína sa na „J.“. Tieto slová nie sú moje, ale povedal ich niekto iný.“
„Kto?“ zvolala celá trieda, ktorá sa už tešila, že objavili autora. Na to kaplán povie: „No kto, predsa? Ježiš.“
Celá trieda stíchla. „Ježiš nemá na internete adresu,“ poznamenal ktorýsi chlapec.

Vieme, že Ježiš nemusí mať počítač, aby sa k nám prihovoril hoci cez internet. Boh sa prihovára k nám cez tých, ktorým sme zverení, ktorí sú nám zverení. A dokonca i cez neveriacich hovorí Boh k veriacim, a naopak. Na internete je mnoho stánok. A keď je Ježiš v srdci človeka, v našom srdci, hovorí aj cez nás, a rovnako aj ku nám.
Kňaz Jozef, ktorý si pozrel internetovú stránku a vetu na prvej strane, správne a poučne zareagoval. Poučil ich, že nie je správne sa chváliť, namýšľať si o sebe, hoci by sme boli akokoľvek dokonalí. Nikdy by sme nemali zabudnúť na Ježišove slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).

Keď máme aj v oblasti viery ťažkosti, že nerozumieme ako žena v autoškole, nemajme strach a nebojme sa ako apoštoli. Pýtajme sa znova a znova. Učme sa! Dajme si veci vysvetliť. I Svätý Otec Ján Pavol II. nám v Bratislave povedal: „Nehanbite sa za vieru!“

Amen.