Devätnásta nedeľa "cez rok"

Boh právom od nás žiada zodpovedne pristupovať k životu.

Aj vy život pokladáte za veľký dar od Pána Boha? Ak áno, spytujme sa seba, prečo niekedy podceňujeme či nedoceňujeme veci a udalosti vo svojom živote. Odpoveď, že sme predsa len slabí, hriešni nás nesmie a nemôže uspokojiť. Múdry sa učí na chybách druhých. Kresťan sa učí žiť od začiatku naplno s Bohom. Áno, platí zásada, že “umenie je žiť“.

Ježiš povedal nielen svojim učeníkom: „Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce“ (Lk 12,34).

Ježiš učí zodpovednosti na zverené hodnoty. „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou?... Blažený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť“ (Lk 12,42.43).
Výzva pristupovať k životu na zemi zodpovedne. Cirkev ako “malé stádo“ je vo svete v menšine, na začiatku 21. storočia iba tretina obyvateľov zeme vie či počula o Kristovi, preto má byť bdelá. Ježiš upozornil, aby sme bdeli nad vierou, starali sa o ňu a rozvíjali ju. Poklad si človek chráni. Bdie. Veríme, že Ježiš ešte raz príde na svet, na konci čias. Objasňuje svoj druhý príchod dvoma obrazmi z každodenného života: bdelosťou hospodára pred zlodejmi a bdelosťou sluhov, ktorí očakávajú návrat svojho pána zo svadobnej hostiny, a preto sú oblečení v pracovných šatách a majú horiace sviece v rukách, aby hneď otvorili Pánovi, keď príde a zaklope na dvere.
Tieto slová v prvých dobách kresťanov chápali tak, že druhý príchod Ježiša na svet nastane rýchlo, v krátkom čase. Apokalypsa, posledná kniha Svätého písma, končí výzvou: „Amen. Príď, Pane Ježišu“ (Zjv 22,20)! O tom dni a o tej hodine nevie nik, preto Ježiš zdôrazňuje našu povinnosť bdieť. Smrť je stretnutie človeka s Bohom. Pohnútka správne žiť, bdieť, chrániť si poklad viery.
Pre kresťana umenie žiť znamená aj čakanie toho, čo má prísť. Budúcnosť nie je čosi abstraktné. Veríme vo večný život. Za vernosť, za úspešne zvládnutý život Ježiš sľubuje odmenu. O sebe Ježiš hovorí: „Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať“ (Lk 12,37). Umeniu žiť neprekáža naša oddanosť, vernosť Bohu a plnenie jeho vôle. Aj keď nás Ježiš nazýva sluhami, tým nás nepotupuje, naopak, či otec a matka nie sú sluhami svojich detí? Pravá láska dáva službe punc kvality, veľkosti, teda robí život nádherným umením, ktoré chce Boh a ktoré aj odmení.

Evanjeliom dostávame radu, návod, aby sme svoje ruky využili na svoje obohatenie tým, že budeme pracovať pre iných. Či to nie je umenie v tom najkrajšom a najosožnejšom zmysle? Boh nám stvoril ústa, aby sme hovorili iba dobré, cenné a krásne slová, a či to nie je umenie? Ale kto to dokáže a robí to v duchu viery, ten si za svoje umenie života pripravuje večnú odmenu, ktorá nebude odňatá. Keď veríme v Boha, tak láska Ježiša Krista je pre náš život inšpirujúcou silou, pomocou, istotou, ktorá pomáha prežiť život nielen úspešne, ale i záslužne, aby raz sme mohli byť odmenení Bohom.
Azda nás desia Ježišove slová: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať“ (Lk 12,48).

Čítali ste aj vy, že na 100 ľudí až 90 ľudí možno nazvať samovrahmi? Prečo? Pretože spia málo, sedia v zadymenej miestnosti, otravujú sa alkoholom, prejedajú sa, trávia dlho sedením pred televíziou a ešte iné drogy, hry. Nepodceňujme otroctvo zmyslov, sex. Dokonca 99 ľudí zo 100 nežije súčasnosť. Jedni sa nevedia pozbaviť minulosti, druhí sa znepokojujú pre budúcnosť. A prítomný okamih, prítomný život nežijú, kazia, znepríjemňujú si, a teda takýto život nemožno nazvať umením! Nebuďme hrobármi svojho šťastia.

