Nedeľa Najsvätejšej Trojice

V láske k Bohu žiť a poznávať Boha.

Keď niekto vo vašej prítomností povie nejaké známe priezvisko či meno, čo si vtedy predstavíte? Niekoho konkrétne? Možno udalosť spojenú s človekom, ktorý má toto meno. Možno si niekto uvedomí, že ten človek má modré oči, je zavalitej postavy a podobne. Človeka poznávame podľa vonkajších znakov. Môžeme povedať, že toho človeka poznáme dokonale? Nie.
A predsa vieme, že keď konkrétneho človeka by si zobral do rúk vedec, napríklad inžinier genetik, na základe určitého výskumu môže viac o ňom povedať. Dnešná veda je schopná vecí, o ktorých sa v minulosti nevedelo. Dnes sa hovorí o klonovaní. Zatiaľ len na zvieratách a niektorí vedci chcú priviesť na svet človeka, jedinca bez pričinenia muža a ženy. Na zvieratách je to vyskúšané. Sú to zaujímavé a aj nebezpečné výskumy.
Sme v kostole, ktorý má už svoju históriu. Koľko už tu odznelo úvah, homílií, kázní na tému: Najsvätejšia Trojica. Môžeme dnes na túto tému povedať viac? Vieme povedať o Bohu, v ktorom sú tri božské osoby, všetko?

Ježiš nás dnes vyzýva: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).

Výzva je nám známa. Všimnime si, že Ježiš hovorí; máme ísť a učiť v “mene“ a nie v “menách“ Otca i Syna i Ducha Svätého. Keď robíme kríž na sebe, hovoríme “v mene“ a nie “v menách“.
Katechizmus nás učí, že tajomstvo Najsvätejšej Trojice je najväčším tajomstvom našej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je tak zdrojom všetkých tajomstiev viery, je svetlom, ktoré osvetľuje. Je to najzákladnejšie a najpodstatnejšie učenie v “hierarchii právd“ viery. Celé dejiny spásy nie sú ničím iným ako históriou rôznych ciest a prostriedkov, ktorými jediný a pravý Boh Otec, Syn a Duch Svätý sa zjavuje. Je pravdou, že o jednom Bohu v troch osobách vieme pre spásu našich duší všetko potrebné. Poznáme, že Boh je Otec, Boh je Syn a Boh je Duch Svätý. Vieme, že Otec nie je Syn, Syn nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je Otec.
O tajomstve nášho Boha už rozprávajú prvé stránky Knihy Genezis. „Boh riekol: Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný“ (Gn 1,26). V slove “učiňme“ podľa mienky niektorých teológov je prvýkrát predstavená Najsvätejšia Trojica. Nie je to však zrejmé zjavenie, pretože náuka o Najsvätejšej Trojici mala prísť až v Novom zákone. Skutočne v Novom zákone máme učenie o jednom Bohu v troch osobách zjavené. Pán Ježiš sa neohraničil iba na to, že hovorí o Bohu, že je človeku Otcom. Odkrýva nám tajomstvo samého Boha. Niekoľkokrát nazýva jedného Boha svojím Otcom. Niekoľko príkladov z evanjelií. Na otázku Židov, za koho sa Ježiš vydáva, odpovedá: „Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom hovoríte: „On je náš Boh, a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam“ (Jn 8,54-55). Ježiš jasne hovorí, že jedine on pozná celkom Boha, a ten Boh je jeho Otcom. Pred veľradou na otázku: „Ak si Mesiáš, povedz nám to“ (Lk 22,67), Ježiš hovorí: „Aj keď vám to poviem, neuveríte“ (Lk 22,67). A pokračoval: „Vy sami hovoríte, že som“ (Lk 22,70). Keď rozpráva s Nikodémom, Ježiš povie o sebe: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3,16-17). Pán Ježiš v neobyčajnom spojení používa slová “Otec“ a “Syn Boží“. Pre Ježiša Boh nie je tak ako pre človeka Otcom ako Stvoriteľ. Ježiš Kristus je Synom, ale takým, ktorý je rovný Otcovi vo všetkom. Ježiš hovorí, že je jediným Synom Otca (porov. Jn 1,14.18), ale i samým Bohom (porov. Jn 1,1). Potrebné je si uvedomiť zázraky, učenie, múdrosť či osobitnú svätosť Pána Ježiša. Pri krste v Jordáne sám Otec potvrdil, že Ježiš je jeho Syn: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Jn 3,17). Keď Peter pri Cézarei Filipovej vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16,16-17). Poznať jediného Boha v troch osobách nie je len vecou rozumu, ale aj cesty prijatia daru viery. Svätý Gregor Naziánsky hovorí, že v Starom zákone nebolo potrebné zdôrazňovať božstvo Syna. To mal urobiť sám Ježiš. Ježiš predstavuje rovnako aj tretiu božskú osobu, Ducha Svätého. „Keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd“ (Jn 16,8). A pokračuje: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn 16,13-15).

