Sedemnásta nedeľa v období "cez rok"

Hlad je veľkým nepriateľom človeka. No okrem toho telesného hladu poznáme aj hlad duše, ktorý je oveľa bolestnejší.

Evanjelium o rozmnožení chlebov je aktuálne v každej dobe. Keď čítame tieto nádherné slová o nasýtení päťtisícového zástupu, sme naplnení bázňou. „Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb“ (Mk 6,42-43).

Človek je v neustálom zhone. Prešli tie časy, na ktoré spomínali naši starí rodičia; na to, ako strávili zimné večery. I deň prežívali v kľude, nie v náhlení. A boli šťastní, aj keď nemali také vymoženosti ako my dnes. Dnes už dieťa musí vstávať včasráno, aby pracujúca matka stihla škôlku a potom načas prísť do práce. A keď sa večer dieťa chce hrať s rodičmi, musí ísť spať, lebo matka už nevládze, je na konci so svojimi silami. I otec prežíva niečo podobné.
A dnes nám chce Cirkev povedať: Sadni si, odpočiň si aspoň v kostole. Nechaj svoj zhon za dverami a zaraď sa do zástupu okolo Ježiša. O tomto rozmnožení chlebov hovoria svorne všetci štyria evanjelisti. V niektorých maličkostiach sa rozchádzajú a doplňujú. Ale zhodne hovoria, že toto rozmnoženie sa udialo v tichu, na osamelom mieste. Odborníci Svätého písma považujú túto udalosť rozmnoženia ako predobraz Eucharistie. Keby sme si prečítali 6. hlavu evanjelistu svätého Jána, videli by sme aj odozvu ľudí na toto rozmnoženie: Krista chceli urobiť kráľom. Ale keď im Ježiš hovorí o chlebe života, že im dá svoje vlastné telo, po ktorom už nebudú hladní a smädní - nechceli ho už za kráľa a šomrajúc sa pýtali: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: Zostúpil som z neba“ (Jn 6,42)?! Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať“ (Jn 6,60)?!
Aj Marek hovorí o tom, že to nepochopili ani sami apoštoli, pretože ich srdcia boli stále nechápavé.

V čom sa my, kresťania dnešnej doby, líšime od týchto šomrajúcich Židov, od nechápavých apoštolov, od učeníkov, ktorí sa vrátili domov a viac za Ježišom nešli? Či nežiadame aj my od Ježiša skôr svoje materiálne nasýtenie, zabezpečenie, pohodlie ako Chlieb večného života? Či nerezignujeme hneď, akonáhle sa objavia prvé prekážky so slovami: Tvrdá je to reč?!

Dajme si pozor na svoje zmýšľanie v spoločnosti, lebo konzumná spoločnosť by chcela Krista prijať ako niečo, čo potrebuje.
Čo znamená nasýtenie zástupu, môžeme vidieť na kanadských mučeníkoch. Do farnosti, ktorej duchovným je otec Amadci, prišiel mladý kresťan zo Španielska. Usadil sa v najchudobnejšej štvrti s úmyslom žiť tu pre iných. Čoskoro jeho príklad zaimponoval aj iným veriacim. Utvorili si skupinku, ktorej cieľom bolo najlepšie poznať Ježiša zo Svätého písma; v modlitbe porozprávať sa s ním v rozjímaní, spojiť sa s ním v meditácii, zjednotiť sa s ním v Eucharistii a poslúžiť mu v bratoch a sestrách. Tým si získavali srdcia svojho okolia, pretože všetci túžili po šťastí.

Aj pre nás má Ježiš pripravenú hostinu. Pozvaní sme všetci. Prajme si a snažme sa, aby sme nepoznali duševný hlad.

Amen.