Druhá adventná nedeľa

Počúvať a odpovedať na Boží hlas.

AI
Už ste počuli dávnu latinskú múdrosť: „Nomen – omen“. Meno môže niečo povedať o charakteristike človeka, prípadne o jeho budúcnosti. Všetci poznáme, ako nám záleží na „dobrom mene“ – teda nie len veľkým podnikom, spoločnostiam alebo spoločenstvám, ale aj jednotlivcovi ako osobe. Ak poznáte význam vášho krstného mena, možno by ste sa prekvapili, čo má spoločné s vašou životnou cestou.

KE
Tak ako my si dávame významné udalosti do súvislostí – napr. narodenie dieťaťa v Jubilejnom roku 2000, podobne v dejinách spásy máme zarámcované vystúpenie Jána Krstiteľa: „za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša“ (Lk 3,2). Meno Ján nás uisťuje, že Pán je milostivý. Čo nám tieto slová chcú povedať?

DI
Ján Krstiteľ, prorok z púšte v poľnohospodársky orientovanom Judsku, zatlačil do úzadia najmocnejších vodcov Palestíny – Piláta, Herodesa a Kajfáša. Boh sa rozhodol hovoriť prostredníctvom samotára Jána Krstiteľa, ktorý sa do dejín zapísal ako oveľa slávnejšia postava ako ktorýkoľvek pozemský vládca toho obdobia.
Podľa židovského zákona bol iba jeden najvyšší veľkňaz. Boh ho určil z Áronovho rodu a kňaz v tomto úrade slúžil až do svojej smrti. Vtedajší náboženský systém bol však skorumpovaný a rímska vláda dosadzovala svojich náboženských vodcov, aby mala nad Židmi väčšiu moc. Už Jánovo narodenie bolo na prelome časov, keď sa Gréci a Rimania, ale aj židovské náboženstvo ocitlo v beznádejnej tme. Rímske úrady zrejme zosadili Annáša, ktorého ustanovili Židia, a nahradili ho jeho zaťom Kajfášom. Avšak Annáš si podržal svoj titul ako sa spomína v Skutkoch apoštolov (4,6) a pravdepodobne značný vplyv, spojený s touto funkciou. Pretože Židia verili, že najvyšší veľkňaz je povolaný do svojho úradu na celý život, naďalej nazývali Annáša svojím najvyšším kňazom.

Práve do tejto bezradnosti prehovoril sám Boh. V tom čase zostúpilo Božie slovo k Jánovi. Prečo však k samotárovi žijúcemu na púšti a nie na teologickú fakultu v Jeruzaleme? Prečo Ján nešiel do jeruzalemského chrámu, ale zostal na púšti? To sám Boh sa rozhodol ponechať bokom úradujúcu cirkev, kňazstvo, zaužívané obrady a formy a zvolil si túto nezvyčajnú cestu. Jánove vystúpenie bolo tak podložené premysleným plánom – zariadil to Boh. Toto Božie zostúpenie bolo oznámené človeku už pri prvom páde do hriechu. Aj Mojžiš sa so svojimi bratmi lúčil prísľubom: „Proroka vám vzbudí Boh, toho počúvajte – takého ako som ja.“ Podobné datovanie k aktívnej prorockej úlohe nachádzame aj u veľkých starozákonných prorokov (porov. Iz 6,1; Jer 1,2; Ez 1,1-3), tiež u malých (porov. Ag 1,1; Zach 1,1). Aj Malachiáš, posledný z prorokov, zakončil svoje posolstvo so slovami: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde Pánov deň, a ten obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k otcom.“

Púšť vnímame ako jedinečné miesto pre prorocké ohlasovanie. Judská púšť nie je Sahara, je hornatá a skalnatá. Najmä oblasť na východ od Jeruzalema, ktorá siaha až k Mŕtvemu moru. Na púšti boli roztrúsené jaskyne, v ktorých sa ukrýval sám Dávid pred kráľom Saulom. Najnovšie nálezy v okolí Mŕtveho mora svedčia o tom, že tam odchádzali mnohí ľudia, ktorým sa Písmo stalo centrom života. Predpokladáme, že Ján mal úzke vzťahy s obyvateľmi púšte – Kumrancami. Počiatok skrytého Jánovho života na púšti vidíme už v slovách: „Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael“ (Lk 1,80). Ján nebol nadarmo synom zbožných rodičov, aj roky strávené na púšti mali svoj zmysel, veď podobným formovaním prešiel aj Mojžiš. Obdobie, v ktorom vyrastal, bolo temné a nepriaznivé pre vývoj duchovného života. Je zrejmé, že tých nespomínaných, akoby zamlčaných tridsať rokov neprebiehalo u neho bez vnútorných zápasov, prostredníctvom ktorých však poznával svoje poslanie a veľkosť samého Boha. Čas, ktorý strávil na púšti (približne pätnásť rokov), dobre využil ako prípravu na budúce poslanie.

