Devätnásta nedeľa "cez rok"

Viera - základ toho v čo dúfame, aj my ňou buďme pripravení.

AI
Predstavme si príhodu turistu, ktorý chcel prenocovať v kláštore kartuziánov. Prekvapený jednoduchým zariadením v izbe opýtal sa mnícha, ktorý ho sprevádzal: „Kde máte váš nábytok?“ „A kde máte vy svoj nábytok?“ odpovedal mních pohotovo otázkou na otázku. Ja? Ja tadiaľto len prechádzam.
Presne tak aj my tadiaľto len prechádzame odpovedal mních.

KE
Dnešné druhé čítanie z listu Hebrejom a aj evanjelium nám predkladajú dve skutočnosti vieru a pripravenosť. Na prvý pohľad, zdá sa, dve odlišné skutočnosti. Kniha Hebrejom poznamenáva: „Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka“ (Heb 11,11).

DI
Viera je pre Bibliu prameňom a stredobodom celého náboženského života. Sv. Pavol už na začiatku tohto úryvku píše, že viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. (Hebr 11,1) A hneď nám predkladá na svedectvo predkov, a akoby za vzory v prejave bezhraničnej viery a dôvery v Boha. Povoláva praotca Abraháma. On s vierou prijíma poslanie, pripravený plniť Božiu vôľu, išiel a ani nevedel kam ide. S čím iným, ako z vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný. Pripravený splniť požiadavku Boha i keď mu bolo prisľúbené, že po ňom sa bude volať jeho potomstvo. Nie nadarmo spomína vieru neplodnej Sáry. Ona hoci v pokročilom veku silou viery, počala potomka, lebo bezhranične verila prisľúbeniam. V Evanjeliu samotný Ježiš posilňuje vo viere svojich učeníkov slovami: „Nebojte sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk12,32). Povzbudzuje ich v pripravenosti a dáva im príklad ľudí, ktorí očakávajú svojho pána. Opásané bedrá a zažaté lampy sú symbolom stálej pripravenosti. Nezabúda blahoslaviť, a to až dvakrát, služobníkov takto pripravených na Pánov príchod. Táto pripravenosť má predstavovať vnútornú podstatu každého kresťana. Otázkou Petra či podobenstvom o sluhovi Ježiš hovorí iba svojím učeníkom, akoby chcel evanjelista zdôrazniť pripravenosť a bdelosť všetkých nás, a zvlášť tých, ktorí sú poverení službou. Tu opäť zdôrazňuje, že „Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť“ (Lk 12,43). Chce sa stretnúť v bežnom živote, nie keď sú pripravení. Či pri práci, či pri odpočinku „blahoslavený sluha“, lebo jeho srdce je u Neho. Ježiš ale predstavuje i sluhu, ktorý to najmenej čaká, že pán môže prísť bez ohlásenia, no nezabúda dodať aká odmena čaká sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu... (porov.: Lk 12,47). Toto podobenstvo má ukázať kam môže viesť život viery, ak nepozerá stále smerom hore a plný očakávania nehľadí na Prichádzajúceho.

PAR
Výzva pripravenosti skrze vieru, ktorú nám dnes Ježiš adresuje je pre večné šťastie. Ako budujeme svoju vieru? Na čom staviame základy? Čo považujem v našom živote za dôležité? Často krát si zakladáme na maličkostiach, zbytočnostiach. Takouto zbytočnosťou bol pre mnícha nábytok. Nechcem tým povedať, aby sme všetci žili ako kartuziáni, to vôbec nie, ale aby sme hľadeli na niečo trvalé čo nevyjde z módy, a kde moľ neničí. Mníchova pohotová odpoveď, že on tiež len tadeto prechádza svedčí o jeho viere vo večný život a k pripravenosti, keď príde Pán. Keď nás Boh vyzýva, aby sme bdeli, tak len preto, lebo chce nám dať podiel blaženosti a na svojej dokonalosti. Lež my sa staráme väčšmi o svoju dokonalosť tu na zemi a zabúdame na svoje zdokonaľovanie pre nebo. Niekedy človek koná tak, akoby tu končilo pre neho všetko. Zháňa, robí všetko preto, aby sa čo najlepšie zabezpečil, a keď mu niekto spomenie modlitbu, omšu, dobré skutky pre druhých, má na to jednoduchú odpoveď, na to je čas, keď budem starší, keď už nebudem vládať robiť. Ako však niečo nadobudnem, ak celý život o to nemám záujem? To je tak, ako keby som si povedal: „Budem vedieť hrať perfektne na husliach.“ Ale nikdy si husle nekúpim, a nikdy na nich nezahrám. Ale Ježiš hovorí jasne, buďte pripravení. Nie je možné naučiť sa duchovne žiť na starosť, keď človek vieru odmieta počas svojho života. Môže sa stať, že to dopadne inak, ako si človek naplánuje. Preto nám Ježiš zdôrazňuje a hovorí aj v podobenstve: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána“ (Lk 12,35a). Mať bedrá opásané bolo v starom zákone symbolom pripravenosti. Je potrebné, aby sme boli pripravení, lebo nás môže stretnúť niečo z nenazdania. Väčšinou je to tak, že ak vchádzame do neznámeho priestoru sme ostražití, pozorní, pripravení sústrediť sa na to, čo môže prísť. Prečo tak často nekonáme, keď ide o to najdôležitejšie, o našu spásu.

