Druhá adventná nedeľa

Pozvaní sme kráčať cestou, ktorú od nás očakáva Ježiš.

AI
Sledujete šport? Napríklad formule 1 ale aj iný šport. Ak áno, viete, že pri samotných pretekoch je dôležitý štart alebo začiatok. Na štarte je vo výhode ten vpredu. Kto stojí na štarte kdesi vzadu, alebo zaspí alebo pobabre štart, môže to väčšinou rovno zabaliť.

Vďaka Bohu, že advent nie je Formulou 1. Pretože už prežívame druhú nedeľu a ak sme zaspali štart, lebo o hoci aj úplne zbabrali, nič ešte nie je stratené a my môžeme ešte začať. Stačí sa nám rozhodnúť a hneď začať.

KE
Zachyťme hlas adventného kazateľa, Jána Krstiteľa a začnime realizovať, žiť slová ktorými vyzýva k zmene života svojich súčasníkov, ako tými istými slovami svojich súčasníkov vyzýval prorok Izaiáš a ako máme žiť aj my dnes svoju vieru. Sú to slová: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3).

DI
Z prvého storočia sa nám zachoval spis, „Náuka dvanástich apoštolov“, kde jedná kázeň v ňom začína slovami: „Sú dve cesty. Jedna vedie do záhuby a druhá k životu.“ Božie slovo je stále aktuálne. V každej dobe človek rozhoduje o svojej spáse. Dnes nám sú adresované slová: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3). Cesta je obraz prirovnávaný ľudskému životu. Všetci sme sa narodením, ešte skôr počatím, vydali na cestu prirodzeným životom, ktorý smrťou prechádza do večného života. Život každého človeka je poznačený dedičným hriechom. Vôľa človeka zoslabla a rozum sa zatemnil. Každý náš hriech má následky.
Prvým je strata milosti posväcujúcej, strata priateľstva s Bohom. Hriechom strácame to najcennejšie, cennejšie ako všetko bohatstvo sveta. Čo má človek v rukách z toho čím bol, čo vlastnil, znamenal, keď je v rakve? Starozákonná kniha Kazateľ začína slovami: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Aký má osoh človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, kým je pod slnkom“ (Kaz 1,2-3)?
Druhým následkom smrteľného hriechu sú časné tresty na zemi a večný trest. Časné sú všetky bolesti, námahy... ktoré musíme za svoje hriechy vytrpieť buď na zemi, alebo v očistci. Večný trest je peklo, stav duše bez Boha po celú večnosť.
Tretím následkom za smrteľný hriech je strata všetkých zásluh a nemožno získať nové zásluhy. Keď sme v stave milosti, priateľstva s Bohom, za každý dobrý skutok získavame odmenu pre nebo. Ježiš povedal pri blahoslavenstvách: „radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12). Štvrtá pravda nášho náboženstva znie: Boh je spravodlivý, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Výzvou: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3), je pripomínané, zanechať cestu hriechu, život bez zásluh pred Bohom a nastúpiť cestu, život za ktorý chce Boh odmieňať. Adventná doba nemá význam pôstnej doby, nepripomína utrpenie a smrť Krista. Advent je však čas radosti a ešte väčšieho očakávania radosti. Pravá radosť kresťana je čistá, bez hriechu. Kresťan nie je klaun, ktorý zabáva okolie a nikto sa ho nepýta, čo cíti vo svojom vnútri.

PAR
Pretože na Vianoce sa stalo zvykom aspoň raz v roku sa stretnúť celá rodina pri štedrovečernom stole, možno použiť aj iné podobenstvo. Život možno prirovnať ku stavbe domu. Dom to je každý z nás a tiež dom je celá naša rodina. Advent v takom prípade je čas, kedy si mám uvedomiť priority, hodnoty pre ktoré žijem, čomu dávam v živote prednosť, čo je zmysel, cieľ života. Keď sa tešíme na Vianoce, keď dokážeme pricestovať z diaľky na niekoľko hodín medzi najdrahších, je potrebné aj sa pripraviť na Vianoce ako kresťan, sviatosťou zmierenia ale i prehodnotením života a tiež jasným a snáď ráznym konaním pre nápravu vzťahu k Bohu, blížnym a k sebe samým.

