Piata nedeľa "cez rok"

12345

Oplatí sa veriť Ježišovi (Lk 5,1-11)

Ak Ježiš od nás niečo žiada, žiada to pre naše dobro.

AI
Na ulici predavač losov oslovoval okoloidúcich: „Kúpte si lós, iste vyhráte.“ Ľudia sa usmievali. Nezastavili sa nekúpili si lós. Priateľ sa zastavil s poznámkou: „A čo ak mám skutočne vyhrať?“ Kúpil jeden lós a predavač mu ho s úctou rozstrihol a neotvorený podal. Keď ho otvoril všetci okolo počuli: „Vyhral som zájazd do Talianska!“ Vtedy pristúpilo viac záujemcov o lós, kúpili si losy, ale nevyhrali. Priateľ skonštatoval: „Predavač losov už nekričal, kúpte si lós, iste vyhráte.“

Úsmevné? Čo má ale táto príhoda spoločné z dnešným evanjeliom?

KE
Ježiš hovorí Petrovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov“ (Lk 5,4).

DI
Peter sa začína učiť v Ježišovej škole. Je na začiatku. Má však už nejakú skúsenosť s Ježišom. Napríklad tú, keď ho brat Ondrej priviedol k Ježišovi a Ježiš ho prijal ako známeho. Už toto prvé stretnutie pre Petra skončilo tým, že mu Ježiš zmenil meno zo Šimona na Kéfas – Peter. Peter je rokmi skúsený rybár. Genezarecké more je jeho živiteľom. Pretože je ženatý, záleží od lovu rýb v jeho živote a rodine mnoho. Peter sa vrátil z jedného takéhoto lovu a tu ho Ježiš, obkolesený zástupom, požiada: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov“ (Lk 5,4). Peter vie, že je Ježiš stolár a nie rybár, ale napriek tomu na Ježišovu žiadosť odpovie slovami, ktoré budú neskôr znamenať začiatok Petrovej veľkej zmeny: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustíme sieť“ (Lk 5,5). Evanjelista Lukáš opisuje čo sa následne udialo, že chytili také množstvo rýb, že sa im siete trhali. Úlovkom naplnili dve loďky, že sa až potápali. Čo nasledovalo, znázornili viacerí maliari na svojich obrazoch. Preľaknutý Peter nad množstvom ulovených rýb, kľačí pred Ježišom a volá: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5,8). Na čo mu Ježiš odpovedá: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí“ (Lk 5,10).
Ježiš robí divy a znamenia, aby nielen dokázal svoju moc, svoje mesiášské poslanie, ale aby tí, ktorých sa to týka, aby mu uverili. Viera je proces. Nie často v našom živote jednorázový. Aj Peter vo svojom povolaní apoštola dozrieva. Evanjelium nás učí, že je dôležité spolupracovať s tým, ktorý nás pozýva, Ježišom. Spolupráca nie je nariadená. Človek má slobodnú vôľu a rozum. Boh rešpektuje tieto dary, ktorými sám človeka obdaril.

PAR
Počul som, že pred niekoľkými rokmi mal na kresťanskej konferencii prejav istý prominentný kazateľ. Uprostred vety sa odrazu zastavil a oznámil prítomným: „Cítim, že Pán chce, aby som teraz urobil niečo neobvyklé.“ Potom sa tento seriózne vyzerajúci muž začal vrtieť na špičkách dookola pred celým zástupom ako baletka. Po tejto bizarnej medzihre vysvetlil: „Musíme byť vždy pripravení urobiť to, čo Pán od nás chce.“

