Nedeľa Najsvätejšej Trojice

Najsvätejšia Trojica - tajomstvo a zároveň láska.

Aj vy ste už premýšľali, meditovali, či medzi sebou rozprávali o najväčšom tajomstve našej viery, o Najsvätejšej Trojici? Sv. Augustín napísal: „Kto pochopí všemohúcu Trojicu? A predsa, málo je tých, ktorí vedia, čo hovoria.“ (Vyznania XIII,11)

Aj od maturantov kňaz dostal otázku: „Nakoľko je to možné, vysvetlíte vhodným spôsobom tajomstvo Trojice, že je jeden Boh, ale v troch Osobách.“
Kňaz sa zadíval k obloku a hovorí: „Všimnime si slnečné lúče. Vysiela ich slnko. Teplo, ktoré cítime, pochádza od oboch: od slnka i zo žiarenia lúčov. To sa dá prirovnať k Najsvätejšej Trojici. Slnko je Boh Otec. Slnko vysiela svoje lúče, Syna Božieho. Zároveň od obidvoch, od slnka i od jeho lúčov, čiže od Boha Otca a Boha Syna pochádza teplo – Boh Duch Svätý.“

Poznáme aj iné prirovnania k pochopeniu tajomstva Najsvätejšej Trojice, ako napr. trojlístok, voda v troch skupenstvách a iné.

Jedna homília je málo, aby stačila na vysvetlenie tajomstva Najsvätejšej Trojice. Skôr sa zamyslíme, ako poznáme Boha, ako vnímame vzťahy medzi Otcom a Synom a ako v nás účinkuje Duch Svätý.

Ježiš hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,18-20)

Kresťan verí v jedného Boha v troch Osobách. Aj Žid verí v jedného Boha. Kresťan verí v toho istého Boha, ale v troch Osobách. Jedná sa o monoteizmus trinitárny. To je rozdiel medzi vierou v Boha u Židov a kresťanov. Ľudia by nikdy k tomuto poznaniu vlastnými silami nedošli. Už prví kresťania však akceptujú to, čo Boh sám hovorí o sebe.
Je pravdou, že Boh postupne sa dáva človeku poznať. V Starom zákone nie je napísané, že by Boh dal poznať vrchol svojho tajomstva. Boh sa dáva ľuďom poznať ako jeden Boh – “Jahve“. Boh, ktorý je človeku blízky, s ktorým človek nemôže manipulovať ako chce, keď má nároky, požiadavky, ktoré človek je povinný plniť, zachovávať, rešpektovať. Boh hovorí: „Vedz a uchovávaj si v srdci, že len Pán je Boh hore na nebi i dolu na zemi; iného niet. Zachovávaj jeho prikázania a ustanovenia, ktoré ti ja dnes predkladám, aby dobre bolo tebe i tvojim synom po tebe a aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“ (Dt 4,39-40)
Najmä Ježiš svojím učením a zmŕtvychvstaním poodkryl tajomstvo jedného Boha. On jediný môže hovoriť o Otcovi a Duchu Svätom, pretože od Otca vyšiel, k Otcovi sa vrátil a prosí Otca, aby dal ľuďom Ducha Svätého, ktorý bude až do konca sveta ľuďom pripomínať, čo Ježiš učil.
Ježiša nemožno prirovnať k človeku, ktorý o niečom len počul, čítal či videl, ale osobne nezažil a rozprával by o tom tak, ako o osobnom zážitku. Ježiš je „pravda“. Diabol je otcom lži. Jedine Ježiš môže povedať: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec.“ (Mt 5,45) K Otcovi sa máme modliť. Otec vie, čo potrebujeme. Otec je na nebesiach. Otec nám odpúšťa. Učí nás, že „jeden je váš Otec.“ (Mt 23,9) Jedine Otec vie o poslednej hodine. Ježiš hovorí o tom, že vyšiel od Otca, že Otec miluje Syna (porov. Jn 3,35), Otec „všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.“ (Jn 5,23) Ježiš hovorí, ako Otec svedčí o Synovi: „Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.“ (Jn 5,37-38) „Ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (Jn 10,15) „Ja som v Otcovi a Otec je vo mne.“ (Jn 14,10)
Ježiš hovorí o Duchu Svätom aj s Nikodémom. „Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3,5) Predpovedá Tešiteľa Ducha Svätého (porov. Jn 14,15-31). Ducha, ktorý vychádza z Otca i Syna a ktorý oživuje svojimi darmi. Kto niekedy vystúpil na vysoký vrch, z výšky videl viac ako ten, kto zostal dole. Kto prijíma Ducha Svätého, spoznáva viac lásku, ktorú dáva Boh.
Kresťania prijatím Ježiša ako Boha a Ducha Svätého ako Boha nie sú ctiteľmi viacerých Bohov. Ak človek chce poznať nejakú krajinu, musí do nej cestovať. Človek Boha v troch Osobách nikdy nemôže celkom poznať. Ježiš však povedal o Bohu v troch božských Osobách všetko potrebné a podstatné k našej spáse. Boh sám prišiel k nám, aby sme ho mohli poznať. Boh však od nás žiada, aby sme skúmali, poznávali, osvojili si a žili to, čo nám Boh Duch Svätý ako prvý autor Svätého písma predkladá. Boh tým, čo spolupracujú s Duchom Svätým, dáva milosti, že ho viac spoznávajú vo svojom živote zo stvorených vecí a najmä v Písme a Tradícii za podpory Učiteľského úradu Cirkvi.

