Druhá adventná nedeľa

Vždy pamätať na to, že s nami je Kristus.

AI
Skoro velebným sa nám zdá kľud, s ktorým znášal svoje vyhnanstvo slávny španielsky profesor Feay Louis de LEON.
Keď sa po päťročnom vyhnanstve mohol vrátiť na svoje profesorské miesto, pred jeho prednáškou bola poslucháreň plná do posledného miesta. Všetci boli presvedčení, že profesor sa vo svojej prvej prednáške vyjadrí nejako ostro proti nespravodlivému ublíženiu. Do hrobového ticha konečne zaznel profesorov hlas. Keď sa posadil, kľudne otvoril svoj zošit práve na tom mieste, kde pred piatimi rokmi prestal a povedal: „Včera sme povedali, že ..... .“
Týmto prejavom neobyčajnej duševnej veľkosti si získal viac priateľov, ako seba ostrejšou odsudzujúcou rečou.

Pred našimi očami je najväčší prorok, predchodca Ježišov, Ján Krstiteľ. Muž slova i skutku. Žije v čase cisára Tibéria, Poncia Piláta, Herodesa... . Žije v dobe, ktorú mu určil Boh. Žije a plní vôľu Božiu, verne, čestne, zodpovedne.

KE
Zachyťme hlas adventného kazateľa Jána Krstiteľa a začnime realizovať, žiť slová, ktorými vyzýva k zmene života svojich súčasníkov, ako tými istými slovami svojich súčasníkov vyzýval prorok Izaiáš, a ako máme žiť aj my dnes svoju vieru. Sú to slová: „Pripravte cestu Pánovi!“ (Lk 3,4; Iz 40,3).

DI
Z prvého storočia sa nám zachoval spis „Náuka dvanástich apoštolov“. Jedna kázeň v ňom začína slovami: „Sú dve cesty. Jedna vedie do záhuby a druhá k životu.“ Božie slovo je stále aktuálne. V každej dobe človek rozhoduje o svojej spáse. Dnes sú nám adresované slová: „Pripravte cestu Pánovi!“ (Lk 3,4; Iz 40,3). Cesta je obraz prirovnávaný ľudskému životu. Všetci sme sa narodením, ešte skôr počatím, vydali na cestu prirodzeným životom, ktorý smrťou prechádza do večného života. Život každého človeka je poznačený dedičným hriechom. Vôľa človeka zoslabla a rozum sa zatemnil. Každý náš hriech má následky.

Prvým je strata milosti posväcujúcej, strata priateľstva s Bohom. Hriechom strácame to najcennejšie, cennejšie ako všetko bohatstvo sveta. Čo má človek v rukách z toho čím bol, čo vlastnil, znamenal, keď je v rakve? Starozákonná kniha Kazateľ začína slovami: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Aký má osoh človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, kým je pod slnkom?“ (Kaz 1,2-3).
Druhým následkom smrteľného hriechu sú časné tresty na zemi a večný trest. Časné sú všetky bolesti, námahy,... ktoré musíme za svoje hriechy vytrpieť a to buď na zemi, alebo v očistci. Večný trest je peklo, stav duše bez Boha po celú večnosť.

Tretím následkom za smrteľný hriech je strata všetkých zásluh a nemožnosť získať nové zásluhy. Keď sme v stave milosti, priateľstva s Bohom, za každý dobrý skutok získavame odmenu pre nebo. Ježiš povedal pri blahoslavenstvách: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi!“ (Mt 5,12). Štvrtá pravda nášho náboženstva znie: Boh je spravodlivý, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Výzvou: „Pripravte cestu Pánovi!“ (Lk 3,4; Iz 40,3), je pripomínané, zanechať cestu hriechu, život bez zásluh pred Bohom a nastúpiť cestu, život, za ktorý chce Boh odmieňať. Adventná doba nemá význam pôstnej doby, nepripomína utrpenie a smrť Krista. Advent je časom radosti a ešte väčšieho očakávania radosti. Pravá radosť kresťana je čistá, bez hriechu.