Akokoľvek zvláštny bol čin tohto muža, pomôže nám lepšie pochopiť Petrovo konanie, opísané v dnešnom evanjeliu. Vieme, že Peter bol skúsený rybár, ktorý strávil na vode už pekných pár rokov. A tak, keď Ježišovi povedal, že ryby v tú noc nezaberali a oni nič nechytili, aj to presne tak myslel! Ježiš však teraz žiada Petra, aby ho poslúchol. Prečo by mal Peter dôverovať cudzincovi a riskovať, že sa zosmiešni pred svojimi priateľmi a ostatnými rybármi? Peter bol zrejme v rozpakoch a váhal s vyplnením Ježišových pokynov, avšak napokon sa rozhodol poslúchnuť ho. A jeho život sa celý a celkom zmenil. Po tomto všetkom už nebol Petrom rybárom, ale Petrom apoštolom. Neskôr mu Ježiš zveril do rúk vedenie celej Cirkvi. Predstavte si, ako by to asi celé dopadlo, keby sa Peter spoľahol v ten deň na svoju skúsenosť, zbalil by sa a odišiel domov!
Z tohto príkladu sa môžeme všetci poučiť, pretože aj naša viera bude skôr či neskôr prechádzať skúškou. Ocitneme sa v situácii, v ktorej sa budeme musieť rozhodnúť, či vykročíme na hlbočinu alebo ostaneme v pohodlí na brehu. Keď to riskneme a pohneme sa vpred za Kristom, zažijeme dramatické zmeny. Možno od nás nebude chcieť, aby sme urobili niečo veľkolepé, ale aj ten najmenší skutok poslušnosti pohne najvyššími horami v našom živote - horami strachu a pochybností. Ba čo viac, naše "áno" Ježišovi nezmení iba náš život, ale aj život ľudí okolo nás. A to všetko preto, lebo sme sa stali "bláznami" pre Krista!

MY
Zo skúsenosti však vieme, že človek pričasto nemá odvahu dôverovať Bohu. Je to zvlášť v takých prípadoch, kedy prejavenie dôvery Bohu ovplyvňuje samotný spôsob života.

Počas komunizmu potreboval istý farár niečo vybaviť s vysokým straníckym hodnostárom. Na stretnutie išiel s malou dušičkou, pretože farári v tej dobe nič neznamenali. No na prekvapenie sa mu dostalo milého prijatia. Keď odchádzal, kňaz povedal: „Zriedka sa mi stalo, že by niekto ako vy so mnou zaobchádzal tak milo. Chcem sa vám poďakovať a obdarovať vás veľkým posolstvom: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
Hodnostár kývol rukou a poznamenal: „Stačí pán farár, vaše posolstvo poznám z detstva. Moji rodičia sú nábožní, veriaci ľudia. Viem, čo znamená to posolstvo. Ale u mňa je to o niečo zložitejšie.“ Vzal hárok čistého papiera, urobil uprostred veľkú čiaru a pokračoval: „Pozrite sa pán farár, ak by som chcel prijať vaše posolstvo, musel by som prekročiť hranicu, ktorú znázorňuje táto čiara. Stojím tesne pri nej, ale moje postavenie mi nedovoľuje urobiť ten rozhodujúci krok cez hranicu.“
Kňaz odišiel zarmútený. Modlil sa za tohto hodnostára, ktorý si neuvedomoval, že jeho spoločenské postavenie, stranícka príslušnosť ho vo večnosti nezachráni.

My si uvedomujeme a nielen dnes, že sa vyplatí veriť Ježišovi. Možno aj iní z nášho okolia podceňujú Ježišove slová, ale kto ich zachová, nebýva sklamaný. Skúsený rybár Peter môže aj nám niečo napovedať. Peter neskôr vedel, že Kristus zomrel na kríži, ale mal aj osobnú skúsenosť s Kristom zmŕtvychvstalým. Preto neváha za Krista trpieť i zomrieť. Uveril Kristovým slovám. My vieme, že sa oplatí veriť Ježišovi. Ak Ježiš od nás niečo žiada, žiada to pre naše dobro.

ADE
Ježišove slová sú viac ako slová predavača losov. A zájazd do Talianska sa nedá prirovnať účasti v Božom kráľovstve. A predsa sme slobodní. Boh čaká na naše rozhodnutie. Uveriť Ježišovým slovám, žiť podľa Ježišových slov a napokon budeme aj z Ježišových slov čerpať odmenu.

Amen.

webmail