Človek vždy bude na zemi objavovať tajomstvá Stvoriteľa a vo svojom živote sám spoznáva, že je tajomstvom a má pracovať na svojej spáse až do posledného úderu srdca a dychu. Boh človeka vždy sprevádza svojou láskou.
Jeden Boh v troch Osobách vždy bude pre človeka tajomstvom. Boh sa sám postaral, aby človek vstúpil do tohoto tajomstva. Pre kresťana je povinnosť vstúpiť do tohoto tajomstva. Vierou kresťan spoznáva Boha Otca Stvoriteľa. Vierou kresťan spoznáva Boha Syna Vykupiteľa a Spasiteľa a vierou kresťan spoznáva Boha Ducha Svätého Posvätiteľa, Radcu a Vodcu v tomto živote.
Nestačí, aby sme o Trojici len niečo počuli, niečo vedeli, čiže boli ako ľudia, ktorí majú mapu či turistického sprievodcu, ale stále zostávajú kdesi mimo. Tí totiž nespoznajú krásu, ktorá im je ponúknutá, kultúru, ktorá je na dosah ruky a podobne. Teda kresťan je pozvaný, vyzvaný samým Bohom, aby nestál mimo, ale vstúpil do ponúknutého tajomstva. Objavovať, spoznávať tajomstvo Najsvätejšej Trojice nie je rezervované len pre niekoho, tým viac však tí, čo boli pokrstení v „mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“ majú zachovávať všetko, čo Boh prikázal cez prorokov, svätopiscov, čo učí Cirkev skrze Písmo a Tradíciu, a najmä čo Ježiš sám učil.
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nie je záležitosť filozofických špekulácií. Poznať Najsvätejšiu Trojicu je podmienkou pre večný život.

Celá naša liturgia Cirkvi, sviatosti, dogmy, duch Cirkvi sú preniknuté jedným Bohom v troch Osobách.
V modlitbe nás Duch Svätý vedie, že pre zásluhy Ježiša Krista vzdávame vďaku Bohu Otcovi. Láska k Bohu je vždy trinitárna, čiže keď sa modlíme rozprávame sa s Bohom, ktorý je jeden v troch Osobách.
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nie je výmysel Cirkvi. Cirkev nám sprostredkúva to, čím Trojica pre nás je. Najsvätejšia Trojica je zviazaná s naším životom. Jedná sa o hlboké duchovné bohatstvo, má svoj fundament vlastne v láske, veď Boh je láska (porov. 1 Jn 4,16). Láska je totiž subjektívna a medzi osobami je viac činnosťou a silou, ak možno použiť týchto pojmov, keď hovoríme o Bohu. Na lásku sú potrební dvaja. “Ja“ potrebuje “Ty“ a spolu v láske dajú “My“. Jeden Boh v troch božských osobách je láska. Sv. Augustín o učení Najsvätejšej Trojice hovorí: Otec je ten, ktorý miluje, Syn je ten, ktorý je milovaný a Duch Svätý je láska.“ (Porov. De trin. VIII 10,14; IX 2,2)
Aj keď vlastnými silami nie sme schopní odkryť tajomstvo Najsvätejšej Trojice, veríme a vyznávame to, čo obsahuje Krédo. Ak Boh jestvuje, musí jestvovať v takom spôsobe, že je jeden a v troch Osobách.

Všetci sme videli naplnenú manželskú lásku. Šťastný muž a žena žijú v láske, ktorú vidieť v plode ich lásky, dieťati. Rodina. Boh od počiatku tak chcel. Tí, čo chcú dnes žiť ináč, či už vo zväzku alebo bez naplnenia, odmietajú jedného Boha v troch Osobách, ktorý je láska.

Pri modlitbe Sláva Otcu zastavme sa a vzdajme z celého srdca oslavu Bohu dnes i vždy, i naveky.

Amen.