Ako často sa preto rúca šťastie osobné, rodinné i spoločenské. Je správne učiť sa žiť s inými. Vedieť bdieť nad svojimi zmyslami, reakciami, pocitmi, vôľou, povahou... Byť pánmi svojich nervov, mať ich pod kontrolou.
Kto vie správne žiť, nestráca pohľad na jasný a vznešený cieľ života, pretože znova a znova sa učí byť pred Bohom, ľuďmi a sebou dieťaťom Božím. Umenie žiť učí zvládnuť seba, nároky, požiadavky, hodnoty... Áno, treba mať správneho učiteľa, náročného, prísneho, ktorý miluje a ktorému máme opätovať lásku svojou poslušnosťou, vernosťou, plnením jeho vôle. Je to Učiteľ Ježiš.

Život nie je hra, ale neustála spolupráca, pripravenosť splniť očakávané.

Expert na organizovanie času (time management) prednášal poslucháčom ekonomickej vysokej školy. Aby dosiahol presvedčivosť svojich argumentov, použil praktický príklad, ktorý študenti nikdy nezabudnú. Keď stal pred týmito ambicióznymi ľuďmi, povedal: „Spravme pokus.“
Na katedru pred seba postavil veľký prázdny pohár s veľkým otvorom. Potom zobral približne desať kameňov veľkosti päste a vložil ich opatrne jeden po druhom do pohára. Keď bol pohár plný a nevošli by sa doň žiadne ďalšie kamene, spýtal sa: „Je pohár plný?“ Celá aula odpovedala: „Áno!“ - „Skutočne?“, spýtal sa expert. Siahol pod katedru a vytiahol kýblik štrku. Potom nasypal časť štrku do pohára a pohrkal ním, aby štrk prepadol do voľného priestoru medzi kamene. A znova sa spýtal: „Je pohár plný?“ Študenti tentokrát tušili, kam mieri a niektorí odpovedali: „Asi nie.“ - „Správne,“ súhlasil expert. Vytiahol kýblik piesku a nasypal piesok do pohára do prázdnych miest medzi kamene a štrk. A znova sa spýtal: „Je plný?“ -„Nie!“, kričali študenti. „Správne,“ opakoval. Konečne vytiahol krhlu s vodou a nalial ju do pohára až po okraj. Potom, dívajúc sa na poslucháčov, spýtal sa, čo si myslia o jeho praktickom príklade. Jeden študent zdvihol ruku a povedal: „Poučenie z príkladu je, že bez ohľadu na to, koľko máme práce, vždy môžeme pridať ďalší úkon do našich pracovných plánov, pokiaľ ale vynaložíme skutočnú snahu.“ „Nie!“, prehlásil expert. „O tomto to nebolo. Pravda, ktorú nás tento pokus učí, je toto: Pokiaľ nevložíte kamene ako prvé, tak neskôr sa vám to už nepodarí. A čo sú tie veľké kamene vo vašom živote? Vaše deti. Vaši rodičia. Vaše lásky. Vaše vzdelanie. Vaše sny. Skutočné problémy. Učiť sa viesť druhých. Radovať sa. Mať radosť. Čas pre seba. Vaše zdravie. Váš partner. Pamätajte, aby ste vložili veľké kamene do pohára ako prvé, lebo na ne už nikdy nebudete mať miesto. Keď venujete príliš veľa miesta malichernostiam (štrk, piesok, voda), váš život bude plný vecí, ktoré pre vás v skutočnosti nič neznamenajú a nikdy nebudete mať čas na dôležité veci vo vašom živote. Takže, dnes večer a zajtra ráno, keď budeš premýšľať o tomto malom experimente, spýtaj sa: „Čo sú tie veľké kamene v mojom živote? A potom ich vlož do pohára ako prvé.“

Svet obohatí ľudské umenie žiť. K primeranej zodpovednosti vedú Ježišove slová: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať“ (Lk 12,48).
Zodpovednosť za národ má prezident, premiér, poslanec, ale i každý človek. Zodpovednosť za svoju diecézu majú biskup, kňaz, ale i každý veriaci v diecéze. Tak je to v rodine, na pracovisku, v škole.

Kto život pokladá za veľký dar od Pána Boha, zodpovedne pristupuje k udalostiam vo svojom živote. Preto sa múdry kresťan učí na chybách druhých a žije naplno s Bohom. Takto sa realizuje zásada “umenie žiť“.

Amen.