Sedemnásta nedeľa v období "cez rok"

Vitalita života duše i tela má svoje zdroje aj v Božom slove a Eucharistii.

Počas dovoleniek sa stáva, že pri návštevách, výletoch v neznámych mestách, historických pamätihodnostiach sa zastavujeme a čítame pamätné tabule. Často nevieme nič alebo veľmi málo o tých ľuďoch, čím sa preslávili, čo vykonali pre blaho ľudí.
Stál som neďaleko jednej takejto pamätnej tabule a sledoval som ľudí. Nielen cudzinci, ale i Slováci čítali jej text. Cudzinci ešte hľadali v turistických sprievodcoch výklad, a skoro všetci odchádzali akoby naprázdno. Dalo sa to čítať z ich tvárí. Prečítali, všimli si, zastavili sa – a to bolo všetko.
To som si všimol aj na mieste pri Tiberiadskom mori, kde Ježiš nasýtil hladný zástup. Turisti si na chvíľu posadajú, sprievodcovia prečítajú text z evanjelia dnešnej nedele, a ide sa ďalej po pamiatkach.

Zastavme sa a prijmime Ježišove slová „Usaďte ľudí“ (Jn 6,10) za svoje a v náš prospech.

Päť nasledujúcich stretnutí v nedeľu prerušíme čítanie z evanjelia sv. Marka a bude nasledovať časť evanjelia sv. Jána o udalostiach okolo rozmnoženia chlebov a rýb. Jánov text je plný symboliky a ukrytého zmyslu, ktoré je potrebné odkryť. Ježiš čiastočne odhaľuje tajomstvo svojej osoby a svojho poslania. Vrcholom je Eucharistia. Ježiš učí zástup, ktorý zabudne na potreby tela, jedlo. Ježiš na potreby svojich poslucháčov nezabudol. Po krátkej konzultácii s učeníkmi koná. Treba si uvedomiť, že Ježiš cíti s ľuďmi, pozná ich potreby, má ich rád, vie, čo v tejto chvíli je žiaduce. V slovách „Usaďte ľudí...“ (Jn 6,10) je ukryté memento Ježišovej lásky. Nechce zástup prepustiť hladný. Ježiš až do konca čias všetkých, ktorí ho budú počúvať, chce sýtiť svojím telom a krvou. Chce, aby sa u neho a s ním cítili doma. Sadnúť si doma je pocit šťastia. Najmä tí, čo po dlhom čase znova si prídu domov. Aké je nádherné si uvedomiť: som doma. Kto navštívi Ježiša a sadne si k jeho nohám - cíti sa dobre. Ježiš má radosť, keď je hostiteľ. Ježiš má záujem nielen o duchovné, ale i telesné potreby človeka.
Sú to najmä sviatosti, v ktorých prijímajúci sa stretáva so svojím Bohom. Prijatím sviatosti Ježišovi odpovedáme na slová: „Usaďte ľudí.“ (Jn 6,10) Ježiš nepozerá na počet prijímajúcich, ale každý dostane podľa toho, koľko je schopný prijať, nakoľko je disponovaný. Neprehliadnime, že Ježiš sýtil ľudí skutočným chlebom. To aj preto, že i dnes je mnoho ľudí, ktorí sa potrebujú vecí duchovných dotknúť svojimi zmyslami.

Udalosť rozmnoženia chlebov je jednou z najznámejších častí evanjelia, a predsa sa často zabúda na podstatu udalosti. Ježiš si všíma hlad svojich poslucháčov a reaguje naň. Boh má o nich starosť. Ježiš dáva najavo aj to, že je očakávaný Mesiáš, a rovnako aj to, že potrebuje svojich učeníkov. Ježiš priamo zaangažuje apoštolov pri zázraku rozmnoženia a nasýtenia zástupu piatimi jačmennými chlebmi a rybami. A jedinou ich povinnosťou je: „Usaďte ľudí.“ (Jn 6,10)
Ježiš od nás vyžaduje aktivitu nielen v duchovnej oblasti, ale aj v obyčajných povinnostiach každého dňa, ktoré sú potrebné pre život.