PAR
Vystúpenie Jána Krstiteľa pozýva nás zamyslieť sa, aký má Boh svoj zámer s každým z nás. Aj nad nami zaznieva Boží hlas každý deň. Počúvajme ho, vytvárajme priestor pre Boha v našich srdciach.! To je spoločné nám všetkým: od najmladších po najstarších – v určitých odlišnostiach. Mladý človek najskôr hľadá svoje povolanie, prechádza obdobím formácie, ale aj štúdiom. Neskôr zodpovedným rozhodnutím vstupuje do manželstva alebo sa zasvätením odovzdáva Bohu. Pápež Pavol VI. k tomu hovorí: „Svet je plný hlasov. Medzi nimi môže mladý človek, ktorý cíti povolanie, rozoznať a začuť hlas zvláštneho dôrazu, záhadný, ktorý si nemožno pomýliť so žiadnym iným. Hlas prísny a zároveň príjemný, mocný a lahodný. Hlas jednoduchý ako vzdych a hlboký ako dráma: hlas Kristov.

Vyzrievaním v rozdielnych okolnostiach prechádzame však neustále. V Cirkvi ako v spoločenstve sú však životné stavy v takom vzájomnom vzťahu, že sú navzájom na seba zamerané. V rôznorodosti a bohatstve jednotlivých povolaní každý jeden je pozvaný podľa vzoru Jána Krstiteľa prijať Boha do svojho života a spolu s ním putovať týmto svetom, ohlasujúc jeho evanjelium a vydávajúc svedectvo jeho láske. Ján vyzýval každého k skutočnej kajúcnosti a táto jeho výzva mala veľký ohlas.

MY
Pán Boh mohol prehovoriť aj na púšti a to cez muža, ktorý mal uši otvorené pre Boží hlas – on porozumel Bohu, poslúchol ho a začal kázať. „Boží hlas sa prejavuje dvomi rozličnými spôsobmi, ktoré sú podivuhodné a navzájom sa doplňujú: Jeden je vnútorný hlas milosti, Ducha Svätého, tajuplný svojím vnútorným kúzlom, ktorým Pán „ticho“ a mocne volá v nepreniknuteľných hĺbkach ľudskej duše. Druhý je vonkajší, ľudský, poznateľný, sociálny, právny a konkrétny hlas význačného služobníka Božieho slova , hlas apoštola, hlas hierarchie.“ Toto hovorí pápež Pavol VI. o pôsobení Božieho hlasu – vnútorne cez svedomie alebo navonok cez človeka.

„Všetko to začalo mojou asistentkou, spomína jeden lekár na svoje obrátenie. Bola to jednoduchá žena, matka piatich detí, ale mala v sebe toľko pokory, toľko priateľskosti, korektnosti, vyrovnanosti, vyžarovalo z nej čosi také podmaňujúce, že ma to zaujalo a zároveň pobádalo skúmať, kde je prameň všetkých týchto vlastností. Mal som sa to dozvedieť postupne. A to bola jej ďalšia prednosť. Pomocou nej som spoznával Boha, začal som sa modliť, čítať Sväté písmo, počas prechádzok som veľmi veľa rozmýšľal o svojej existencii, a tak pomaly, ale iste Boh vstupoval do môjho života. A keď som ho spoznal, vyvodil som z toho radikálne dôsledky. Zanechal som stretnutia pri pití alkoholu s kamarátmi a pochopil som, že moje miesto je v rodine. Cítil som, že až tam musím ísť za Božím hlasom.“

Preto so skutočným pokáním môžu začať ľudia, ktorí počuli Boží hlas. Nie ľudský hlas, ale to najvyššie Božie riadenie. To je jediná cesta, ktorá vyrieši každý problém, nájde východisko z každej biedy. Aj Ján Krstiteľ na púšti zo dňa na deň dozrieval. Jeho veľkosť spočívala aj v tom, že vedel vyčkať správny okamih, ktorý nevznikol z jeho túžob, ale na pokyn svätého Boha. Tak Boh prehovoril. Prisľúbený Spasiteľ Izraela je už predo dvermi. Ján je tým slávnym družbom, ktorý má poslanie prihotoviť ženíchovi nevestu – pripraviť Pánovi cestu do našich sŕdc.

ADE
Ďakujeme ti, Pane, že „si nás utvoril tak zázračne“. Ty si každému daroval meno a určil obdivuhodné miesto v tvojich plánoch. Pomáhaj nám, Pane, aby sme v tvojom mene všetko začínali, s tebou aj končili, a tak raz uvideli vo večnosti tvoju tvár a slávu tvojho mena.

Amen.