Dvadsiata prvá nedeľa v období "cez rok"

Povzbudiť veriacich k slobodnému a zodpovednému rozhodnutiu v živote.

Život nás často postaví do situácie, keď sa musíme slobodne rozhodnúť. Bude záležať len na nás, ako sa rozhodneme. Boh nám dal slobodu, nebude nás obmedzovať v jej vykonávaní.

Ježiš kladie apoštolom otázku: „Aj vy chcete odísť“ (Jn 6,67)? Všetko necháva na slobodné rozhodnutie apoštolov.
Po vystúpení Krista v synagóge, kde ohlásil ustanovenie Eucharistie, veľa učeníkov totiž opustilo Učiteľa, pretože jeho slová o eucharistickom tajomstve sa im videli ťažko prijateľné. „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať“ (Jn 6,60)?! Pri Ježišovi zotrvali iba tí najoddanejší a Pán teraz očakáva opätovné potvrdenie ich priateľstva a bezpodmienečnej dôvery v neho. Obracia sa teda na tých, čo ho deň čo deň verne nasledovali a pýta sa ich: „Aj vy chcete odísť“? A Peter v mene všetkých odpovedá: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6,68-69). A apoštoli povedali ešte raz áno. Položme si otázky: Čím by boli apoštoli bez Ježiša? Kam by zamierili svoje kroky? Kto by splnil túžby ich srdca? Život bez Krista ani teraz nemá zmysel.

Aj my sme navždy povedali „ áno“ Ježišovi. Prijali sme Ježiša Pravdu, Život, Lásku a Slobodu. Ale naša sloboda nám neslúži iba na to, aby sme sa bezcieľne motali po ceste z jednej strany na druhú. Slúži nám na zameranie sa na konkrétny cieľ: na Krista. Vtedy s údivom odhalíme onen radostný rozmer slobody, ktorá si volí Ježiša a všetko to, čo nás k nemu približuje, a odvrhne to, čo nás od neho vzďaľuje. Ale sloboda sama osebe nestačí, potrebuje sprievodcu – Polárnu hviezdu. Polárka nášho života, naším krokom, smerom je Pán. Čím by sme vyplnili tie svoje krátke dni, ktoré nám Boh dal? Čo sa bez neho vôbec oplatí?
Mnohí ľudia pod slobodou rozumejú toľko, ako nechať sa strhnúť svojimi vášňami a inštinktívnymi chúťkami danej chvíle. Títo ľudia v podstate zabúdajú, že sloboda je zaiste nepopierateľným a základným ľudským právom, necharakterizuje ju však možná voľba zla, ale možnosť zodpovedného konania dobra, ktoré uznávame a po ktorom ako takom túžime. Človek s dvojakým chápaním slobody odmietne každú pravdu, ktorá prezentuje platný a záväzný cieľ pre celé ľudstvo, pretože sa mu bude zdať nepriateľom jeho vlastnej slobody. Vo Svätom písme sa stále opakuje základná vec, na ktorej stojí celá dôstojnosť ľudskej osoby a to je, že: Boh stvoril človeka ako slobodnú bytosť. Z toho vyplýva, že človek je slobodný. A kde sa hovorí o slobode, tam musia byť aj možnosti – najmenej dve, z ktorých si je možné vybrať. Boh človeku túto slobodu nikdy neodníme. „NIKDY.“ To je základ, ktorý robí človeka človekom. To je definícia človeka. A tak každý jeden z nás sme naozaj v stave, kedy musíme rozmýšľať, čo robiť a čo nerobiť. Od toho, ako sa rozhodneme, závisí naša zodpovednosť pre slobodné rozhodnutie.

Bruno Ferrero nám vo svojej knihe Je tam hore niekto? píše, ako jeden mocný kráľ cestoval cez púšť a za ním putovala dlhá karavána, ktorá viezla rozprávkový poklad zlata a vzácnych perál. Na pol ceste jedna ťava z karavány, vysilená rozpáleným slnkom lapajúca vzduch, odpadla a viac nevstala. Truhlica, ktorú niesla, sa skotúľala po dunách, rozbila sa a celý obsah, perly a drahokamy, sa rozsypali do piesku. Vladár nechcel strácať čas. Iné truhlice nemal a ťavy boli preťažené. Namrzeným a súčasne veľkodušným gestom vyzval svoje pážatá a zbrojnošov, aby si vzácne perly pozbierali a ponechali. Mladíci sa chamtivo vrhli na bohatú korisť a začali zo všetkých síl prehrabávať piesok. Vladár pokračoval v ceste púšťou. Zbadal však, že za ním niekto uteká. Obrátil sa. Bolo to zadychčané a spotené páža. Spýtal sa ho: „ A ty si tam neostal, aby si si niečo nazbieral?“ Páža dôstojne povedalo: „Ja idem za svojím kráľom.“

V podobnej situácii, v akej sa nachádza kráľ na púšti, sa nachádzal aj Ježiš Kristus. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6,66-69).

Ani kráľ nenútil svoje páža aby išlo za ním. Nechal to na jeho slobodnom rozhodnutí. Ani Ježiš nenútil apoštolov. Apoštoli sa slobodne rozhodli ísť za Ježišom. Ani Boh nás nenúti, aby sme sa rozhodli pre neho. Boh nám dáva slobodu rozhodnutia. Záleží len na nás. Preto pred každým rozhodnutím prosme Boha, aby naša myseľ bola čistá a slobodná od hriechu.

Amen.