Ako Ježišovým slovám „Usaďte ľudí“ (Jn 6,10) porozumel Ján Pavol II.? Nebude na škodu si pripomenúť jeho činnú lásku v niektorých dejinných súvislostiach.
Vo víre revolučných premien sa ani nie mesiac po novembri 1989 uskutočnila na svetové pomery veľmi významná prvá schôdzka pápeža Jána Pavla II. so šéfom Kremľa Michalom Gorbačovom. Došlo k vzájomnému rešpektovaniu marxistického a kresťanského sveta. Po desiatich rokoch aj na Slovensku boli sme svedkami, ako si dokážu porozumieť sociálni demokrati s kresťanskými.
Počas pôsobenia Jána Pavla II. zaznamenalo kresťanstvo výrazný posun. Pápež uznal v roku 1986 historickú diskrimináciu Židov kresťanmi, ale najväčšiu pozornosť vzbudilo jeho ústretové gesto voči evanjelikom v Nemecku v roku 1996. Hlava Katolíckej Cirkvi sa uznanlivo vyslovila o osobe reformátora Martina Luthera a skončila tak stáročiami pretrvávajúcu nevraživosť.
Za zmienku stojí etický rozmer základnej zmluvy medzi SR a Svätou Stolicou. Napriek všetkým zmenám, ktoré sa stali počas pontifikátu Jána Pavla II., jeho stanoviská sa príliš nezmenili. Neúnavný cestovateľ a bojovník proti komunizmu, ale aj proti kapitalizmu sa stal symbolom boja proti bezpráviu. Pápež v ekonomike protestuje proti všemocným zákonom zisku a vyslovuje sa proti bezduchému materializmu.
V oblasti filozofie kritizuje všetko, čo veriacich odtrháva od viery. Materializmus, podľa neho, smeruje k násiliu a neprináša sociálne zlepšenie. Kňazmi môžu byť iba muži v celibáte. Pápež je zásadne proti trestu smrti. Ešte viac treba brať do úvahy niektoré postoje pápeža v otázkach spolunažívania. Potraty považuje Svätý Otec za odporný zločin. Zastavenie potratov a eutanázie prinesie spásu pre ľudstvo. Trvá aj na absolútnom zákaze antikoncepcie. Označuje ju za cynické pohŕdanie ľudským životom. Rozvody sú preňho neprijateľné a rozvedení nemôžu prijímať Oltárnu sviatosť. K homosexualite má pápež zvláštny vzťah. Aj keď odcudzuje takýto sexuálny pomer, tvrdí, že homosexuáli by mali byť liečení s najväčším súcitom. Cirkev zvýrazňuje aj svoju povinnosť hovoriť o otázkach politickej etiky, ale odmieta už niesť politickú zodpovednosť. Kresťania naučení vzdorovať totalite sú však zaskočení demokraciou, ktorá tak často hovorí o ľudských právach, ale porušuje ich.

Ján Pavol II. čerpá silu z Eucharistie. Duša potrebuje pokrm. Eucharistia je posilou. Prijímanie tela a krvi Krista sa stáva nádejou, istotou pre podujatia na zemi. Keď sme s Ježišom, žijeme s ním a preniká celú našu istotu. Nemáme nič cennejšie a istejšie na ceste do večnosti ako sviatosti, v ktorých patríme celí Kristovi. Prijímame slová sv. Augustína: „Pristupujte s nádejou!“ U Ježiša a s Ježišom nepociťujeme hlad. On i dnes má starosť o každého z nás.

Na cestách počas prázdnin nezabúdajme, čo pre nás Ježiš znamená. Nepatríme predsa medzi neznalých lásky Ježiša v Eucharistii.

Amen.