MY
Sme pripravení, vyznať, dať najavo svoju vieru, čo i len jednoduchým prežehnaním sa napríklad pred jedlom? O malú chvíľku všetci spoločne máme vyznať svoju katolícku vieru, uvedomme si, čo vyslovujeme, čo vyznávame. Spoločne dajme najavo to, v čo skutočne veríme. Zo srdca vyznajme Toho, ktorý sa nám dáva v Eucharistií. On nám dnes hovorí jasne, buďte pripravení a potom sa nám nemôže stať, že nebudeme pripravení, že to dopadne inak ako si to naplánujeme.

Kedysi prešla smrť cez rieku, tam, kde sa začínal svet. Žil tam chudobný pastierik, ktorý pásol kŕdeľ husí. Kamarát vieš kto som? opýtala sa ho smrť. Viem, si smrť často som ťa videl na druhej strane rieky. A vieš aj to, že som sem prišla, aby som ťa vzala na druhú stranu? Viem, ale dovtedy je ešte veľa času. Možno už nie je veľa času. Vari sa nebojíš? Nie, odkedy som tu stále sa pozerám na druhú stranu a viem, ako to tam vyzerá. Máš niečo, čo by si chcel vziať so sebou? Nie, nič takého nemám. Tak teraz pôjdem ďalej a teba vezmem na spiatočnej ceste. Potrebuješ niečo? Želáš si niečo? Nič nepotrebujem, mám všetko. Povedal pastier. Mám nohavice, košeľu, čiapku, topánky. Viem hrať na flautu, a tým sa rozveselím. Keď sa smrť po dlhom čase vracala naspäť, šli za ňou mnohí, ktorých vzala so sebou na druhú stranu. Medzi nimi bol aj jeden boháč, veľký skupáň, ktorý po celý život zhŕňal cenné veci. Mal mnoho šiat, zlato, akcie, päť domov. Ten nariekal a bedákal, už len päť rokov a mal by som ďalších päť domov. Také nešťastie, také nešťastie. Ďalej bol s nimi pretekár, ktorý celý svoj život trénoval, aby vyhral veľkú cenu. Do víťazstva potreboval už len päť minút. No vtedy ho zastihla smrť. A bolo tam mnoho ďalších, bohatých i chudobných, ktorí sa už nedočkali toho, po čom tak veľmi túžili. Istý starec šiel dobrovoľne. Ale ani on nebol spokojný, lebo jeho osemdesiat rokov prešlo bez toho, aby ho naplnili. Keď prišli tam, kde končí svet, sedel tam pastier. A keď mu smrť položila ruku na plece, vstal, prešiel cez rieku, akoby to nič nebolo, lebo dobre poznal tú druhú stranu. Mal dosť času pozerať na druhý breh, vyznal sa tam a boli tam aj tóny, ktoré hrával na flaute. Bol šťastný.

Čo v nás a s nami i v pohľade na večnosť spraví viera...

ADE
Ako sme pripravení. Aj pre mňa pripravenosť znamená vždy mať na pamäti hodinu príchodu pána, Kristovho príchodu? On sám nás povzbudzuje k tomu, vždy konať tak, aby jeho príchod bol nám na radosť, aby človek vtedy neľutoval to, ako prežíval čas jemu zverený na tejto zemi. Pán nás pozýva k vytrvalosti, k bedlivosti. Ak budeme pripravení, tak ako od nás očakáva, večná odmena nás určite neminie, veď On sám nazýva takých sluhov Blahoslavení. A z čoho môžeme mať väčšiu radosť, ako z toho, že sa budeme s Ním tešiť vo večnej sláve.

Amen.