Mnohé náboženstvá volajú Boha Otcom. Preto aj iní hovoria o Bohu, že je prvý zdroj všetkého, transcendentnou autoritou, že je dobrý ku všetkým svojim deťom a že sa s láskou stará o svoje deti. „Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče“ (Rim 8,14-15)! Je vhodné pripomenúť, že Boh presahuje ľudské rozlišovanie pohlaví. Nie je muž ani žena, je Boh. A že je zdrojom a vzorom ľudského otcovstva a materstva, a neprekáža tomu, že nikto nie je otcom ako je Boh.
Keď kráčame prírodou, môžeme poznávať Boha v jeho stvorení. Ježiš mám zjavil, že Boh je Otec spôsobom neslýchaným. Nie je ním len preto, že je Stvoriteľom. On je od večnosti Otcom vo vzťahu ku svojmu Synovi, ktorý je Synom len vo vzťahu k svojmu Otcovi: „A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11,27).
Nielen my objavujeme v kráse, harmónii, prírodných zákonoch a poriadkoch svojho Boha Stvoriteľa, ale aj vedci. Človek už vie rozbiť jadro atómu. Poznáme protóny či neutróny. A dnes sa vedci dostávajú ešte ďalej. Pýtajú sa, či sú “kvarky“ doteraz najmenšie delenie hmoty ešte hmotou? Keď dielo Boha – hmota vyvoláva v nás úžas, čo potom tajomstvo samého Boha, tajomstvo Najsvätejšej Trojice?
V našej dobe pokroku a vedy sa stretávame s vecami, ktoré mýlia mnohých. Máme možnosť sledovať výtvory ľudského ducha vo filmoch. Vedecké výpravy do budúcnosti či minulosti zle pôsobia na mnohých. Sú zvádzaní pre nedostatočné vedomosti, zle podanie hodnôt a podobne. A tak viac ľudí podlieha napríklad reinkarnácii – prevteľovaniu do kráv, mačiek, psov či iných zvierat, ľudí a vecí. Či to nie je ponižujúce, aby človek za svoje hriechy mal pokračovať v novom živote a to nie raz, ale mnohokrát pokiaľ sa, vraj, očistí v ďalších životoch či zvieratách? Boh nás stvoril, aby sme ho poznávali, milovali a robili všetko, čo od nás vyžaduje a praje si. „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Boh nechce našu smrť. Boh chce, aby sme s ním žili po celú večnosť. Boh nechce, aby sme žili v pozemskom raji, ale v jeho Kráľovstve.
Preto máme Boha poznávať, milovať a splniť svoje poslanie, ktoré nám určil. A to je táto doba, tento čas, prostredie... Je správne, že Bohu sa klaniame, že ho vo svojich modlitbách oslovujeme, že sa s ním stretávame vo sviatostiach, v bratoch a sestrách, že máme v úcte svoje telá.
Veríme, že raz uvidíme Boha. „Uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli... Tak je. Amen“ (Zjv 1,7). Už starozákonný prorok Izaiáš hovorí: „Uvidia moju slávu“ (Iz 66,18).
Boli, sú a budú pokusy ľudí znázorniť Najsvätejšiu Trojicu. Áno, poznáme symboly: Boh Otec je znázornený ako starec, v rukách drží kríž s Bohom Synom a nad nimi sa vznáša holubica, symbol Ducha Svätého. Takéto znázornenie sa neprotiví našej viere. Vieme však, že náš Boh je jeden Boh v troch božských osobách; čistý Boh, bez začiatku a bez konca. Boh Otec, ktorý nie je stvorený. Boh Syn, ktorý sa počal a narodil. Boh Duch Svätý, ktorého Otec poslal na zem v Ježišovom mene. Boh Duch Svätý, Láska, ktorá vychádza od Otca k Synovi a od Syna k Otcovi. Ducha Svätého poznávame až v učení Boha Syna. Každá osoba v jednom Bohu je od večnosti.
Cirkev sa cez stáročia snažila jasne formulovať svoju trinitárnu vieru a to aj preto, aby prehĺbila svoje chápanie viery, ale tiež preto, aby zabránila bludným učeniam. Tak tomu bolo na prvých konciloch. Pretože sa jedná o ťažko vysloviteľné veci, Cirkev musela vyvinúť vlastnú terminológiu s pomocou pojmov filozofického pôvodu ako “podstata“, “osoba“, “vzťah“ a podobne. Tým však nepodriadila vieru ľudskej múdrosti, ale dala nový, neobvyklý zmysel týmto prevzatím termínov, určeným pre budúcnosť a tiež k tomu, aby vyjadrovali nevýslovné tajomstvo, ktoré nekonečne prevyšuje všetko, čo sme v našej ľudskej obmedzenosti schopní pochopiť.
Keď povieme meno niekoho z nás, hneď si vieme niečo predstaviť. A práve dnes na sviatok Najsvätejšej Trojice si takto chceme pripomenúť tajomstvo nášho Boha.

Amen.