Devätnásta nedeľa "cez rok"

Pracujme na sebe, aby sme boli ľuďmi na úrovni fyzicky, psychicky a duchovne.

AI
Skúsme si predstaviť seba na nejakom vedúcom, zodpovednom mieste. Ako presvedčiť zamestnanca, ktorému chceme dobre, keď ho nechceme dať na miesto, o ktorom sme presvedčení, že by ho v momentálnej chvíli nezvládol, no hoci on si mysli, že je to pre neho hračka. Tým nechcem povedať, že nikdy nebude schopný pracovať na tom mieste. Ale chcem tu poukázať na pravidelnosť, zodpovednosť, bdelosť, aby jeho slová a presvedčenie zodpovedali jeho skutkom, ktoré bude vykonávať. Z tohto vyplýva, že každý z nás potrebuje určitý čas na svoje zdokonalenie, aby bol vždy pripravený zodpovedne si zastať svoje miesto. Aby sme o ňom mohli povedať, že to bol muž, žena v pravý čas na správnom mieste.

KE
Ježiš učeníkom hovorí: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté“ (Lk 12,35).

DI
Bedrá v slovníku biblickej kultúry sa spomínajú spolu s ľadvinami. Predstavujú sídlo mužovej fyzickej zdatnosti a jeho plodivej sily. Bedrá sú tu spomenuté ako sídlo skrytých citov a prudkých vášní. Skúmať ľadviny znamená prenikať do vnútra človeka.
V Novom zákone táto reč volá učeníkov k bdelosti v ich zodpovednosti za ovce, pretože sa nevie o čase, kedy nastane parúzia – Pánov príchod. Preto sa tu vyžaduje stála pohotovosť v službe – vždy prepásaný ide tu o obraz udalosti odchodu z Egypta. Stále horiace lampy to je podobenstvo o desiatich pannách neustále čakajúcich a pripravených otvoriť. Pri svojom príchode sa Ježiš Kristus sám opáše ako služobník a bude obsluhovať tých, ktorí sú pozvaní na hostinu na konci časov.
Z listu Hebrejom sme počuli o viere. A hneď si môžeme položiť otázku: Čo je to viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Takouto vierou si naši predkovia získali dobré svedectvo. Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom a všetko, čo vidíme, vzniklo z neviditeľného. Abrahám veril, preto poslúchol, keď ho Boh vyzval, aby sa pobral do krajiny, ktorú mal dostať do dedičstva. Vydal sa na cestu hoci nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej krajine a spolu s Izákom a Jakubom, pre ktorých platilo to isté prisľúbenie, žili v stanoch ako kočovníci. No tešili sa na miesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je sám Boh. Aj Abrahámova manželka Sára neochvejne verila božiemu zasľúbeniu, že bude mať dieťa hoci bola na to už pristará. Pevne verila, že Boh svoje zasľúbenia splní. A tak z jedného muža, už starca vzišlo toľko potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu.

PAR
Našu vieru charakterizujú dve slová: dôvera a istota. Tieto dve kvality vyžadujú začiatok, ktorým je dôvera a jej vyústenie do istoty. Začiatočným bodom istoty je dôvera v Boží charakter. Boh je taký za akého sa vyhlasuje. Konečným bodom je viera v Božie prisľúbenia, Boh urobí to, čo povedal. Veríme, že Boh splní svoje zasľúbenia, aj keď nevidíme, že sa to realizuje teraz. To je skutočná viera.
Svoje činy nemôžeš oddeliť od svojho presvedčenia. Na tom, čo si ceníš, je vidieť tvoje skutočné hodnoty. Keby si svoje priority posudzoval podľa toho, na čo vynakladáš svoj čas, peniaze a energiu, aký by bol výsledok? Návrat Ježiša Krista nie je nejaký chyták alebo trik, ktorým by nás Boh chcel nachytať v nestráženom okamihu. Boh odkladá svoj návrat, aby viac ľudí malo väčšiu možnosť nasledovať Ježiša Krista. Do jeho návratu môžeme realizovať svoju vieru a dávať najavo lásku Ježiša Krista vo vzťahu k ostatným. Ľudia, ktorí sú pripravení na návrat Ježiša Krista, nie sú pokryteckí, ale úprimní, nie sú bojazliví, ale pripravení vydať svedectvo, nie sú úzkostliví, ale plní dôvery, nie sú chamtiví, ale štedrí, nie sú leniví, ale usilovní. Zreješ do väčšej podobnosti v Kristovi, aby si pri jeho príchode bol pripravený s radosťou ho privítať.