PAR
O niektorých ľuďoch hanlivo rozprávame, že majú čierno-biele videnie. Týmto označením charakterizujeme extrémnosť ich názorov. Buď je niečo dobré alebo je zlé. Takéto vnímanie sveta a ľudí je však chybné, pretože odmieta vnímať celú škálu dobrých prvkov v tom, čo je považované za "zlé" a rovnako celú škálu zlých prvkov v tom, čo je považované za "dobré".
V našom čase sa však v našej spoločnosti rozmohlo ešte horšie vnímanie sveta. Už to nie je ani čierno-biele, ale iba čierne. Nie je potrebné ani veľmi analyzovať rozhovory pri vzájomných stretnutiach, aby sme si to potvrdili. Skepsa, nedôvera, určitá beznádejnosť a bezradnosť - to všetko cítiť zo súčasnej doby. Zaiste nie je veľa podnetov, ktoré by vyvolávali opačné nálady. Na druhej strane je to priam "škandál", keď si takéto videnie sveta osvojujú kresťania. Evanjelium predkladá víťaznú perspektívu budúcnosti. Kristus je víťaz, ktorý príde v sláve. Prví kresťania ohlasovali túto víťaznú a radostnú víziu svojim súčasníkom, ktorí boli na tom podobne ako naši súčasníci - väčšinou boli ľuďmi bez nádeje. A toto ohlasovanie zmenilo ich život, dodalo nádej, ukázalo radostnú perspektívu.

Môžeme zmeniť toto súčasné čierne videnie sveta, ak sa budeme držať evanjeliovej zvesti, ktorá vedie k optimizmu a nádeji. Môžeme radostným videním sveta nakaziť aj tých, ktorí dnes nevidia žiadne východiska. Je to naše poslanie.
K tomu nás vyzýva Spasiteľ cez slová Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi!“ (Lk 3,4; Iz 40,3).
Táto výzva znamená snažiť sa byť človekom svedomia. Nepotláčaj v sebe hlas svedomia, ani ho neznetvoruj. Uznávaj to, čo je dobro a čo zlo. Utvrdzuj v sebe dobro a potlačuj zlo!" Čím viac budeme poslušní hlasu svedomia, tým väčšia bude naša bdelosť. Toto nevedie len k pripravenosti na stretnutie s Pánom v okamihu našej telesnej smrti alebo pri jeho druhom a slávnom príchode. Ovocie bdelosti je poznateľné v každodennom živote človeka, lebo ho robí krásnym a dokonalým a na toto by sme nemali zabudnúť počas celého svojho života, teda i v celom Novom cirkevnom roku, i v tomto liturgickom advente, ktorý prežívame.

MY
Prijmime teda túto ponuku, ktorú nám ponúka Boh a ktorú od nás žiada krstný záväzok. Ním sme včlenení do Cirkvi a Ním sme aj povolaní na dielo služby, aby sme boli prorokmi a ohlasovateľmi Krista v dnešnom svete a medzi ľuďmi, s ktorými prichádzame do styku. Nebojme sa dať do Jeho služby. On najvyšší a najmocnejší sa urobil slabým, aby nás mohol prosiť o spoluprácu. On všemohúci sa urobil neschopným spasiť nás bez nás a bez našej pomoci. Preto sa dajme do služby ako Ján Krstiteľ a nebojme sa prekážok. Veď On je s nami a chce nám pomôcť plniť Jeho vôľu. A Jeho vôľou je naše posvätenie. A nielen naše, ale aj tých, ktorých nám Boh posiela do nášho života.

ADE
Ján Krstiteľ nie je len historická postava, muž z evanjelia... . Jánom Krstiteľom má byť dnes každý z nás. To pochopil i španielsky profesor Feay Louis de Leon z úvodu. Je správne vyprosiť si aj dnes verné a zodpovedné plnenie povinnosti kresťana v Novom cirkevnom roku, už teraz na začiatku adventu.

Amen.