Predstavme si architekt sa rozhodol prestavať dom, v ktorom býval so svojimi rodičmi. Samozrejme, že rodičia súhlasili. Veď syn bol profesionálom vo svojom odbore a zákazky sa mu len tak hrnuli. No všetko sa zmenilo, keď sa začala samotná prestavba. Mnohé priečky boli vybúrané a inde vyrástli nové. Niektoré okná sa zamurovali a inde sa búrali otvory na nové. Dom vyzeral ako by na neho zaútočili nepriatelia s ťažkou muníciou. Architekt to mal vtedy veľmi ťažké s rodičmi. Len s vypätím všetkých síl sa mu podarilo utíšiť ich námietky, ale nepodarilo sa mu ich presvedčiť, že výsledok prestavby sa im bude páčiť. To dosiahol až ku koncu prác, kedy sa začali zreteľne ukazovať kontúry nových priestorov. Rodičia pomaly začali chápať nutnosť tých počiatočných búracích prác, ktoré nakoniec dali ich domu nový a krajší vzhľad. A keď sa práce celkom ukončili, nevedeli si vynachváliť pohodlie, ktoré im prestavaný dom ponúkol.

V adventnej dobe môžeme byť podobnými týmto rodičom, keď "architekt" nášho života - Boh, začne v čase, keď sa mu viac otvoríme, prestavbu nášho "vnútorného domu". Nie sme schopní vidieť výsledok, nedokážeme vidieť cieľ jeho pôsobenia, vidíme len to, že búra mnohé piliere nášho života, na ktoré sme si zvykli a zdá sa nám, že bez nich nedokážeme žiť. Preto sa mnohokrát rýchlo uzatvárame pred týmto Božím pôsobením, aby sme azda zachránili" zvyšky nášho "starého života". Boh však pre nás chcel niečo veľa lepšie... Ak sa v tomto adventnom čase na začiatku nového cirkevného roka otvoríme Bohu, znovu pocítime, že chce v našom živote urobiť rôzne zmeny. Podvoľme sa, neodporujme, neoplakávajme to, čo tým akoby strácame, pretože Architekt nášho života Boh, Ježiš tvorí pre nás niečo oveľa krajšie a lepšie.

MY
Vyberme si, čo nám viac pomôže aktívne a účinne prežiť advent prípravu na najkrajšie sviatky roka. Boh nás má však rád. Otec preto posiela svojho Syna Boha na zem ako Bohočloveka. Ježiš preto sa nám stal podobným vo všetkom okrem hriechu. A Duch Svätý nás vedie, učí, riadi, povzbudzuje... aby sme sa pričinili o získanie večného života v Božom kráľovstve.
Hriech všetci vieme, že nepatrí k šťastiu človeka. Uvedomujeme si čo spôsobuje hriech pre šťatie prirodzené na zemi i nadprirodzené v nebi. Pozeráme sa očami viery a uvedomujeme si, že hriechu je správne povedať naše rozhodné a jasné, „nie“. Advent ako príprava na Vianoce je čas očistiť a odstrániť smútok, hriech a pripraviť srdcia, svoje rodiny, farnosť na to najkrajšie, pripraviť sa na prijatie Boha medzi sebou a vo svojich srdciach. Ján Krstiteľ je stále aktuálny ohlasovaťeľ príchodu Mesiáša. Ján ako herold je aj v tohtoročnom advente ten pravý predchodca Krista. Sklameme sami seba? Blížnych? Jána Krstiteľa? Svojho anjela strážneho, patrónov, Pannu Máriu a samého Ježiša? Naše nie hriechu a všetkému čo s hriechom súvisí je ta najsprávnejšia odpoveď na výzvu: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3).

ADE
Hovorí sa, že nie je majster ten, kto prácu začne, ale ten, kto ju ukončí. Uznanie patrí úspešne zavŕšenej práci. No tomuto uznaniu vždy predchádza obdobie svedomitej práce. Ak študent, napríklad, chce dosiahnuť akademický titul, musí sa svedomito pripravovať na prednášky, sedieť nad skriptami, jednoducho študovať... Podobne je to v každej oblasti ľudského života.

I v športe. Táto skúsenosť je nám blízka a veľmi dobre ju chápeme. A to je dobre, lebo tento zákon o námahe, ktorá predchádza úspešne zavŕšenú práce, platí aj v duchovnom živote. Ak je naším cieľom spása a večný život v nebi, tak potom pozemský život má byť svedomitou prípravou na dosiahnutie tohto cieľa. Nikto z nás nepochybuje o dôležitosti tejto prípravy. A advent je štartovacia čiara. Advent je začiatok a od začiatku je správne žiť naplno s Ježišom.

Amen.