MY
Na väčšine Rómoch je ešte aj dnes vidieť, ako nedokážu ovládať svoje vášne. A pritom sa určite veľmi neodchýlim od pravdy, keď poviem, že na prvom mieste je u nich pocit. Aký pocit majú z človeka, s ktorým sa stretnú, z práce, ktorú vykonávajú. U nich pocit zohráva veľkú úlohu. To je prvé kritérium, ktoré ich ovplyvňuje. Im úplne stačí, že sa im dá, čo potrebujú v momentálnej chvíli, nie o hodinu neskôr. Sú to ľudia, ktorí žijú danú chvíľu. On to chce mať teraz, nie potom.

Poviem Vám príbeh o Rómovi, ktorý chce pracovať. Keď vyslovím slová práca a Róm, v dnešnej dobe to vzbudzuje úžas. Pravda. Mal som možnosť zažiť akú veľkú túžbu majú pracovať niektorí Rómovia, ale skutok je iný. Prišiel za mnou do zamestnávateľskej agentúry jeden Róm. Pekne som ho privítal a spýtal som sa ho, čo môžem pre neho urobiť? Posadili sme sa a začal hovoriť. „No, chcem u vás robiť.“ -„A čo by ste chceli robiť, alebo čo viete robiť, čo ste niekedy robili? „Ta všetko viem.“ Usmial som sa a usmial sa aj on. „A teraz vážne.“ On sa zarazil a ja som pokračoval v otázkach. „Pracovali ste niekedy v nejakom podniku?“ Odpovedal: „Nie“. Pýtal som sa ďalej: „Pracovali ste niekedy?“ Odpovedal: „Ta viete, len na aktivačných“. „A, čo?“ „Len som zametal chodník.“ Ako dlho? „Ta mesiac, dva.“ Teraz pracujete? „Ta viete, už nie.“ „A chcete pracovať, však? Tak dobre.“ Zapísal som ho do štatistiky a povedal som mu aby čakal, kým mu nájdem nejakú prácu, nech za mnou nechodí a keď mu nájdem prácu, že si ho zavolám. On však neposlúchol a každý boží deň prichádzal za mnou do agentúry. Nedal si vysvetliť, že ho zavolám. Asi tomu neveril. No nakoniec sa preň práca našla. Zavolal som ho a opýtal sa ešte raz, či chce pracovať, že mám preň prácu, ale je veľmi ťažká, kopáčske práce. Na prvý pohľad bolo vidieť, že to nie je práca preň. Potreboval niečo ľahšie. On bez rozmýšľania povedal: „Idem.“ Aj keď som vedel ako to skončí, vybavil som mu potrebné formality pre prijatie do zamestnania. Napokon nepracoval viac ako jeden deň a z práce odišiel. Viac sa v agentúre neukázal.

Niečo podobné sme mohli sledovať v druhom čítaní Abraháma, ktorý s vierou poslúchol. Abrahám veril, náš Róm neveril, lebo mi nedôveroval a z toho vyplývala neistota. Abrahám nevedel, kam ide, náš Róm vedel. V tomto príbehu sa nám krásne vysvetľuje zodpovednosť za naše činy. Tak ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu: Bedrá majte opásané ......... .atď.

ADE
Pokúsme sa viacej veriť, aby nás Pán Ježiš Kristus nenašiel nepripravených. Nebuďme nezodpovední k svojím povinnostiam. Naučme sa dôverovať najprv sebe, potom ľuďom a Bohu. Veď od toho závisia naše spoločenské vzťahy a naša spása. Buďme bedliví a pripravení tak, ako sme to spievali v dnešnom evanjeliovom verši, veď nevieme, v ktorú hodinu príde Syn človeka. Nebuďme ako Róm z nášho príbehu, buďme ako Abrahám alebo ako Sára. Učme sa veriť, dôverovať, aby sme mohli patriť medzi blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo, ako sme to mali možnosť počuť v responzóriovom žalme.

Amen.