Dvadsiata prvá nedeľa v období "cez rok"

Povzbudiť veriacich k pravidelnému prijímaniu Eucharistie.

Každý z nás potrebuje k tomu, aby mohol plniť svoje každodenné povinnosti, pravidelný spánok a stravovanie. Určite mi dáte za pravdu, že jedným z pokrmov, z ktorých sa človek nepreje, je chlieb a práve perikopa dnešného evanjelia nám hovorí o chlebe, o chlebe živom, ktorým je sám Pán Ježiš.

Necítime sa niekedy ako tí Židia, ktorí nepochopili význam Ježišovho svedectva? „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6,51). A na inom mieste hovorí veľmi vážne slová: „Veru, veru, hovorím vám, ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6,53). Každá veta tohto evanjelia je veľmi vhodnou na hlboké rozjímanie a meditáciu o tajomstve Eucharistie.

Je pravdou, že toto myslenie Ježišovej prítomnosti a dávania sa pod spôsobom chleba a vína sa nedá pochopiť ľudským rozumom. Je to skôr o vnútornom vzťahu, hlbokej viere a veľkej milosti, ktorá sa človeku dostala ustanovením Eucharistie na Zelený štvrtok. Niekedy je ozaj potrebné zamyslieť sa nad tým, ako prijímame Ježiša do svojich sŕdc. Preto pristupujme podľa možnosti s veľkou bázňou a čím častejšie na Baránkovu hostinu, aby sme mohli čerpať z prameňa živej vody, zo studne, ktorá nikdy nevysychá. Tento prameň je stále pripravený uhasiť náš smäd. Skúsme si uvedomiť Ježišovu hlbokú pokoru a poníženosť, že sa znížil ten, ktorý je cesta, pravda a život. Možno slová dnešného evanjelia znejú v jednej časti prísne, ale je to pre naše dobro. Tu vlastne vidíme, ako Ježišovi veľmi záleží na našej spáse. On ako väzeň lásky nás stále čaká v Eucharistii, aby sme mohli stále čerpať posilu pre našu spásu.

Ku kňazovi prišiel človek, ktorý sa nemohol zmieriť s katolíckou náukou o prítomnosti Krista v Eucharistii. Pýtal sa: „Ako môže byť v takom malom kúsku prítomný tak veľký Boh?“ Kňaz zobral zrkadlo a dal sa pozrieť tomuto pánovi doňho. Potom ho hodil na zem a ono sa rozbilo na veľa kusov. Povedal mu: „Vidíš sa v každom kúsku a pritom sa nedivíš. Preto sa nediv, že Kristus je celý a súčasne prítomný všade, kde sa uchováva Eucharistia.“

V prvom čítaní sme počuli o múdrosti, ktorá pozýva na hostinu. Hostinou je vlastne múdrosť sama. Kristus nás ale pozýva na väčšiu hostinu. Božia múdrosť a Božie slovo stali sa človekom, aby boli pre nás chlebom života. Vie niekto z vás povedať o jedálnom lístku po smrti? Rozmýšľali ste niekedy o tom? Pán Ježiš nám ponúka takýto jedálny lístok. „Kto mňa prijíma, bude žiť naveky.“
Svätý Tomáš Akvinský hovoril, že Eucharistia je cieľom všetkých sviatostí (sv. Tomáš A. III q. 63a5). Eucharistia buduje Cirkev a buduje ju ako opravdivé spoločenstvo Božieho ľudu, ako zhromaždenie veriacich, vyznačujúcich sa tým istým znakom jednoty, na ktorej mali účasť apoštoli a prví Pánovi učeníci (Ján Pavol II.: RH).
V dnešnej dobe, kedy je svet nasiaknutý liberalizmom, konzumným životom, prichádzajú choroby, ktoré ničia človeka, jeho zdravie, narušujú psychiku a harmóniu života. V médiách sa môžeme dozvedieť o rôznych liečiteľoch, ktorí nám ponúkajú návod na riešenie týchto problémov cez horoskopy a rôzne liečiteľské metódy. Pravidelne sa propaguje v novinách aj kontakt s týmito ľuďmi. Preto veriaci by si mali dávať pozor na tieto aktivity, lebo niekedy aj svoje posledné úspory dajú na tieto účely, len aby boli zdraví. Najlepším liečiteľom a liekom je sám Spasiteľ, ktorý nás môže uzdraviť zo všetkých duševných a fyzických chorôb a pritom nás to nestojí nič, iba úplná dôvera, odovzdanie sa do jeho rúk a prijatie jeho vôle. Keď máme doma kvet, musíme ho pravidelne polievať. Potrebuje vodu, slnko. Keby sme tak nekonali, určite by vyschol. O čo dôležitejšie je pravidelné prijímanie Eucharistie, ktorá je znakom večného života. Je najlepšou náplasťou na všetky naše choroby.

Pán Ježiš nám predkladá v dnešnom evanjeliu návod na večný život. Ním je on sám. Nechajme sa ním viesť. Pane, ak prijímam teba, budem žiť večne v tebe. Odpusť mi moju povrchnosť, chcem si ťa viacej všímať, chcem ťa mať viacej rád. A hlavne po sv. prijímaní sa chcem viac zamyslieť nad tým, ako prežívam tvoju prítomnosť v mojom srdci. Pomáhaj mi v tom.

Amen.